„Radujte sa v Pánovi vždy!  Opakujem: radujte sa! O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ (F 4:4,6)

Myslím si, že všetci by sme si mali brať príklad z austrálskeho výrazu: „Žiaden strach, kamarát!“ Je to teologicky správny výrok.

Strach nie je produktívny. V skutočnosti je strach zlyhaním v dôvere Bohu. Je zaujímavé, že slovo strach pochádza zo starého nemeckého termínu, ktorý znamená „škrtiť“. A to strach robí: dusí ťa. Hovorí sa, že strach je úrok, ktorý platíš problémom, ktoré zriedka prídu.

Môžeš si povedať: „To sa ti ľahko hovorí.“

Poďme sa zamyslieť nad tým, kto vyhlásil: „Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ (F 4:4,6) Apoštol Pavol napísal dané slová v nepriaznivých okolnostiach. Chcel kázať evanjelium v Ríme, no namiesto toho sa stal rímskym väzňom. Nevedel, čo ho čakalo v budúcnosti. Mohol byť oslobodený alebo popravený. O svojej budúcnosti nevedel nič. Dal nám však jedny z najinšpiratívnejších slov, ktoré nájdeme na stránkach Písma.

Pavol nebol odtrhnutý od života a nepodával nám nepraktické teórie. Bol uväznený. Napriek tomu bol schopný vyhlásiť: „Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa!“ Mimochodom, je to príkaz od samotného Boha. Radovanie sa je biblický rozkaz, nie nejaký návrh. Inak povedané, neradovanie je neposlušnosť Bohu.

Napriek tomu obhajujeme strach a vravíme: „Nie, pre mňa je v poriadku obávať sa, pretože som v náročnej situácii.“ Pravdupovediac, všetci sa svojím spôsobom nachádzame v ťažkej situácii. Niektorí v ťažšej než iní. Avšak Boh, ktorý to má v rukách, ťa miluje, stará sa o teba a dohliada na teba. Preto sa raduj v Pánovi.