rozhovor s Jankou. neviem, ako by som ju vystihla... veľa pre mňa znamená. kladie mi dôležité otázky. počúva moje odpovede do hĺbky. nesúdi ma. je to dar mať ju v živote. celkovo je dar mať okolo seba ľudí, ktorí vynikajú v jednej dôležitej schopnosti, a to je schopnosť vcítiť sa, nacítiť sa, byť tu a teraz s pocitmi toho druhého, bez toho, aby sme ho išli hneď zachraňovať... čistá EMPATIA. v rozhovore sa bavíme aj o emočnej závislosti, o tom, z čoho podľa mňa pramení bezhlavé až zúfalé zamilovanie, o tom, čo je to raj, raj v tele, tu na zemi a tiež o dôležitosti komunity.

rozhovor prebiehal na chate Bebech, pod Bielymi Karpatami na hraniciach medzi Slovenskom a Moravou.

Ivanka je človek, ktory sám seba vyjadruje cez pohyb, cez tanec. svoje tancovanie si nahráva a pridáva na instagram. prave tam som ju aj objavila a začala sledovat. a odkedy ju sledujem, žasnem a keď som bola teraz v prahe, nedalo mi to. napísala som jej, že s ňou túžim spraviť krátky rozhovor. hrozne ma zaujímalo, ako sa v nej zrodila tá rýdzosť, tá čistota, tá autentickosť a kde nabrala tú odvahu ukázať ju svetu. na záver rozhovoru sme si spolu zatancovali na Saru Rikas.

Ivanka je super.

Ach.

stáva sa, že si občas rozložím stolík na ulici, na stôl vyložím karty - Hlbinu. ľudia si prisadnú a ja im poviem: ešte predtým, ako si potiahneš kartu, povedz mi akú v sebe riešiš otázku? čo ti nedá spať a čo si potrebuješ zodpovedať?

a ten človek to povie a ja mu poviem: dobre. ťahaj.

a to, čo si vytiahne, vždy sadne. vždy. a ja to len dám do súvislostí.

celé to trvá 10 - 15 min.

všetko v rámci umenia.

tento text som napísala ako svoj newsletter. teraz ho čítam. je o mojom marci. nebolo mi dvakrát do tanca.

„teraz už víťazne môžem povedať,
že marec bol pre mňa naozaj najťažší mesiac v živote.

možno som zažila aj náročnejšie obdobia,
ale tie nemám tak zapamätané,
lebo kedysi som nebola sama so sebou (a svojimi emóciami)
v tak hlbokom kontakte.
teraz prvýkrát vo svojom živote
idem na dno svojich pocitov.
som tu s nimi.
neutekám.
som. “

pre sestru bol tento rok mimoriadne zlomový. spromovala na UMPRUM, zasnúbila sa, začala žiť v spoločnej domácnosti s mužom a odteraz, až navždy bude viesť jeden kažodenný dospelý život. chcela som vedieť, ako to vníma a čo si o tom myslí.

ja som tiež v krátkosti zhrnula, čo si myslím o svojom roku 2024 a čo si prajem do roku 2025. počas nášho rozhovoru nám zavolala mama, aby sme šli kúpiť lokše do kauflandu. lokše nemali, tak sme kúpili knedlu.

mám rada svoju sestru. aj svoju mamu. aj svojho oca. aj michalovce mám si rada.

p.s. "verím, že dobre bude." - laura

Janku mi dali do pozornosti dievčatá z noili.sk

Povedali mi: ju musíš zažiť.

A tak som jej zavolala, aj keď som ju nepoznala a spýtala sa, či môžem prísť k nej domov a viesť s ňou rozhovor.

- O čom?

- O vašom živote.

- A mám sa nejako pripraviť?

- Nie, vy iba buďte.

Hneď po príchode sme si potykali.

Že ma očarila, je slabý výraz.

Tá energia a radosť ... už dlho som nebola z niekoho takto v oblakoch. Ale aj nohami na zemi. Rukou na srdci.

Janka je plná príbehov a poznaní.

V šiestom mesiaci tehotenstva jej lekár oznámil. Máte to mŕtve, príďte si to v pondelok vybrať. Vtedy sa to neriešilo, povedala mi.

Bola slobodná matka, prešla si depresiami v dobe, keď slovo depresia ešte nebolo zaužívané. Bola chorá na rakovinu.

Keď o tom hovorí, je v mieri. Miluje život a pestuje láskyplné myšlienky.

Posielam vám kúsok jej sily.

Janku mi dali do pozornosti dievčatá z noili.sk

Povedali mi: ju musíš zažiť.

A tak som jej zavolala, aj keď som ju nepoznala a spýtala sa, či môžem prísť k nej domov a viesť s ňou rozhovor.

- O čom?

- O vašom živote.

- A mám sa nejako pripraviť?

- Nie, vy iba buďte.

Hneď po príchode sme si potykali.

Že ma očarila, je slabý výraz.

Tá energia a radosť ... už dlho som nebola z niekoho takto v oblakoch. Ale aj nohami na zemi. Rukou na srdci.

Janka je plná príbehov a poznaní.

V šiestom mesiaci tehotenstva jej lekár oznámil. Máte to mŕtve, príďte si to v pondelok vybrať. Vtedy sa to neriešilo, povedala mi.

Bola slobodná matka, prešla si depresiami v dobe, keď slovo depresia ešte nebolo zaužívané. Bola chorá na rakovinu. Mala 115 kíl.

Keď o tom hovorí, je v mieri. Miluje život a pestuje láskyplné myšlienky.

Posielam vám kúsok jej sily.

- Mám 31 rokov a ešte veľa rokov pred sebou. Aký radu by ste mi dala do nasledujúcich dekád života?

- Na nič nemôžete byť v živote pripravená. Na nič. Moje poučenie je: nenechať sa strhnúť pocitmi.

V rozhovore aj:

- o tom, ako milovala svojho manžela. A on miloval ju

- o tom, že pred ním už bola raz vydatá a v 23-rokoch sa s prvým manželom rozviedla

- o tom, ako jej stará mama povedala, že sa má dobre správať k chlacom, lebo nie je tak pekná ako jej sestra

- o tom ako trávievala prázdniny u Božky Slančíkovej Timravy.

- o tom, že bola lekárkou a venovala sa výskumu

- o tom, že bola aj majsterkou Československa v pingpongu

- a o mnohom inom.

Vyklopil som jej, že som do nej zaľúbený po uši. Ona mi povedala: To nemôžeš, lebo ti zlomím srdce. A ja že v poriadku, ty nie si zodpovedná za moje city. Ja som ti to iba chcel povedať, v vďačnosti.

A nebudem sa tváriť, že nemám záujem, keď mám brutálny záujem. To sú moje city. Nechcem žiť vo svete, kde musím niečo predstierať.

– Martin, rozhovor v aute.

„Utrpenie neprichádza z vonku. Je odo mňa, zevnitř. Utrpenie znamená norenie sa. Je to uisťovanie sa v tom, že to trápenie je a je neriešiteľné. Zotrvávať v tom - to je to utrpenie.“

- Olo Krížová