Bez obalu 🎙

Pellegrinimu neverím a Hlas by bol pre mňa poslednou voľbou v demokratickom spektre, ale keby som mal byť konfrontovaný s tým, že vznikne vláda SMERU, Republiky a Hlasu, tak je to pre mňa neprijateľné, hovorí  poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.  Matovič má podľa neho nulový koaličný potenciál.

V diplomacii pôsobí už približne tridsať rokov, v politike je však absolútnym nováčikom. Napriek tomu dokázal  za veľmi krátky čas zmobilizovať voči sebe ako Igora Matoviča, tak popudiť aj Roberta Fica. Je jednou z kľúčových tvári slovenskej zahraničnej politiky, ale dnes už aj nového politického projektu Eduarda Hegera. Jeho názory v zahraničnej politike sú dobre známe, jeho politické názory na ekonomiku, sociálne veci, privatizáciu či interrupcie alebo potraty sú však známe už oveľa menej. Reč je o poverenom ministrovi zahraničných vecí a tvári Demokratov Rastislavovi Káčerovi.

Aký je teda jeho politický kompas, ideové presvedčenie v iných ako zahraničnopolitických témach, kde sú jeho koaličné, ale aj ideové červené čiary, no a o čo mu v politike vlastne ide?  

Slovensko podľa Rastislava Káčera stojí pred hrozbou akejsi demokratickej kontrarevolúcie vedenej Robertom Ficom. Na jeseň preto môžeme čeliť zlým, ešte horším, ale dokonca až katastrofálnym riešeniam. Aký návod na to Rastislav Káčer ponúka? A prečo strácajú strany obhajujúce súčasnú liberálnu demokraciu čoraz viac podporu občanov a nie je to legitímne vysvedčenie za to, ako sa tu v uplynulých rokoch vládlo? A prečo je také nepochopiteľné, ak za tento štát niektorí občania nechcú bojovať so zbraňou v ruke? 

Pellegrinimu neverí,  Hlas však ako poslednú možnosť na spoluvládnutie zatiaľ vylúčiť nechce. Naopak, s Igorom Matovičom si sadnúť do jednej vlády predstaviť nevie. Ani Eduard Heger to nemusí mať v pozícií lídra Demokratov, podľa neho, tak úplne isté a obdobie po roku 2020 považuje za trestuhodne premrhanú šancu

A ako dlho bude ešte trvať vojna na Ukrajine a kto v ňom zvíťazí? Možno žiadať mier výmenou za územie a je možné poraziť jadrovú veľmoc? A akú cenu na našej životnej úrovni za to všetko budeme musieť  zaplatiť?

Ráno Nahlas s povereným ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

V prípade šikany či obťažovania u nás zvykne platiť zákon Omerty. Je to jednoduchšie, nehovoriť. Tak sme asi vychovaní: Zohnúť chrbát, nestažovať sa a ísť ďalej. Hovorí výtvarníčka Ivana Šáteková, jedna z obetí dlhoročných šikanóznych praktík na pôde bratislavskej VŠVU. Šikanujúci pedagóg na akademickej pôde končí, no podľa Šátekovej je tu ešte mnoho podobných, no nepopísaných príbehov.

Po rokoch šikany, ponižovania, zneužívania moci a dokonca i obťažovania svojich vlastných študentiek a študentov šikanujúci profesor na akademickej pôde napokon končí. Vysoká škola výtvarných umení sa ústami svojej rektorky obetiam ospravedlňuje a sľubuje zriadenie všemožných nástrojov a mechanizmov ako tento problém riešiť, ale ako mu aj predchádzať. 

Je to však naozaj dosť? A prečo sa to vlastne celé roky ticho tolerovalo alebo prehliadalo? Ako fungovali takéto praktiky zneužívania moci? A napokon, ako sa žije v tieni takejto traumy a dlhodobého poškodzovania povesti i vnútorného pokoja? Téma Rána Nahlas s výtvarníčkou Ivanou Šátekovou, jednou z obetí šikanujúceho profesora, ale zároveň aj jednej z iniciátoriek otvorenia tohoto problému, ktoré napokon viedlo k aspoň akému takému riešeniu.  

