Bez obalu 🎙

Ako sa zmenilo Turecko za vyše 20 rokov vládnutia prezidenta Erdogana? Existuje šanca, že by ho porazil líder opozície Kemal Kilicdaroglu? A ako sa môže zmeniť smerovanie Turecka s príchodom nového či staronového prezidenta? V podcaste odpovedá experta na Turecko a šéfredaktorka portálu Euractiv Slovensko Lucia Yar.

Od roku 2018, kedy sa zmenil režim, je v Turecku vláda jedného muža. „Muža, ktorý má silu nad najdôležitejšou stranou, nad parlamentom, vládou, exekutívnou mocou cez súdnictvo, armádu a políciu. Je to vláda jedného muža a čaká sa veľakrát na jeho rozhodnutie," opisuje v podcaste Yar.

Lucia Yar sa s lídrom Turecka stretla aj naživo na konferencii. „Aj to je vizitka, akým je politikom. Prišli s ním ľudia od polície, ochranky. Prišla obrovská kolóna ľudí, ktorá ho sprevádzala. Potreboval vedieť, kto bude v priestoroch, mnohých ľudí tam ani nevpustili. Uzavreli letisko. Keď Erdogan niekam ide, chodí s obrovskou pompou," približuje Yar a v podcaste opisuje, či ide z jeho strany o paranoju alebo dokazovanie si moci.

Lucia Yar tiež v podcaste opisuje, že Erdogan má v rukách koncetrovanú takú moc, akú nemal okrem Mustafu Kemala Atatürka nikto. „Turecko oslavuje storočnicu. Erdogan je opäť najdôležitejší človek, ktorý bude mať pravdepodobne po smrti sochy po celom Turecku – podobne ako má aj Atatürka."

Ako to, že je Tayyip Erdogan u časti Turkov aj po 20 rokoch obľúbený? „Erdogan to vie. Nikto nie je taký zdatný rétor a politik na tureckej politickej scéne ako on. Vie s masami neuveriteľne dobre pracovať. Aj po 20 rokoch vyzerá na predvolebných mítingoch vyzerá ako rocková hviezda. Kdekoľvek príde sú ovácie," približuje Lucia Yar.

Podľa nej je obrovský úspech, že medzi dvomi kandidátmi na prezidenta bola takmer remíza . „Voľby môžu byť slobodné. Ale uhrať to na remízu, keď je všetko okolo ostrakizované, je podľa mňa obrovská vec," približuje Lucia Yar.

Má Kemal Kilicdaroglu šancu poraziť Erdogana? „Je úradníkom. Nemá silné gestá a nevyzerá na pódiu ako rocková hviezda, ale ktokoľvek by tam bol a nie je to Erdogan, tak ho ľudia podporia."

Podľa Lucii Yar budú výsledky prezidentských volieb veľmi tesné. Čo rozhodne o víťazovi? Vypočujte si Ráno Nahlas.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Úbohé a lacné, hovorí o snahe Roberta Fica delegitimizovať úradnícku vládu Ľudovíta Ódora sociológ Michal Vašečka. Podľa neho hlave štátu nezostávala iná možnosť, než prevziať zodpovednosť a úradnícku vládu vymenovať. Za veľkú chybu prezidentky považuje, že takáto vláda nevznikla už oveľa skôr. Tempo politického života podľa neho určuje Fico, ale ak jeho oponenti nebudú mať ťah na bránu a nepredefinujú tému volieb, vládnu moc si nezaslúžia.

Slovensko má nového premiéra, doterajšieho viceguvernéra NBS Ľudovíta Ódora. Po Igorovi Matovičovi  a Eduardovi Hegerovi si po voľbách v roku 2020 zasadol do premiérskeho kresla už tretí šéf vlády. Na rozdiel od oboch spomínaných politikov sa však Ľudovít Ódor nestal predsedom vlády z rozhodnutia parlamentných strán, ale z vôle prezidentky Zuzany Čaputovej. Slovensko má tak po prvý raz vo svojich moderných dejinách takzvanú úradnícku vládu. Aj keď ide o vládu de facto mimo politických štruktúr, do mesiaca bude musieť predstúpiť pred parlament a požiadať poslancov o dôveru.Väčšina politickej scény si však nad vládou úradníkov doslova umýva ruky a kľúčoví politický hráči: od Roberta Fica až po Igora Matoviča si namiesto toho spravili z hlavy štátu mediálno politický terč.

