Bez obalu 🎙

Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery.

A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti.

Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni.

Ako teda na nedôveru, aby sme si verili? Téma pre Huga Glossa z tohto inštitútu.

Prezidentské voľby vyhral podľa očakávaní úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan. Jeho vyše 20 ročná vláda tak bude pokračovať. Ako vyzerali dva týždne kampane? Prečo nedokázal opozičný kandidát Kemal Kilicdaroglu poraziť Erdogana? No a posunie sa Tureckom viac smerom na Západ alebo Východ?  V podcaste odpovedá expertka na Turecko a šéfredaktorka portálu Euractiv Lucia Yar.

Podľa Yar sa Kilicdaroglu snažil dobehnúť Erdogana, no nedarilo sa mu to. „Prestal robiť mäkkú politiku, ako sme boli zvyknutí. Už nerobil rozhovory zo svojej kuchyne, ale pred bielym plátnom. V jednej časti bil do stola. Mal agresívnejšiu rétoriku, ale už sa mu nedarilo dobehnúť Erdogana," približuje.

Lucia Yar tiež v podcaste približuje ekonomickú situáciu v Turecku, ktorá je v súčasnosti problematická. Ak sa podľa nej niečo nezmení - čo zdá sa, prezident Erdogan neplánuje - tak počas zimy ľudia budú bojovať s vysokými účtami.

Tayyip Erdogan však sľubuje turecké storočie. Turecká republika totiž oslavuje prvých sto rokoch. „Berie to symbolicky, sľubuje veľké výstavby," približuje analytička.

Podľa Yar Turecko čaká ďalší odliv mozgov - 45% Turkov sa plánuje presťahovať a až 75% mladých ľudí by chcelo z krajiny odísť. Náročnejšiu situáciu môžu mať menšiny.

Erdogan každého, kto akýmkoľvek spôsobom podporuje kurdskú otázku nazýva teroristom. Dokonca jeho minister vnútra hovoril, že ak zvolia opozíciu, tak ich deti budú teroristi a ešte aj budú gayovia. „Šialená rétorika proti LGBTI+ ľuďom," hovorí v podcaste Lucia Yar.

Ako sa môže vyvíjať vzťah Turecka s Ruskom? Pravdepodobne bude musieť Turecko a prezident Erdogan splácať účty. „V posledných týždňoch sme videli, že z Kremľa išli rôzne slová podpory Erdogana. Boli aj finančné injekcia - veľká investícia v jadrovej elektrárni, ktorú stavajú, " približuje analytička na Turecko.

Podľa Yar môže byť príležitosťou, ako „splatiť dlh" Rusku napríklad blížiaci summit NATO - a to udržaním Švédska mimo vstupu do Aliancie.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Z Bratislavy sa na tri dni stane akési intelektuálne laboratórium, v ktorom sa bude hľadať odpoveď na jednu z najvážnejších otázok dneška – na Putinovu agresiu proti Ukrajine a na jej možné dosahy. Emanueal Macron, Ursula von der Leyen, Zuzana Čaputová alebo Petr Fiala a Ľudovít Ódor. Ale aj Michail Chodorkovskij či Svetlana Cichanovská.

Prezidenti, premiéri, či opoziční lídri Ruska a Bieloruska. Tiež šéfovia diplomacií, generáli, predstavitelia think tankov… Mozgový trust s dosahom na aparáty štátov či medzinárodných organizácii. To všetko je v skratke obranná medzinárodná konferencia Globsec, ktorej osemnásty ročník odštartuje práve dnešný pondelok. Ako môže prispieť k vyriešeniu krvavej vojny tesne za hranicami Slovenska a Európskej únie? Téma pre zakladateľa a prezidenta tohto fóra Róberta Vassa.

Globsec 18 ročný

„Globsec sme zakladali pred osemnástimi rokmi s cieľom, aby sme priniesli svet do Bratislavy“, spomína Robert Vass na začiatky. Hovorí rovnako o ambícii „dať Slovensku hlas v medzinárodnej diskusii“. „Slovensko je síce malá krajina, no môže prispieť zásadným spôsobom do globálneho diskurzu“, hovorí.

Bezpečnosť zoširoka

„Bezpečnosť my definujeme široko, hovoríme o kybernetickej, energetickej, hospodárskej bezpečnosti. Dokonca počas pandémie sme zaviedli nový program verejného zdravia. Videli sme totiž ako jedna globálna padnémia môže zásadne ovplyvňovať fungovanie spoločnosti“.

Ako na bezprecedentnú nestabilitu?

Tohtoročné tématické zamerania konferencie Globsec sa sústredí na prekonanie nestability, akú sme tu podľa Vassa dávno nemali. „Nikdy tá nestabilita či krehkosť nebola väčšia ako teraz“, hovorí. Zásadný narušením rovnaváhy bola Putinova agresia voči Ukrajine.