“Nerobila som to preto, aby som sa pomstila, nerobila som to vôbec kvôli sebe, ale mojou motiváciou bolo, aby sa už konečne začalo niečo meniť. Práve to, že som matkou dvoch detí, bolo to najdôležitejšie v mojom rozhodnutí to riešiť, že  už asi nie je ten čas, aby moje deti študovali na takýchto školách, “ hovorí výtvarníčka Ivana Šáteková.

Ráno Nahlas o problematike šikany a zneužívania moci na akademickej pôde. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský  

13. marec 2013 - deň, keď sa svetu predstavil nový pápež. Pontifik z „konca sveta“, ako sa označil hneď v prvom pozdrave po zvolení. Prvý jezuita na Petrovom stolci. Rovnako prvý latinoameričan. Ešte ako kardinál si sám varil a cestoval hromadnou dopravou. Domovom mu bola ulica. Pápež František.

Mal byť odpoveďou na volanie po reforme. Odvtedy je to desať rokov. Naplnil ju, alebo aspoň začal? A prečo sa občas zdá, že mu viac rozumejú neveriaci, ako jeho vlastní v cirkvi? Téma pre Milana Lacha, rovnako jezuitu, ktorého František vymenoval za biskupa len mesiac po svojom zvolení. Biskupa, ktorý svojho času neváhal vystúpiť na pomyselné barikády pre podporu zdravotníkov; jezuitu, ktorý sa po päťročnici v Spojených štátoch opäť na želanie pápeža Františka vracia na Slovensko. Aký je jeho pohľad na Františka?

Reorganizoval kúriu, reformoval vatikánsku banku a ústredné vatikánske úrady. Otvoril ich aj laikom – teda nekňazom, dokonca ženám. A rovno na pozíciách, v ktorých sa aj rozhoduje. Františkova reforma, ktorá je podľa biskupa Lacha v plnom prúde.

„Ak kritizujú Františka, aj Ježiša kritizovali“

Pri tej inštitucionálnej však môže podľa neho pápeža diskvalifikovať fakt, že sám z kúrie nevzišiel. „Ak nemá okolo seba ľudí, ktorí sú presvedčení o rovnakom smerovaní reforiem, tam to môže narážať“, komentuje biskup Lach.

Väčší úspech má pri reforme obsahovej. Pápež František ponúka svoje videnie cirkvi, ktorá je podľa neho „milosrdná“, „otvorená pre „všetkých“, s dôrazom na „stratené ovce“. „Cirkev, ktorá sa hrá na tých, čo sú dnu a vonku, nie je koncept, s ktorým by sme sa stretávali v jej počiatkoch a ktorý by presadzoval Ježiš“, tvrdí biskup jezuita Milan Lach. „Cirkev nie je klub elity, ale je pre tých, ktorí prijali pozvanie Ježiša Krista“, dopĺňa.

Ilustruje to aj najbližším okolím Ježiša. Boli v ňom napríklad „zdierač daní“ Lévi, či prostitútka Mária Magdaléna. „A Ježiš ich prijímal. Čelil za to aj kritike, dnes by sme povedali kritike zvnútra. Napriek tomu bol jeho postup taký, on vedel čo robí“, vysvetľuje biskup Lach.

LGBTI+ ľuďom pomáham už dve desaťročia

„Áno človeku, nie ideológii“ – Lachova skratka pri téme LGBTI+ ľudí. Tvrdí, že „inakosti“ sa venuje už dve desaťročia, čo je kňazom a medzi katolíckymi kňazmi nie je v tomto osamelý. Nezatvára si však oči pre tým, že na verejnosti sa slovenskí biskupi o téme LGBTI+ ľudí „musia učiť otvorene hovoriť“. V rozhodnutí synodálnej cesty z Nemecka, ktorá chce od roku 2026 „žehnať homosexuálnym zväzkom“ však vidí zárodky rozkolu.