Ako v tejto zložitej politickej, ale aj hospodársko sociálnej situácii môže obstáť prvá vláda úradníkov v našich moderných dejinách, čo od nej môžeme vlastne čakať a ako to celé ovplyvní už i tak tvrdo kampaňujúcu politickú scénu? No a čo jej existencia urobí s politickou váhou ako i popularitou hlavy štátu? A napokon, zahrala prezidentka, s vyše miliónovým mandátom od voličov, pri kreovaní tejto vlády politicky dobrú a aj právne čistú hru?

Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. 

A čo vlastne bude rozhodovať v tejto našej letnej predvolebnej kampani? Tentoraz netradične s úradníkmi vo vláde a naopak, politikmi zasa tradične na love voličov? 

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Brat a priateľ – slová ktoré o ňom vyslovil pápež František. Obsahom ich však naplnil ešte v čase, keď nestál v čele vyše miliardy katolíkov. To „brat a priateľ“ ale neadresoval katolíkovi. Obracia sa ním na bratovi vo viere, ktorá tú kresťanskú ešte predchádza. K židovskému rabínovi z jeho Buenos Aires, ktorý si prišiel na Slovensko prevziať čestný doktorát. A opäť: nie niektorej zo židovských univerzít, ale univerzitnej ustanovizne, ktorú zakladali ešte spolubratia pápeža Františka – jezuiti v Trnave.

Hosťom RánoNahlas je Františkov spolurodák s poľskými koreňmi - rabín Abraham Skorka.

Rabín Abraham Skorka v súčasnosti pôsobí na prestížnej Georgetownskej univerzite v Spojených štátoch ako hlavný výskumník pre židovské štúdiá a medzináboženské vzťahy.

Počas predchádzajúceho pôsobenia v Latinskej Amerike sa venoval aj židovskému právu a bol riaditeľom rabínskej školy. V rokoch 1996-2008 a 2010-2017 pôsobil ako rektor a tiež ako profesor židovského a rabínskeho práva v Latinsko-americkom rabínskom seminári.

Prítomnosť rabína Skorku na Slovensku si všimol aj jeho vatikánsky priateľ pápež František. Na slávnosť odovzdania čestného doktorátu na Trnavskej univerzite mu poslal pozrav v podobe listu. František si v ňom spomína aj na svoju návštevu Bratislavy a osobitne na stretnutie so židovskou komunitou na Rybnom námestí. Priateľstvo s rabínom Skorkom označuje za dar.

Výsledkom predčasných volieb môže byť parlament, v ktorom budú sedieť iba tri strany: SMER, HLAS a PS. Rovnako tak ich výsledkom môže byť i parlament s desiatkou politických strán. Septembrové voľby tak môžu viesť aj k ďalším predčasným voľbám, či dokonca i k celej sérii predčasných volieb, hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích.

Ficov SMER má našliapnuté k ďalšiemu volebnému víťazstvu. Ak by ale Robert Fico i vyhral septembrové predčasné voľby, ešte to vôbec neznamená, že by SMER zostavoval novú vládu. Na základe aktuálnych preferencií by totiž voľby mohlo vyhrať aj Progresívne Slovensko či HLAS Petra Pellegriniho.

V budúcom parlamente tak napokon môžu sedieť iba tri politické strany: SMER, HLAS a Progresívne Slovensko, no rovnako tak je možné, že ich tam bude zastúpených pokojne až 9 či 10 (od Republiky či SaS a OLaNO až po SNS a KDH) . Výsledkom septembrových volieb tak môžu byť, a to už vo veľmi krátkom čase, aj ďalšie predčasné voľby, ba dokonca i celá séria predčasných volieb. Hovorí šéf prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích.

Slovensko podľa neho zrejme ešte nestálo pred tak ťažko odhadnuteľnými výsledkami volieb, ako je tomu práve dnes. Volič je znechutený, politikou otrávený a iba veľmi ťažko sa orientuje v nesmierne širokej ponuke, ktorú mu aktuálne dáva naša politická scéna. Máme mimoriadne atomizovanú a polarizovanú politickú scénu, musíme to  nejako rozseknúť, hovorí Hřích.