Ak mier tak len spravodlivý

Tohtoročná konferencia Globsecu bude hostiť francúzskeho prezidenta Emanueala Macrona, či šéfku európskej komisie Ursulu von der Leyen. Do Bratislavy príde aj generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin. Práve s ním bude na Globsecu diskusia o vojnových zločinoch. „Mier nikdy nebude spravodlivý bez potrestania vojných zločinov“, tvrdí Vass. „Ak by sa tak nestalo, bol by to zlý signál pre všetkých budúcich agresorov“.

Dnes sa podľa Vassa aj na Ukrajine bojuje za odmietnutie princípu politiky sfér vplyvu.

Slovensko na chvoste podpory Ukrajine

Globsce pravidelne mapuje vývoj trendov v postoji k vážnym globálnym trednom. Aktuálne sú to postoje k vojne na Ukrajine či dôvere k inštitúciám.

Hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine podľa prieskumu Globscecu pripisuje Risku 40 percent ľudí. Je to najmenej z krajín strednej a váchodnej Európy. 34 peccent vidí pôvodcu konfliktu v Západe, podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina.

„Toto je tiež dôsledok politických hádok a chaosu v krajine“, vysvetľuje Vass.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Štát má svoje úlohy, ale určite nie je jeho úlohou postarať sa o tých, ktorí sa o seba dokážu postarať sami. Plošné sociálne dávky by som osekal a nastavil tak, že napríklad o detské prídavky by sa muselo požiadať a zdôvodniť ich potreba, hovorí pre Ráno Nahlas Alojz Hlina. A ako vysvetľuje svoju kľukatú politickú puť a striedanie strán?

Strana mladých demokratov. OĽANO, Občania Slovenska, KDH, Umiernení, Dobrá voľba Umiernení no a dnes? Číslo 150 na kandidátke SaS. Takto kľukato i košato vyzerá politická púť dlhoročného “enfant terrible” našej politickej scény Alojza Hlinu. Do spomienok verejnosti sa zapísal aj zamurovaním jednej z pobočiek nebankovej spoločnosti, blokádou Slotovej SNS či odparkovaním sovietskeho tanku pred vilu Vasila Biľaka.

Kedysi volil Vladimíra Mečiara, potom sa zasa v ďalšom politickom projekte zišiel, ale rýchlo aj rozišiel s Igorom Matovičom, aby následne z postu predsedu ovládol konzervatívnych kresťanských demokratov no a dnes je zasa číslom 150 na kandidátke liberálnej SaSky.

O čom svedčí takáto kľukatá politická púť a je možné veriť tomu, že on sám vie čo chce a čomu vlastne hodnotovo verí? Vráti sa Matovičovi v jeho osobe konkurencia v politickom aktivizme a o čo mu dnes kandidatúrou do parlamentu ide? No ako vidí Slovensko krátko pred predčasnými voľbami a v čom by ho chcel zmeniť?

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s Alojzom Hlinom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V reakcii na príchod exposlanca Gyimesiho do maďarskej strany Aliancia, túto stranu opustila platforma Most-Híd. Tá sa následne spojila s Modrými Mikuláša Dzurindu. Dnešným hosťom podcastu Ráno Nahlas bol predseda strany Most-Híd Lázsló Solymos.

Podľa neho sa predstavitelia SMK v Aliancii pokúsila vytesniť Most-Híd. Exposlanca Gyimesiho vníma ako človeka, ktorý rozbíjal aj vlastnú stranu a útočil aj na ministrov vlastnej vlády.

Mostu prekážali aj Gyimeisho výstupy proti LGBTI+ komunite. „Ako môže menšinový politik útočiť na iné menšiny?“ pýta sa Solymos. Dodáva, že značná časť platformy SMK súhlasí s Gyimesim a aj s jeho spôsobmi. Nebola ale už aj predtým SMK Orbánovská strana?

Prečo museli zakladať stranu Most-Híd nanovo?

S Lászlom Solymosom sa rozprával Martin Sliz.

 Vyzývam všetkých rodičov, predbehnite pornopriemysel!

Buďte vy tí prví, ktorí vysvetlia deťom na čo je sex a že je to niečo krásne v živote človeka. Nie je to nič zahanbujúce, ale treba tomu dať nejaké brehy lebo pornografia tomu žiadne brehy nedá, odkazuje šéfka organizácie Tlakový hrniec Lívia Halmkan. Tá varuje, že väčšina detí sa u nás k pornu dostane už vo veku 10 až 11 rokov a mnohé mu doslova prepadnú.

