Lukáš 15,11-32

11 A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí.‘ A otec im majetok rozdelil. 13 Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14 Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. 15 Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. 16 Túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale ani tie mu nikto nedal. 17 Vstúpil do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18 Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. 19 Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ 20 Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21 Syn mu povedal: ‚Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom.‘ 22 Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa.‘ A všetci sa začali radovať. 25 Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a bol už blízko domu, počul hudbu a tanec. 26 Zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo sa deje. 27 Sluha odpovedal: ‚Prišiel tvoj brat. Tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý.‘ 28 Starší syn sa však nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. 29 On však odpovedal otcovi: ‚Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30 No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ 31 Ale otec mu povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. 32 Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“

Radujme sa s Bohom. Dnešné podobenstvo je pokračovaním a rozšírením myšlienok včerajších textov: Pánovi – nášmu Bohu na nás záleží. Príbehy o stratených prinášajú veľa múdrosti, myšlienok a podnetov pre veriacich, a možno aj pre neveriacich. Chcem sa však zamerať na jednu vec, ktorú Pán Ježiš v týchto príbehoch vyjadril: Je ňou radosť. Radosť, ktorá prichádza po strate, odlúčení a smútku, keď sa stav zmení k pozitívnemu. Radosť, ktorá nastane po horlivom hľadaní alebo túžobnom očakávaní, že sa nakoniec veci zmenia k dobrému. Radosť zo záchrany a spasenia tých, ktorí boli stratení a našli sa, žili v hriechoch a činia pred Bohom pokánie. Radujme sa, keď sme v Božej prítomnosti. Tešme sa aj vtedy, keď sa k Bohu vrátia stratení, ktorí boli mŕtvi, pretože Boh pre nich neexistoval. Kde nie je Boh, nie je život. Kiež milý Pán Boh v nás buduje charakter Božích detí. Kto má takýto charakter, ten sa teší z toho, čo napĺňa radosťou nášho Boha. A zároveň prežíva žiaľ pri tom, pri čom smúti aj náš Pán.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že sa môžeme radovať z Tvojej starostlivosti. Odpusť, že miesto toho niekedy hundrem na tých, ktorí sa k Tebe vracajú. Daj mi Kristovho Ducha v plnosti, nech žijem evanjelium, ako sa má. Amen.

Šalamún sa modlí: „Ty si splnil Svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu sľúbil. Sám si mu sľúbil a sám i splnil, ako to dnes vidno.“ 1.Kráľov 8,24

Verný je Ten, ktorý vás povoláva. 1.Tesaloničanom 5,24

Skutky apoštolov 27,16-25 • Modlíme sa za: Bratislava – Legionárska (BaS)