Do hry pritom vstupuje aj celkom nový fenomén: Úradnícka vláda kreovaná z vôle prezidentky a počet voličov, ktorí sa rozhodnjú doslova na poslednú chvíľu a na základe aktuálnej emócie je stále pomerne veľmi vysoký. Hrozí tak mimoriadne špinavá predvolebná kampaň s kompromitujúcimi odhaleniami či dezinformáciami mieriacimi na prvú signálnu sústavu a to doslova až na poslednú chvíľu.

O aktuálnych volebných preferenciách, ich interpretácií, ale aj o predvolebných trendoch a možných výsledkoch predčasných volieb so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom. A ako sa úradnícka vláda kreovaná prezidentkou odrazí na možnej politickej budúcnosti Zuzany Čaputovej pri nadchádzajúcich voľbách hlavy štátu? Témy a otázky pre šéfa prieskumnej agentúry AKO Václava Hřícha.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už od nedele je horúcou témou týchto jarných dní – a to aj vpred hokejovo-šampionátovom čase –striedanie rovno celého vládneho kabinetu. Po tom, ako prezidentka a premiér Heger nenašli prienik svojich predstáv o budúcom personálnom usporiadaní, Zuzana Čaputová otvorila cestu pre úradnícku vládu, ktorej by šéfoval súčasný viceguvernér Ľudovít Ódor.

„Nie úradnícka, ale prezidentika“ – aj taká kritika zaznieva.

Ak vláda úradníkov bude pre Slovensko prvou skúsenosťou, nemusí ísť o skúsenosť celkom neznámu. Náš geopriestor vymedzený hranicami Európy prináša bohaté skúsenosti. Len medzi rokmi 1989 a 2015 sa tu podľa českého politológa Karlovej Univerzity Miloša Brunclíka sformovalo 53 úradníckych kabinetov.

Je autorom viecerých prác na tému úradníckych kabinetov, napríklad Úřednícké vlády v evropských zemích: funkční, či nefunkčí koncept?

Čo si vieme odniesť z analýzy toho, ako vznikali, ich legitimity, či vzťahu k politickým stranám pre ten náš slovenský úradnícko-kabinetný príbeh?

„Úradnícke vlády sa vyskytujú vo väčšej miere v postkomunistickej Európe, kde je nesporne vyššia miera korupcie“, tvrdí Miloš Brunclík pre podcast Ráno Nahlas. Z jeho analýzy vyplýva, že 45 zo 53 úradníckých vlád bolo práve v postkomunistickom geopriestore.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Investovanie nie je žiadna luxusná služba, ktorá je určená len pre privilegované a majetné vrstvy spoločnosti. Som presvedčený, že každý by mal investovať do svojej budúcnosti a to nielen kvôli zhodnoteniu úspor, ale aj ako ich ochranu pred infláciou,  hovorí finančník Michal Nalevanko. Súčasná doba plná kríz podľa neho nie je v dejinách ničím výnimočným. Slováci sú však ešte stále nedostatočne finančne gramotní a tak často nechávame “spaľovať” naše úspory v bankách namiesto ich investovania.

Žijeme skutočne krízové časy. Ku kríze bezpečnostnej vyplývajúcej z vojny na Ukrajine, sa pridružila kríza energetická, v ktorej si Európa hľadá náhrady za ropu či plyn z Ruska. No a aby toho nebolo málo, máme tu aj vysokú infláciu, ktorá nám požiera ako platy, tak aj úspory. Na finančných trhoch panuje neistota, predikcie dlhodobého vývoja sú čoraz neistejšie a mnoho investorov tak zaradilo spiatočku a volí stratégiu opatrnosti. Rovnako sa tento pocit neistoty a opatrnosti prelieva aj medzi nás, bežných občanov. Kríza však nie je iba hrozba a straty, kríza je rovnako tak príležitosť a šanca na nové zisky a investície do vlastnej budúcnosti.

Ako sa však vyznať v tom, do čoho sa investovať oplatí a do čoho už nie? Sú investície do zlata či nehnuteľností vždy tou najlepšou možnosťou ako zveľadiť svoj majetok? Podľa čoho môžeme spoznať kvalitných finančných poradcov a aké najčastejšie chyby robia Slováci, ktorí sa rozhodli vstúpiť na finančné či kapitálové trhy? No a pre koho je vlastne investovanie vhodné a skutočne na to musíme mať vysoký vstupný kapitál? A napokon, dá sa dnes na slušnú penziu takpovediac nasporiť iba v prvom a druhom dôchodkovom pilieri? 

