Bez obalu 🎙

Slobodný človek rešpektuje, slobodný človek pozná svoje hranice a pozná aj hranice iných ľudí. Hovorí režisér kurdského pôvodu Mano Khalil, autor filmu “Susedia”. Filme o tyranií, ale aj o slobode a jej cene. O nenávisti, no aj o boji s predsudkami a propagandou šíriacou nenávisť.

Film “Susedia” (Nachbarn) je príbeh z malej dedinky na sýrsko tureckých hraniciach, no predsa je aj o nás. V tomto príbehu ide totiž o stret nevinného, predsudkami nepoznačeného detstva s totalitnou propagandou ako i besmi úmyselne pestovanej a živenej etnickej, nacionalistickej a náboženskej nenávisti. Čo teda má príbeh malého 6 ročného Sera, hlavného hrdinu filmu, spoločné s nami a prečo sa nás to týka aj nás, tu na Slovensku? A ako sa tejto spaľujúcej nenávisti pestovanej totalitami dá vlastne brániť? A ako Kurdi, tento veľký národ s hlbokou a dávnou históriou vnímajú, že doteraz nemajú svoj vlastný štát a neraz sa stávajú obeťami režimov v štátoch, v ktorých dnes žijú?

Počúvate Ráno Nahlas, s režisérom Mano Khalilom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Smer s Hlasom bojujú o rovnakého voliča, ide o konkurentov. Smer je pre Hlas hlavným súperom“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Neznamená to ale podľa neho, že by za určitých okolností nedokázali spolu vládnuť.

Po minulom piatku je to oficiálne: Slovensko bude mať parlamentné voľby s prívlastkom predčasné. A oficiálny je už aj termín: 30. september. Zoficiálnila sa tak aj predvolebná kampaň, ktorú tu zažívame už od jari. Na pomyselnom atleticko-politickom okruhu sú tak už vytvorené skupinky – čelo tvoria silnejúci Smer, odhodlaný Hlas, zatiaľ isté PS. Za nimi s miernym odstupom Republika v drese, ktorý má vytvárať zdanie demokratična. A potom tlačenica okolo nominačnej päť percentnej hranice, v ktorej sa tiesnia Sme rodina, KDH, OľaNO a Sas. Za zmienku však stojí aj dobiehajúca SNS. A Demokrati, Modrí, Aliancia a ďalší, ktorí sa trápia. Sme v predvolebnom nástupe na finiš.

„Z toho, ako sa Peter Pellegrini prezentuje, ako hľadá iné možnosti, viem si predstaviť, že o Smere uvažuje len ako o poslednej možnosti, ktorá bude realizovateľná len v prípade, keď sa mu nepodarí vyrokovať spoluprácu so stredopravicovými politickými stranami“, tvrdí Radoslav Štefančík.

Politológ však vidí problém v tom, že strany na stred od prava sa k možnej spolupráci s Hlasom priznávajú len ťažko. Mali by si však podľa neho uvedomiť realitu, že ak by odmietli spoluprácu s Hlasom na pôdoryse novej vlády, Peter Pellegrini by sa obrátil tam, kde sa mu doslova núkajú. „Vidíme, ako Robert Fico otvára náruč. A ak jeden náruč otvára a iní ju zatvárajú, vieme, kde môže Pellegrini skončiť“, ilustruje politológ.

Radoslav Štefančík pripúšťa aj možnosť, že Robert Fico by dokázal pre vládnu spoluprácu s Hlasom Pellegrinimu ponúknuť rovno premiérsky post. „Sám Fico si ho nárokovať nebude, ak by náhodou Smer vyhral voľby. A v tom vidím aj odkaz pre pravicové strany. Že treba zobrať Hlas na milosť a začať o ňom uvažovať ako o možnom partnerovi po týchto voľbách“.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prečo sa pozeráme na politické mimovládky tak cez prsty? Ved my sme predsa potomkovia národných buditeľov a aj Štúrovci boli vo svoje dobe akýmisi mimovládkarmi, hovorí šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Podľa neho politika nepatrí len politikom ale občanom a tak legitímne patrí do porfólia mimovládneho sektora. A akú rolu hrá v mimovládnom sektore dnes už mýtický G. Soros?