Pornografia je vysoko návyková, dokonca oveľa viac ako alkohol. Väčšina detí sa pritom s pornom stretne už vo veku 10 až 11 rokov, hovorí šéfka neziskovej organizácie Tlakový hrnie Lívia Halmkan. Problémom je pritom, podľa nej, nielen vysoké riziko vytvorenia závislosti na pornografii, ale aj to, že častokrát ide o v podstate úplne prvú skúsenosť detí s ľudskou sexualitou. My sa totiž s našimi deťmi až príliš často o sexe vôbec nerozprávame a tému sexuality zbytočne tabuizujeme, popierame či dokonca ju označujeme za hriešnu a nemravnú.

Príkladom môže byť aj aktuálna diskusia o novom štátnom vzdelávacom programe, ktorý sa vo verejnom diskurze doslova zredukoval na strašenie o predčasnej sexualizácii detí v školách a údajnej hrozbe akéhosi temného genderu. Na jednej strane tak voláme po plošných zákazoch a na strane druhej nechceme deti o tejto téma ani informovať a vzdelávať.

Majú teda naše deti, v tejto tak nesmierne dôležitej ale i citlivej téme, ostať doslova v akomsi informačnom vákuu alebo si zaslúžia našu pozornosť a informácie aj o sexualite? Vieme a chceme sa rozprávať s deťmi o sexualite a patrí táto téma do škôl? A v čom porno ohrozuje zdravý vývoj detí a dá sa prakticky všadeprítomná pornografia nejako scenzurovať či aspoň obmedziť? Témy pre šéfku neziskovej organizácie Tlakový hrniec Líviu Halmkan.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Dnes sa už pozerám dopredu. Aj keby urobili sudcovia chybu, tak tu máme rôzne opravné prostriedky. Teraz je to opäť v rukách Najvyššieho súdu, ktorý prípadnú chybu senátu Špecializovaného trestného súdu môže napraviť“. Tak vidí piatkový oslobodzujúci verdik pre Mariána Kočnera šéfredaktor Jána Kuciaka Peter Bárdy.

Ešte v piatok hovoril o „zmesi smútku, hnevu a nepochopenia“, teraz o „odhodlaní“. 

Oslobodený – verdikt, ktorý si v piatok vypočul Marián Kočner od senátu Ruženy Sabovej vo veci vraždy Jána Kuciaka. Ak jeho Alene Zsuzsovej naordinoval 25-ročný trest, pretože sa bála straty Kočnerovej apanáže či akejsi „životnej tepny“ a smerom ku Kuciakovi a prokurátorom mala konať „na vlastnú päsť“, pri Kočnerovi konštatoval „dôkaznú núdzu“ a chýbal mu priamy dôkaz resp svedok. Reakcie poznáme: zhrození Kuciakovci a Kušnírovej „fuj“ smerom k justícii, komentáre o „právnickom“ nie právnom štáte, či o spravodlivosti, ktorá stratila nielen, oči ale aj všetky ostatné možné zmysly. „Nejde o vyhodnotenie (Kočnerovej) neviny“ – aj tak dôvodí pezinský senát Ruženy Sabovej a hovorí o snahe vyhnúť sa justičnému omylu. Na ťahu tak bude opäť súd najvyšší. Vráti spravodlivosti oči a uši, chuť a čuch? Téma pre šéfredaktora Jana Kuciaka Petra Bárdyho.

„Ja tam tie veci vidím. Keď sme analyzovali Threemu, keď sme to čítali v redakcii, analyzovali to aj s expertmi iných médií a inštitúcií, všetkým to z nej vychádza. Že tam jednoducho Kočner so Zsuzsovou píšu o objednávke vraždy a vražde Jána Kuciaka. Je to jednoducho tam“, tvrdí Bárdy.

Od senátu Ruženy Sabovej očakáva zrozumiteľnú argumentáciu svojich záverov. Dúfa, že kauza neskončí len trestom pre ZsUzsovú. „To nedáva jednoducho zmysel. Tá Alena Zsozsová reálne toho Jana Kuciaka ani nepoznala“, vysvetľuje.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je normálne, že medzi zložkami bezpečnostného aparátu existuje napätie. Ide o to, aby to napätie bolo v istej rovnováhe, tak aby sa z toho nestal likvidačný zápas. Hovorí na margo údajnej “vojny policajtov,” nový minister vnútra Ivan Šimko. Otázky o personálnych  zmenách považuje zatiaľ za predčasné, policajného prezidenta ale považuje za človeka na správnom mieste. Naopak, možnosť výmeny šéfa SIS si Ivan Šimko necháva otvorenú.