"Smrť z oplašenia," to je jedna z najčastejších chýb začínajúcich investorov, tvrdí ekonóm a finančník Michal Nalevanko. Tou ďalšou je zasa považovať banku za priateľa svojich úspor.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Záchranou pred ňou môže byť robot, ktorý sa nemení, nepodlieha tak ani opantaniu mocou“. Pohľad Martina Spana, počítačového vedca, na možný prínos umelej inteligencie aj do politiky.

Hrozba či príležitosť? Ešte pred časom téma skôr pre kruhy zasvätencov, aktuálne hit, ktorý zamestnáva ale aj baví masy. Znalí veci s ňou spájajú konkurencieschopnosť krajín, či naopak jej stratu. To v závislosti od toho, nakoľko sa pre politické reprezentácie stane prioritou hodnou finančných injekcií. Umelá inteligencia, a to aj ako „parný stroj“ súčasnosti. Čo dokáže, kde sa vzala a kam nás môže doviesť. Máme sa obávať, či tešiť? Téma pre počítačového vedca, ktorý hovorí, že „umelá inteligencia je jeho život“. Hosťom RánoNahlas je Martin Spano.

Fascinácia prišla s dielom 2001: Vesmírna odysea, čo bol na jednej strane prelomový film Stanleyho Kubricka podľa predlohy Arthura C. Clarkea. „Objavil som tam Hala. Fascinoval ma. Nie tým, že všetkých pozabíjal, ale že napriek tomu, že nebol človek, správal sa ako človek“, spomína Spano.

Rovnako seriál Knight Rider. „Auto s umelou inteligenciou v ňom pomáhalo chytať zlých ľudí. Bol som taký fascinovaný, netušiac že ide o scifi, že som povedal otcovi, aby sme si také auto kúpili“.

„Autonómne autá ešte potrebujú pár rokov, tak sa to môže nakoniec aj splniť“, hovorí s úsmevom odborník na umelú inteligenciu.

„Umelá inteligencia je použitie počítačov na úlohy, ktoré predpokladali ľudskú inteligenciu“ – Martin Spano približuje, čo je umelá inteligencia. Môžeme podľa neho hovoriť aj o autonómnom systéme, ktorý sa dokáže rovnako autonómne rozhodovať.

Príhodnejšie pomenovanie vidí vo výraze „kognitívne systémy“. Ide podľa neho o systémy, ktoré „pomáhajú zvyšovať naše vlastné kognitívne schopnosti. Systémy, ktoré vidia, počujú, komunikujú, spracovávajú tieto informácie a rozhodujú sa“.

„Radšej budem mať od chladnej ocele vynikajúcu odpoveď, ako od človeka odpoveď zlú“, hovorí o svojej skúsenosti s aktuálnym hitom ChatGPT. „Prišiel som na to, že mi radí fantasticky“.

Spano približuje, že napríklad samotný chatGPT dokázal „vstrebať“ vyše polovicu webu a „z toho sa natrénovalo“. Systém podľa neho však len odpovedá tým, čím ho naplnil človek.

„Ak čítame, že umelá inteligencia si myslí to a to, nie je to správna formulácia. Umelá inteligencia to len berie z názorov človeka“, vysvetľuje. Zatiaľ nie je podľa neho kreatívna.

„To je práve priestor pre človeka pre budúcnosť. Napriek zdaniu kreativity človek je ešte veľmi dôležitý, pretože umelá inteligencia sa učí z jeho diel, z jeho kreativity.“

Môže prísť moment, v ktorom sa stane autonómnou? „Predpovedať je zložité, zvlášť keď ide o budúcnosť“, Spano reaguje vetou klasika. Ale ilustruje to tým, že ešte pred piatimi rokmi väčšina ľudí o niečom ak chat GPT ani len netušila a o desať rokov tu budú veci, o ktorých netušíme dnes.

Autonómii umelej inteligencie dáva dvadsať rokov a to s pravdepodobnosťou 60 percent. „Som presvedčený, že raz to nastane“.

Umelá inteligencia „parný stroj“ súčasnosti

Ak vynález parného stroja Jamesom Watom spôsobil priemyselnú revolúciu, umelá inteligencia prinesie podľa Martina Spana bez pochyby novú. „Stačí sa pozrieť, že prišlo zatiaľ len pár vecí ako generátory obrázkov, textu či videa, a už rozprávame o tom, ako sa to dotkne polovicu zamestnaní. A to sme ešte nič nevideli“, tvrdí.