Starostlivosť o umierajúcich, ale aj o deti so špeciálnymi potrebami. Hospice i združenia venujúce sa autistom, ľuďom s downovým syndrómom či vzdelávaniu sociálne vylúčených. Nájdeme tam i rôzne osvetové spolky, všemožné záujmové zruženia a áno, i tie povestné nadácie s poslaním kultivovať občiansku spoločnosť a jej hodnoty.

Len v roku 2020 to bolo dohromady vyše 50 tisíc občianskych združení a viac ako dva a pol tisíca neziskoviek poskytujúcich verejnoprospešné služby ako i vyše 3000 cirkevných organizácií či takmer 500 nadácií. Tak toto je náš mimovládny sektor a už len z týchto čísiel jasne vidieť, že redukcia tzv. “NGOčiek” na nejaké sorosovské spiknutie je nielen nepoctivé, ale aj hlboko nepravdivé zjednodušenie.

Bez služieb vo verejnom záujme, ktoré vykonávajú mimovládne orgnanizácie si ani neviem predstaviť ako by tento štát vyzeral. Keď ich napríklad v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb či vzdelávania zrušia, kto ich klientov potom zoberie k sebe a kde skončia?  To sa pýta predseda Komory mimovládnych organizácií Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcel Zajac.

Ako teda naozaj vyzerá svet slovenských mimovládok, čomu všetkému sa venuje, z čoho žije a prečo je úplne legitímne, že mimovládky dostávajú peniaze aj od štátu a venujú sa i politike ako správe vecí verejných? Témy a otázky pre predsedu Komory mimovládnych organizácií Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcela Zajaca.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Dodo Dobrík z iniciatívy Darček pre Putina a Marián Kulich z Mier Ukrajine zbierajú peniaze na odmínovacie zariadenie Božena. Za necelý mesiac vyzbierali už viac ako 100 tisíc eur. Potrebujú však podstatne viac. Slováci podľa nich prispievajú aj z mála.

Míny alebo nevybuchnutá munícia aktuálne môžu byť až na 40-tich percentách ukrajinského územia, ak počítame aj všetky aktuálne okupované, no v budúcnosti možno oslobodené oblasti. Sú na poliach a ohrozujú ukrajinské poľnohospodárstvo, ale aj v domoch. Ruskí vojaci totiž neváhajú nastražiť výbušné pasce v domoch, dokonca aj pod detskými hračkami.

Odmínovanie súčasným tempom by trvalo približne 700 rokov. Preto sa slovenskí dobrovoľníci rozhodli vyzbierať na odmínovacie zariadenie Božena slovenskej výroby. Spolu s obslužným tímom stojí až 650 tisíc eur. Ak ich získajú, Boženu pošlú ukrajinským hasičom v Chersonskej oblasti.

Ako sa dá kúpiť odmínovač, čo všetko zvládne, ako dlho môže slúžiť a komu presne pomôže? Dozviete sa v dnešnom podcaste Ráno Nahlas.

Moderuje Peter Hanák.

Keď sa narodíte chudobným rodičom, s veľkou pravdepodobnosťou budete chudobný aj vy. Konzervujeme medzigeneračnú chudobu a máme vysoko selektívny vzdelávaci systém. Stačí zlá adresa či chudobní rodičia a to je vysoká šanca, že napriek snahe či talentu, zostanete chudobní, hovorí pre Ráno Nahlas sociológ Roman Džambazovič. Chudobných je pritom u nás viac ako 600 tisíc. Kde je teda dnes ich hlas?

Nemáme politické strany, ktoré by boli hlasom chudobných. Vyhovuje nám udržiavať komunity chudobných, s ktorými sa neráta. Je to pšstrosia politika

 Sú tu, medzi nami: Naši chodobní. A nie je ich vôbec málo, práve naopak. Dnes je ich tu medzi nami viac ako 600 tisíc. V roku 2021 bol totiž na Slovensku ohrozený príjmovou chudobou každý ôsmy obyvateľ, čo v konkrétnych číslach znamená zhruba 660-tisíc osôb. Najviac sú pritom chudobou ohrozené viacdetné domácnosti, ale patria tam i neúplné domácnosti s deťmi, teda najmä matky samoživiteľky. Ide o viac ako 12 percent našich spoluobčanov, ktorí musia vyžiť s menej ako 424mi eurami na mesiac.

