Streda Filipanom 4,1-9

1 Moji bratia, ktorých milujem a po ktorých túžim, ste mojou radosťou a vencom slávy, preto stojte pevne v Pánovi, milovaní! 2 Napomínam Evodiu, napomínam aj Syntychu, aby rovnako v Pánovi zmýšľali. 3 Áno, prosím aj teba, ozajstný Syzygos, ujmi sa ich, veď ony sa spolu so mnou borili za evanjelium aj s Klementom a ostatnými mojimi spolupracovníkmi, ktorých mená sú v knihe života. 4 Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa! 5 Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko! 6 Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. 7 A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. 8 Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné. 9 Robte to, čo ste sa naučili, čo ste prijali, počuli a videli na mne. A Boh pokoja bude s vami.

Kresťanove emócie. Táto stať z Božieho slova vo mne vždy vyvoláva veľkú emóciu. Emóciu, ktorá vyvstáva z otázky: „Je skutočne nutné a možné, aby sa kresťan v každej situácii a okamihu života radoval?“ Apoštol nás totiž vyzýva k radosti VŽDYCKY. Ale dá sa radovať v každom okamihu života? Nie je to náhodou v mnohých situáciách iba „fejková“ radosť, ktorú hráme pred druhými ľuďmi, pretože naše vnútro v tej chvíli chce plakať a trápi sa? Bude v tomto prípade naša radosť skutočná, alebo len navonok pre ľudí hraná? Viem, že nie som sama, ktorá sa pýta na túto otázku, a že mnohí sa pre ňu trápia. Ako byť stále pozitívny, naplnený radosťou, a byť neustále svetlom sveta a soľou zeme. Apoštol tu však nehovorí o smiechu, či radosti plnej úsmevov. Hovorí tu o vnútornom vyrovnaní a istote, že môj život má zmysel a že neskončí zabudnutý pod hromadou hliny na cintoríne. Pretože práve toto v človeku vyvoláva nepokoj, strach a smútok. Hovorí o radosti zo spasenia. Radosti, ktorá žiari z človeka, aj keď vnútorne bojuje. Radosti, ktorá prichádza zo spoločenstva s Pánom Ježišom a z poznania, že môj život má zmysel. A toto máme odovzdávať ľuďom okolo nás. Istotu, že Kristus so mnou kráča aj v tých najťažších okamihoch, takže nie som na boj života sám. A tak nastupuje pokoj, ktorý prevýši rozum, ktorý je často až príliš pragmatický. Apoštol nás napomína k radosti a pokoju, čo mi prináša poznanie lásky v obeti Pána Ježiša aj za mňa.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, za Tvojho Ducha, ktorý v nás tvorí Svoje ovocie. Odpusť, že sa viac sústreďujeme na seba a svet. Daj, nech sú vo mne skutočné plody Ducha: láska, radosť, pokoj… viditeľné v každom čase. Amen.

Dbaj na Moje príkazy a budeš žiť, na Moje poučenie ako na zrenicu oka! Príslovia 7,2

Mládenec Mu povedal: „Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?“ Matúš 19,20

Skutky apoštolov 16,23-34 • Modlíme sa za: Tornaľa (RiS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.