Umelá inteligencia kompatibilná s človekom

Podľa Spana ľudstvo čaká veľmi pozitívna budúcnosť, ktorú budú vďaka novým technológiám charakterizovať obrovské prebytky. Je to však podmienené výzvou pripraviť umelú inteligenciu kompatibilnú s človekom.

„Nestačí, aby bola len inteligentná – aj zločinec je inteligentný. Len inteligentná umelá inteligencia tak dokáže dokonale zničiť svet. My ju musíme urobiť ľudsky kompatibilnú“, vystríha.

Ako na to? Spano hovorí o „scifi“ riešení: „musíme s ňou jednoducho splynúť“.

Politické presahy umelej inteligencie

Nastavenie algoritmov sociálnych sietí, za ktorými sú tzv. „odporúčiace“ umelé inteligencie, v súčasnosti podľa Spana privádza k nevídanej polarizácii spoločnosti. Vedie k nej vytváranie bublín, v ktorých sa človek uisťuje vo svojom nastavení, a to práve vďaka algoritmom, ktoré ho sýtia napríklad na základe jeho predchádzajúcich vyhľadávaní na sieťach.

„V minulosti sme mali takúto polarizáciu len v prípade náboženstiev. Niekto bol zanietený pre jedno, iný pre druhé. Dnes máme už takmer pre každý názor až postoj zanietenia, pretože práve algoritmy umelej inteligencie na pozadí nás v tom zanietení podporujú“, vysvetľuje.

„Tieto algoritmy nás držia v slučkách“, tvrdí Martin Spano. Východiskom a záchranou pred nimi má byť „socializácia“ s inými, „networking“ – spájanie sa, komunikácia, otvorenosť iným názorom.

Predpokladá, že táto otvorenosť iným názoom a cesta k nej sa raz bude musieť stať obsahom učebných osnov, ako napríklad etika, či iné predmety.

Záchrana demokracie „vylepšením“ umelou inteligenciou?

„Ak chceme demokraciu poznačenú sebecstvom človeka zachrániť, musíme ju vylepšiť umelou inteligenciu“ – počítačový vedec Martin Spano prichádza s týmto návrhom.

Každý človek by podľa neho disponoval svojim vlastným AI (artificial inteligence) poslancom, čo by bol software, ktorý by „dokonale poznal politické názory“ človeka, ktorého zastupuje. Prijímal by za neho na základe takýchto znalostí aj politické rozhodnutia.

Spano to nazýva „demokraciou na steroidoch“. Nemali by sme podľa neho 150 poslancov, ale 5,5 milióna AI poslancov s „promptným“ rozhodovaním.

V podcaste sa dozviete aj o tom, nakoľko sa umelá inteligencia využíva v predvolebných kampaniach, čo dokáže ponúknúť a ako by sa ňou mohla inšpirovať aj vláda.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Grigorij Mesežnikov sa narodil v Rusku, sleduje pozorne, čo sa tam deje a je jeden z mála expertov, ktorí tvrdili, že Vladimir Putin je schopný rozpútať vojnu a že tak aj urobí. Je ale niečo, čo ho za viac ako rok vojny prekvapilo? Politológ v podcaste menuje dve veci, a to odvahu Ukrajincov a postoj ruského obyvateľstva. Vysvetľuje, že koncom 90. rokov bol režim na križovatke, no ubral sa zlým smerom. Dal prednosť najrepresívnejšej sile v spoločnosti. „Tá napokon Rusko zaviedla do obrovskej čiernej diery,“ hovorí.

Grigorij Mesežnikov tiež v podcaste vysvetľuje, prečo neverí tomu, čo tvrdí Kremeľ – a teda, že Ukrajina sa pomocou dronov pokúšala spáchať atentár na ruského prezidenta Vladimira Putina. Naopak, myslí si, že je za tým samotný ruský režim.

„Spochybňuje to viac vecí. Smer letu, časový rozdiel medzitým, kedy sa to udialo a kedy videá zverejnili. Moja hypotéza je, že v tom čase vypracovali plán, ktorého zmyslom bolo zvýšiť mobilizáciu ruskej spoločnosti na podporu režimu," tvrdí.

