„Preto sa potešujte vospolok a povzbudzujte navzájom, ako aj robíte.“ (1 Tes 5:11)

Je vzrušujúce vidieť deti objaviť niečo, čo dospelí považujú za samozrejmosť. Napríklad ako keď prvýkrát ochutnajú zmrzlinu alebo vidia sneh, či keď prvýkrát kráčajú po piesku. V ich nadšení znovuobjavíme aj to svoje.

Rovnako je to s pravou duchovnosťou. Ak kresťan vedie život, ktorý nie je z pohľadu nového veriaceho srdečný, potom niečo nie je v poriadku. Oni nás potrebujú. Ale rovnako potrebujeme my ich. Prečo? Znovuobjavíme veci, ktoré považujeme za samozrejmé. Noví veriaci potrebujú zrelších veriacich, aby ich upevnili. A zrelší veriaci potrebujú nových veriacich, aby ich vzpružili. V kresťanskom živote môžeme začať považovať veci za samozrejmé. Možnože niektoré veci si nevychutnávame natoľko, ako by sme mali.

Noví veriaci sú zdrojom sily pre Cirkev a sú tiež zdrojom sily nových veriacich. Niektoré cirkevné zbory rastú tak, že sa k nim pridávajú veriaci z iných cirkví. Náš cirkevný zbor napríklad rastie primárne z toho, že nám narastá počet nových veriacich.

Verím tomu, že Kristus zomrel za celý svet a ktokoľvek v Neho uverí, môže mať odpustené hriechy. Mojou úlohou je kázať evanjelium a pozývať ľudí k Ježišovi Kristovi. A v tom budem pokračovať aj naďalej.

Nový veriaci potrebuje nadovšetko priateľa. Nepotrebuje odborníka na Bibliu. (Ak si odborníkom na Bibliu, o to lepšie. Ale nový veriaci to nepotrebuje.) Jednoducho potrebuje niekoho, kto mu ukáže, ako vyzerá skutočný žijúci dýchajúci kresťan.