Chudoba však nie je len o tom, že nie je čo do hrnca či neschopnosti si zakúriť v spálni. Je to i o nemožnosti ísť na akúkoľvek dovolensku, kúpiť si knihu, zájsť si na koncert či umožniť svojim deťom športovo či kultúrne sa vyžiť. Navyše, je to aj o nesprávnej životospráve, všmožných závislostiach, zlom zdravotnom stave či neblahom prvom dojme alebo čo i len takzvane “zlej adrese”, ktorá následne limituje aj vaše sociálne kontakty či dokonca výber vášho životného partnera. Je to teda o strate kontaktov s väčšinovou spoločnosťou a aj jej problémami. I jej politikou a jej kľúčovými hodnotami.

Chudoba sa tak stáva akýmsi nezvoleným “spôsobom života”,  teda pomyselným batohom, ktorý sa na Slovensku, a to v až nebývalo vysokej miere, prenáša z generácie na generáciu a našu krajinu hlboko rozdeľuje: Ako sociálne, tak kultúrne, či hodnotovo, a tým pádom aj politicky. 

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o fenoméne chudoby a to so sociológom z Univerzity Komenského Romanom Džambazovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský   

V Rusku vidí na Slovensku agresora len 40% obyvateľstva. A hoci v tom majú všade navôkol jasno, za Putinovou agresiou voči Ukrajine u nás väčšina Putina nevidí. Naviac – polovica zhliada bezpečnostnú hrozbu v Spojených štátoch. V predvolebnom čase tu pritom éterom začali doslova lietať obvinenia z platených vplyvov. Či už Moskvy, alebo na druhej strane Západu a Nato. „Vplyvová prestrelka“ Naď - Fico neutícha. A ak jeden tvrdí, že platí Moskva a hneď centrálu jednej strany, druhý zas, že platené stratégie si tu uplatňuje Západ a Nato. V hre nie je pritom nič menej, ako budúce smerovanie krajiny. Sme vystavení vplyvom mocností? A čo Slovákov tak dezorientuje, že nedokážu rozpoznať agresora? Otázky pre Victora Breinera, experta na hybridné ohrozenia, ktorý ešte nedávno viedol aj špeciálny odbor pre hybridné hrozby na rezorte obrany a prispel aj k stratégii boja proti nim.

Odpovie aj na otázku, či je Ficov Smer-SSD a Uhríkova Republika bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko.

A rovnako, či je zvykom Nato ovplyvňovať voľby v členskách krajinách.

„Sme krajinou, ktorá sa v informačnej vojne odmietla brániť“

Síce disponujeme stratégiami, ako čeliť hybridným hrozbám, no tieto sú bez politického a finančného krytia, poukazue expert. Špecializované odbory, ktoré sú pri úrade vlády a na niektorých ministerstvách, fungujú podľa neho len vďaka peniazom z Bruselu a tieto projekty sú finančne kryté len do jesene tohto roka.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tragédia slovenskej politiky je v tom, že vytvorila príliš veľkú konkurenciu politikov, ktorí pracujú na základe populizmu, polarizácie a postpravdivosti, teda princípu rozmazať a spochybniť čokoľvek, ale najmä:  Označovať každého iného za totálne zlo a nepriateľa ľudu, hovorí pre Ráno Nahlas expremiérka Iveta Radičová. A prečo dnes opäť zápasíme o hodnoty Novembra 89?

 Slovensko má po prvý raz v moderných dejinách takzvanú úradnícku  vládu, teda vládu, ktorá nevzišla z výsledkov parlamentných volieb, ale naopak: Úradnícka vláda sa ujala vládnutia z rozhodnutia prezidentky, a to predovšetkým v dôsledku faktického kolapsu celej parlamentnej politickej scény.

Čo teda existencia úradníckej vlády vypovedá o  našej ponovembrovej politike a ako vláda nestranných úradníkov zatrasie nielen s našimi politikmi, ale najmä s postojom verejnosti k tomu: Kto, ako a predovšetkým, v mene koho naši politici vládnu? A koho teda naša politická elita v súčasnosti reprezentuje, akým politickým mečom bojuje, no najmä: Kde je dnes vlastne moc suveréna demokracie, teda občana a kde ju môže a aj má hľadať?

