„Ja som však žil kedysi bez zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil, a ja som umrel; i ukázalo sa, že prikázanie, ktoré mi malo poslúžiť na život, bolo mi na smrť. Hriech totiž, keď sa mu prikázaním dostala príležitosť, oklamal ma a tým ma usmrtil.“ List apoštola Pavla Rímskym 7:9-11

Skrze zákon prichádza poznanie toho, čím hriech v skutočnosti je. Skrze hriech teda nepoznávame, čo je to hriech. Ten nás zaslepuje a zväzuje. Čím viac sa človek oddáva hriechu, tým viac je otupené jeho svedomie.

Aby sme videli, kým v skutočnosti sme, musí nám Boh zjaviť svoju svätosť. To sa deje skrze slová zákona. Toto vyjadruje apoštol Pavel v dnešných veršoch.

Boh dal zákonu službu: usmrtiť nás a odsúdiť nás (2K 3:7.9). Túto službu dal Boh zákonu preto, aby sme boli ospravedlnení a obživení evanjeliom.

Ale uskutoční zákon túto službu na nás?

Nie je to samozrejmosť. Zákon nekoná rovnako u každého človeka. To vôbec neznamená, že zákon pôsobí rozdielne na rozdielnych ľudí, ale že ľudia sa k nemu rôzne stavajú.

U niektorých nevykoná zákon vôbec nič. Podobne to bolo aj chvíľu s Pavlom. Hovorí, že žil určitý čas bez neho. To neznamená, že o ňom nemal teoretickú vedomosť. Od svojho detstva vedel zákon naspamäť. A na to, aby mohol byť Gamalielovým učeníkom, musel vedieť Starú zmluvu naspamäť. V tom čase si usporiadal celý svoj život podľa príkazov a zákazov Božieho zákona. Sám o sebe hovorí, že bol „bez úhony čo do spravodlivosti podľa zákona“. (F 3:6) Nikto nemohol poukázať na nejaký podvod, alebo neprávosť u neho. Ale aj napriek tomu o sebe hovorí, že v tom čase žil bez zákona. Uprostred jeho bezúhonnosti a horlivosti ešte nebola Božia svätosť zjavená jeho srdcu.

Podobne je to s mnohými ľuďmi dnes. Zákon je daný na to, aby sme videli samých seba. Ale aj tak je len menšina, ktorá to vidí. Mnohí si myslia, že budú robiť čo len môžu, a aj keď nie sú dokonalí, tak im Boh to, čo im chýba, odpustí.

Toto je život bez zákona!