Rusko potrebuje mobilizovať ľudí pre blížiacu sa ukrajinskú protiofenzívu a práve toto môže podľa politológa pomôcť. Môže ísť podľa neho o symbolický význam, že Ukrajina Rusko už poráža priamo v centre štátu, v srdci ruského režimu. „Má to psychologický rozmer. Časť mladých sa môže chytiť na to, že Ukrajinci stratili zmysel pre realitu a zaútočili na Kremeľ. A že základy ruského štátu sú ohrozené a chcú im zabiť prezidenta," približuje s tým, že to môže zasiahnuť menej informovaných Rusov s imperialistickými predstavami.

Politológ tiež v podcaste opisuje, v čom sa ruský prezident zmenil a v čom ostal rovnaký – napríklad je podľa neho rovnako autoritársky, či rovnako neempatický, no zároveň viac podozrievavejší a diktátorskejší.

No a je aj nebezpečnejší? „Putin ešte nevyčerpal zoznam darebáctiev, ktoré by mohol spáchať. Dúfam, že k tomu nedôjde,“ hovorí Mesežnikov a aj ich v podcaste približuje.

Slovensko patrí popri Bulharsku dlhodobo k najviac proruským krajinám v EÚ. Mesežnikov v podcaste približuje, čo všetko to spôsobilo.

Zároveň približuje aj najväčšiu obavu proruských politikov na Slovensku – a to víťazstvo alebo aspoň čiastočné vojenské úspechy Ukrajiny do našich parlamentých volieb. „Bude to pre nich znamenať krach. Toho sa boja najviac."

Zmení sa zahraničné smerovanie Slovenska po voľbách? Podľa známeho politológa sa za päť mesiacov môže udiať hocičo, no ostáva optimista.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií je zatiaľ najhorší v histórií. Štátny rozpočet by potreboval zlepšíť o vyše 6 miliárd. Na ozdravenie máme asi 10 rokov a cestou môže byť kombinácia škrtov ako i zvýšenia daní z nehnuteľností, ktoré sú u nás extrémne nízke. Hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. 

Práve dnes, 4. mája, uplynie pre vládu  dvojročná výnimka a automaticky sa zapnú sankcie vyplývajúce z dosiahnutia ďalšieho pásma takzvanej dlhovej brzdy. Jednou z nich je, že vláda musí povinne viazať 3 percentá rozpočtu, čo tento rok predstavuje vyše 700 miliónov. “Povinné viazanie zabezpečíme tak, že naši občania ani firmy ho nijako negatívne nepocítia,” tvrdí štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek a dopĺňa, že tieto peniaze použijú z rezervy určenej na kompenzáciu pre štátne podniky v súvislosti s energokrízou. Dlhodobá udržateľnosť našich verejných financií je však vysoko riziková a tak sa opäť zrejme nevyhneme povestnému uťahovaniu opaskov či zvyšovaniu daní

Prečo je dôležité opäť šetriť a znižovať vysoký štátny dlh a čo by sa stalo, ak by sme to neriešili? V budúcnosti nás navyše čaká aj demografická kríza, bol teda matovičov prorodinný balíček zmysluplným opatrením alebo ide skôr o rozšafnú predvolebnú kampaň? Existujú rýchle a bezbolestné opatrenia na zrazenie potravinovej inflácie a sú slovenské dôchodky naozaj tak nízke ako to často počúvame z úst politikov? “Úroveň slovenských dôchodkov je primeraná veľkosti našej ekonomiky," tvrdí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ján Benčík v politike končí a už nebude kandidovať. Andrej Kiska ho sklamal. Kto sú podľa neho voliteľné strany v najbližších voľbách?

Ján Benčík bol zvolený za Za ľudí, ale dnes je členom klubu SaS. Dlhodobo sa venuje extrémistom, a aj oni jemu – boli mu dokonca zvoniť na dvere v jeho bydlisku. Napriek tomu sa nebojí a chodí verejnou dopravou. Poslanec priznáva, že sa mu, rovnako ako tejto koalícii, na potláčaní extrémizmu od volieb nepodarilo veľa zmeniť. Čím to je? Prečo sa mu nepodarilo nič presadiť?

Tvoria politici zlo a nenávisť, alebo len reagujú na objednávku ľudu, ktorý si zlo a nenávisť žiada?

Kto sú vlastne extrémisti v slovenskej politike, a kto je krajná pravica? Môže byť človek fašistom len trošku, len v jednej téme?

Rozhovor s Jánom Benčíkom v parlamentnej knižnici nahrával Peter Hanák.