 “Za vyše 33 rokov našej cesty je tu hodnotová polarizácia spoločnosti zhruba pol na pol, kde sme nepresvedčili približne polovicu spoločnosti o tom, že demokracia je kvalitnejšie, efektívnejšie a aj výhodnejšie zriadenie, ako režim spred Novembra 89.” hovorí bývalá premiérka Iveta Radičová. Prečo a ako sa to teda stalo a čo s tým vieme urobiť?

Témy a otázky pre bývalú premiérku Ivetu Radičovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Viem, že návrat je risk, no pomoc KDH na prahu zvoliteľnosti mi za to stojí“. František Mikloško pred týždňom ohlásil, že bude kandidovať v septembrových voľbách na kandidátke KDH.

Prednovembrový člen disentu, ktorý spájal jeho náboženské krídlo s kultúrnym a občianskym. Ponovembrový aktér VPN, neskôr KDH. Šéf parlamentu, ktorý v jeho prostredí pôsobil nepretržite dve dekády. Neskôr viacnásobný prezidentský kandidát, ktorý sa v ostatnom čase doslova našiel v knižnom dokumentovaní minulosti. A najnovšie: po tom, ako sa už raz s KDH rozlúčil - pre nesúhlas s otvorenosťou strany pre vládu s Ficom - teraz ide na jeho volebnú kandidátku.

František Mikloško.

V podcaste Ráno Nahlas hovorí, že už s návratom do aktívnej politiky nerátal. „Nemyslel som, že ešte pôjdem do politiky, no situácia je teraz vážna“, vysvetľuje svoje rozhodnutie ísť do septembrových predčasných volieb na kandidátke KDH.

Impulz v podobe pozvánky prišiel zo strany KDH. „Keď ma KDH oslovilo a ono sa nachádza na hranici zvoliteľnosti, tak som si povedal, že idem do toho. A som si vedomý aj risku, že to nemusí vyjsť, no vnútorná intuícia mi hovorí, že do toho mám ísť“, hovorí Mikloško.

Rozhodujúcim pri rozhodovaní bol podľa neho fakt, že kresťanskí demokrati sú na hranici zvoliteľnosti. Keby tomu nebolo tak, o politickom návrate by ani neuvažoval. „Ak prinesiem hlasy, budem rád. Idem do toho s pokorou“, hovorí.

„Sme politicky na dne, rozsypali sme sa, ak mám pomenovať slovenskú politickú scénu“ – takto František Mikloško na otázku, ako by pomenoval aktuálnu situáciu na Slovensku, ktorá mu podľa jeho vlastných slov „stojí za risk stratiť všetko“, čo si za polstoročie verejného pôsobenia vybudoval.

Nie unesenému štátu, ktorý charakterizuje Fico

Hrozná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej podľa Františka Mikloška obnažili fakt, že „Slovensko bolo v bezpečnostnom ohrození“. „Tu hrozilo, že ľudia s kapitálom ovládnu túto krajinu a unesú ju“, vysvetľuje. A ide podľa neho o obdobie, ktoré sa spája práve s vládnutím Roberta Fica.

„Je potrebné zabrániť ére Roberta Fica. Po takom vládnutí by sa jednoducho nemali vrátiť, lebo by to krajine prinieslo depresiu“, tvrdí Mikloško. „Mali by dostať dištanc. Nemôžu si nárokovať, že idú zachraňovať Slovensko. Oni ho dostali do katastrofy“, hovorí politik Mikloško.

Pôjde KDH s Progresívnym Slovenskom? A je Uhríkova Republika stranou s prívlastkom nekresťanská? Rovnako nevadí, že Peter Pellegrini dve desaťročia ticho prisluhoval Robertovi Ficovi. Aj na tieto otázky zodpovie František Mikloško.

„Na KDH sa možno spoľahnúť, tridsať rokov bolo demokratickou silou a je pripravené rokovať o spoločnom postupe strán“. Podľa Františka Mikloška toto je poučenie z doterajšej politickej existencie kresťanských demokratov na Slovensku.

