Vyklopil som jej, že som do nej zaľúbený po uši. Ona mi povedala: To nemôžeš, lebo ti zlomím srdce. A ja že v poriadku, ty nie si zodpovedná za moje city. Ja som ti to iba chcel povedať, v vďačnosti.

A nebudem sa tváriť, že nemám záujem, keď mám brutálny záujem. To sú moje city. Nechcem žiť vo svete, kde musím niečo predstierať.

– Martin, rozhovor v aute.

„Utrpenie neprichádza z vonku. Je odo mňa, zevnitř. Utrpenie znamená norenie sa. Je to uisťovanie sa v tom, že to trápenie je a je neriešiteľné. Zotrvávať v tom - to je to utrpenie.“

- Olo Krížová

s Klárou sme kamarátky dlhé roky. iste, mali sme odmlky. to tak býva, keď sa človek naplno ponorí do tvorenia vlastného života. a detí a rodiny. a firmy. zdá sa, že puto, ktoré medzi nami vzniklo na vysokej škole dalo základ tichej dohode, že sa proste máme v živote.

sme veľmi iné. Klára je silne samostatná planéta a teším sa, že prijala pozvanie na tú moju. ona ani nevedela, že mám podcast :D

je mi blízka, aj preto, že je tiež taká nízka. žije veľmi neobyčajný život a mňa fascinuje jej nepotreba zdieľať to so svetom.

tak som sa jej na to pýtala. a ona sa pýtala mňa, prečo ja tú potrebu mám. a ja si to v sebe už dlho reflektujem. dotkli sme sa aj narcizmu. túžbe po pozornosti. túžbe po láske.

ten rozhovor by mohol pokračovať, ale podľa mňa skončil presne vtedy, keď mal. my sme to nahrávali s tým, že sa to asi ani nenahráva, tie mikrofóny tak nejak blbli, tak som jej povedala, pripnime si ich, zapnem record a buď sa to nahrá a tým pádom to dáme von alebo sa to nenahrá a budeme si to pamätať a uchovávať pre seba.

bola s nami aj Ivet, potom sa zjavil manžel. dve čarovné dcéry spali hore.

p.s. keď si klára niekedy založí instagram, tak určite dám vedieť. na FB však je: Klára Ptačinová Klimčíková.

„Každý má nejakú superschopnosť. Ja mám superschopnosť, lásku."

Báseň o láske.

„Keď máš niekoho rád, tak sa máš radovať.

Ale máš tiež neustále zisťovať, či máš rád to,

kým si, keď si s ňou, či s ním.“

...

Keď máš niekoho rád,

je fajn mu to povedať.

Bude rád.

V tomto priestore (zvanom Zem) žije človek. Tu žijú ľudia. V čom spočíva ich identita? A tá moja? Kto som?

Obliekam si dlhý čierny kabát, do rúk beriem lupu a stávam sa detektívom, ktorý postupne odhaľuje stopy vlastnej identity, aby zistil, kým v skutočnosti je. Túžim odhaliť všetky svoje vlastnosti, tie kladné i záporné, všetky čriepky skla, aby som ich dokázal poskladať do jednej veľkej mozaiky. Nehľadím na predsudky druhých, nevnímam, ako pozorne ma skúmajú krivým pohľadom, ako sa mi ním vrývajú do kože. Nemôžem tomu venovať pozornosť. Nemôžem, ak chcem samého seba uchrániť, ak chcem, aby sa jednotlivé čriepky krehkého skla neporozbíjali… 

…urývok z textu Identita (autorka: Katarína Jungová), ktorý vznikol k festivalu Istropolitana project, ktorý sa koná 1.–7.6. 

2023

Viac info na: www.istropolitanaproject.sk

O tom, ako rieka nechce pustiť k vode druhú rieku a predstavuje si, že putujú sútokom spolu. K moru. A v závere posolstvo môjho 5-ročného príbuzného. A mihne sa tam aj jedna strofa z Maríny. Špičkový sound design by Maroš Horňak, neviem nikdy či sa píše Horňák alebo Horňak.

Žaneta je moja planéta. Jediné miesto vo vesmíre, kde môžem slobodne existovať. Ďakujem Ti. Byť sebou je ten najväčší zážitok. Celý rozhovor nájdete aj tu.

Báseň o jednej z najnadanejších umelkýň súčasnoti. Welin Nagyová.

www.welinna.com

Sound design: Maroš Horňak

Obľúbené verše, ktoré poznáte z môjho instagramu. 

Sound design: Maroš Horňak