Zabezpečenie férového, transparentného a zákonného priebehu predčasných parlamentných volieb. To je zrejme najkľúčovejšia misia nového ministra vnútra úradníckej vlády Ivana Šimka. Hoci patrí medzi spoluzakladateľov KDH i dzurindovej SDKÚ a bol už viackrát za tieto strany i ministrom, v tejto novej pozícii deklaruje nestrannosť a k straníckej politike sa vyjadrovať odmieta. Nového šéfa rezortu vnútra však okrem predčasných volieb čaká aj téma boja s  hybridnými hrozbami, ale najmä upokojenie situácie v bezpečnostných zložkách pri údajnej “vojne policajtov”. Aké budú teda prvé kroky nového šéfa rezortu vnútra, siahne aj k zásadným personálnym zmenám a je možné, že podporí výmenu v kresle šéfa tajnej služby SIS? No a nedesí Ivana Šimka stav našich bezpečnostných zložiek, ktoré sa zmietajú vo vzájomných sporoch a obvineniach z kriminálnej činnosti a prečo mu pri tejto téme napadla paralela s nacizmom?

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s novým ministrom vnútra Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. A AnnaMária Dőmeová.

„Slovenská justícia je schopná odsúdiť skutočných objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Len nevieme, či to bude dnes, o rok alebo o desať rokov“. Pohľad Laury Kellöovej, členky investigatívneho tímu portálu Aktuality.sk

Súdny proces v prípade úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sleduje od prvého verejného pojednávania v januári 2020. V deň ohláseného vynesenia verdiktu hovorí o „semifinále“, nie o jeho finále. „Určite sa niekto odvolá“, tvrdí.

V podcaste s ňou preberieme možnosti, ktoré pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku stoja.

21. február 2018 – kdesi v tme a tichu rodinného domu vo Veľkej Mači vyhasli dva mladé životy rukou strelca, ktorý zabíjal na objednávku. S odstupom piatich dní správa o ich smrti mení krajinu. Po mesiaci padá vláda Roberta Fica. Po polroku polícia nasádza putá podozrivým. Po dvoch rokoch posiela vykonávateľov na roky väzenia, Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú však oslobodzuje pre nedostatok dôkazov. Po zásahu súdu Najvyššieho sa prípad vracia pred sudcov a dnešný 19. máj – dva dni po narodeninách – 33tích nedožitých Jána Kuciaka a 60tych Mariana Kočnera – má byť dňom vynesenia verdiktu. Verdiktu, či Marian Kočner a Alena Zsuzsová sú objednávateľmi vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice. Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

„Po vražde Kuciak prestal písať, presne ako si to želal Kočner“, konštatuje členka investigatívneho tímu portálu Aktuality.sk

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na Slovensku je lepšie byť zdravý než tu žiť s nejakým typom zdravotného hendikepu, hovorí Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. “Áno, ja sama by som mala obavu z toho, ako sa mi tu bude žiť so zdravotným postihnutím. Tá predstava je dosť hrozivá, dodáva. A prečo sú mnohí zdravotne postihnutí doslova “na vojnovej nohe” s našimi poisťovňami? 

Sú tu, medzi nami. Sedia v invalidných kreslách, majú biele palice či vodiacich psov pre nevidomých, majú autizmus či Downov syndróm alebo trpia trvalými zdravotnými následkami po infarkte, porážke či dopravnej nehode. Či sú jednoducho už veľmi starí a zápasia s neduhmi vysokého veku. Sú tu, všade naokolo, ľudia s nejakým typom zdravotného postihu.

Od osudu majú toho na svojich bedrách naložené viac ako dosť, náš štát im však často nielenže nevie dostatočne rýchlo a účinne pomôcť, ale neraz im stavia do života ďalšie bariéry a doslova im hádže polená priamo pod nohy. Svoje by o tom vedeli povedať aj ich blizki, ktorí často obetujú vlastné kariéry, prácu či dokonca i vzťahy, len aby sa o nich mohli postarať. No ani oni to tu vôbec nemajú ľahké. A stať sa to pritom môže komukoľvek z nás, nevieš dňa ani hodiny. A postoj štátu?

Zrejme je to veľakrát aj cieľ i metodika úradov, odradiť uchádzačov o štátnu podporu a sťažiť im prístup k pomoci, na ktorú majú nárok. Obávam sa, že je to aj akýsi “tichý metodický postup” pretože to má dopady na štátny rozpočet, domnieva sa Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská

Ako sa tu teda žije ľuďom so zdravotným postihom a prečo je pre nich často sociálna či zdravotné poisťovne doslova nepriateľmi? Berieme problémy ľudí s psychickými problémami vážne? A sme dostatočne empatickí k deťom, ktoré nie sú dokonale zdravé a umožňujeme im dosiahnuť najvyššie dosiahnuteľnú úroveň fyzického a mentálneho zdravia a k tomu aj príslušného vzdelania? No a napokon, ako sme na tom s tou už celé dlhé roky presadzovanou bezbariérovosťou? Témy a otázky pre Komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzanu Stavrovskú.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje  Braňo Dobšinský.