Ilustráciou „politickej zodpovednosti“ je podľa Mikloška napríklad fakt, že v roku 1998 dokázali ísť spolu aj s SDĽ, ktorá bola pohrobkom niekdajšej komunistickej strany; či o štyri roky neskôr s liberálnou ANO.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Strana Demokrati chce podať trestné oznámenie na exministra Kaliňáka a to v súvislosti s jeho výrokmi o údajnej manipulácií referenda o našom vstupe do EÚ. Pre Aktuality to avizoval exminister obrany Jaroslav Naď. “Buď klamal a žiadne falšovanie referenda nebolo alebo porušil zákon tým, že ako minister vnútra nekonal,” tvrdí Naď. SMER SSD zasa bývalú vládu obviňuje z akéhosi probruselského a proNATO sprisahania sa voči opozícií  a hovorí o kauze podobnej  “Watergate.” Predvolebnou témou sa tak stáva vzájomne obviňovanie sa z údajnej hrozby manipulácie volieb.

Prezidentka ako americká agentka, úradnícka vláda z vôle miliardára Sorosa, povolebný Fico ako kat demokracie, kotlebovský démon na eurobankovkách. I toto je Slovensko štyri mesiace pred predčasnými parlamentnými voľbami a človeku sa až žiada, spolu s Járom Cimrmanom, opýtať sa dramatika Čechova: “A není to málo, Antone Pavloviči”?

Predvolebná kampaň však vo svojom tempe ani intenzite nepoľavuje a tentoraz sa jej bojiskom stala téma údajných hrozieb z manipulácie volieb. Demokrati z nej obviňujú SMER či našich extrémistov, SMER SSD zasa hovorí o hrozbe nekalej predvolebnej ingerencie zo strany NATA či Bruselu.  Je teda Slovensko predmetom hybridnej vojny a majú politici svoje obvinenia podložené reálnymi faktmi? Téma pre exministra obrany Jaroslava Naďa ale svoj komentár pridá aj expremiérka Iveta Radičová.

Vytvárame veľkú skupinu občanov, akýchsi “politických bezdomovcov”, ktorí úpenlivo hľadajú komu dať vo voľbách svoju dôveru. Politici riešení sú v defenzíve, ale to neznamená že po nich nie je dopyt no a ten dopyt rastie. I takto hodnotí aktuálnu predvolebnú kampaň bývalá premiérka Iveta Radičová

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský a kolega Marek Biró.

Školstvo je stále v ére Márie Terézie. Nerozvíjame vnútornú motiváciu detí a dusíme ich prirodzenú zvedavosť. V školách vyrábame umelý systém, ktorý je odtrhnutý od života a deti tomu dobre rozumejú. Hovorí Učiteľ Slovenska 2022 Rastislav Očenáš. Žiakov berie ako partnerov a tvrdí, že deti potrebujú poznanie príčin a súvislostí a najmä zmysluplné aktivity, ktoré môžu aplikovať v reálnom živote.

 Ja sa na svojich žiakov pozerám ako na svojich budúcich susedov, sú to pre mňa partneri. Beriem ich ako ľudí, ktorí budú o niekoľko rokov riadiť túto spoločnosť a chcem im teraz odovzdať čo najviac aby mi to potom mohli vrátiť. To sú slová Rastislava Očenáša, Učiteľa Slovenska za rok 2022. Nesmierne charizmatického a veľmi inšpiratívneho človeka, ktorý sa rozhodol venovať svoju energiu, záujem, ale aj svoju tvorivosť a invenciu našim deťom.

Takých ako on nie je veľa, ale čím to vlastne je, že ich je tak málo? Prečo je, aspoň podľa štatistických prieskumov, vzdelanie tak hlboko v rebríčku našich priorít a čo učiteľom skutočne chýba? Aká je úroveň vzdelávania našich detí a je to ešte stále o ére Márie Terézie alebo sme sa už dokázali posunúť aspoň o slepačí krok do 21. storočia? A čo známky a domáce úlohy? No a napokon, čo naše deti, v tomto tekutom a nestabilnom svete, vlastne trápi a prečo tak narastá počet ich úzkostí, pocitov osamelosti a následnej frustrácie? 

 Témy a otázky pre Učiteľa Slovenska 2022 Rastislava Očenáša zo základnej školy Andreja Sládkoviča v Sliači. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.