Obete zneužívania duchovnými musia dostať svoj hlas

„Je to chyba“ – tak reaguje biskup Lach na otázku, či nie je chybou neoznačiť jednoznačne za chybu postup kardinála Karola Wojtylu, neskoršieho pápeža Jána Pavla II., smerom k prípadom kňazských sexuálnych predátorov, o ktorých „vedel“, no napriek tomu ich len presunul na ďalšie pôsobisko. „Musíme to jednoznačnej pomenovať“, opakuje.

Biskup Lach má s riešením podobných problémov osobnú skúsenosť zo svojho predchádzajúceho pôsobiska v štáte Ohia v Spojených štátoch. „Osobne som sa rozprával s obeťami takýchto zločinov“, spomína. Príbeh za príbehom akoby šiel podľa jedného scenára: „Tá obeť už nebola schopná založiť si rodinu, nikdy nebola schopná ísť do nejakého vzťahu, to sú hrozné následky na celý život.“

Zastal sa zdravotníkov, apeloval na finančné skupiny

Biskup Milan Lach je známy svojim aktívnym prístupom k veciam verejným. V roku 2016 sa verejne zastal zdravotných sestier. V otvorenom liste premiérovi Ficovi a ministrovi zdravotníctva kritizoval ich zastrašovanie.

Apeloval tiež na finančné skupiny, ktoré sa angažovali v sektore zdravotníctva. „V mene chudobných, utláčaných, okrádaných a vykorisťovaných vás naliehavo žiadam: prestaňte považovať občanov Slovenskej republiky len za zdroj obohatenia a ľahkého zisku!“

Nevylučuje, že jeho hlas bude počuť aj po jeho návrate zo Spojených štátov. „Je našou povinnosťou a službou, aby sme boli hlasom ľudí“, tvrdí.

V podcaste sa tiež dozviete, nakoľko chcú biskupi vstúpiť do predvolebného času.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Predstavitelia strany Smer systematicky a opakovane nehovoria pravdu. V dnešnom podcaste Ráno Nahlas demonštrujeme, ako pri viacerých príležitostiach čas ukázal, že Smer nemal pravdu. Prečo im napriek tomu niektorí voliči stále veria?

Smer napríklad tvrdil, že Dušan Kováčik je nevinný. Polícia, prokuratúra a aj dva na sebe nezávislé súdy mu však dokázali vinu. Podobne to bolo s tvrdením o tom, že Rusko nikoho neohrozuje.

Pri ktorých všetkých témach išlo o dokázateľné nepravdy, dezinformácie, zavádzanie či priamo klamstvo? V dnešnom podcaste si ukážeme, ako sa dá dokázať, že tvrdenia politikov Smeru odporujú faktom. Pomôže nám s tým Veronika Hincová Frankovská z portálu Demagóg sk, ktorý sa venuje overovaniu faktov v politických diskusiách.

A prečo neklesá dôveryhodnosť politikom, ktorí opakovane hovoria nepravdy, zodpovie politológ Radoslav Štefančík.

Podcast nahral Peter Hanák. Spolupracoval Dávid Žák.

Veľmi som veril, že aj týmto festivalom sa bude spoločnosť scitlivovať, ale v poslednej dobe to začalo stagnovať a mám pocit, že ľudia sa začali znova báť, hovorí zakladať a organizátor festivalu transrodovej kultúry “Svet podľa Gabriela” Waldemar Švábenský. Piaty ročník festivalu bude v Bratislave už budúcu sobotu.

 Od brutálnej dvojnásobnej vraždy z nenávisti na bratislavskej Zámockej ulici uplynulo iba niekoľko mesiacov, no v téme práv pre LGBTI+ komunitu sa slovensko nepohlo prakticky ani o milimeter. Naopak, téma rovnakopohlavných vťahov či transrodovosti sa opäť stala témou pedvolebného hejtu mnohých našich politikov. No a ako dopadne podpis dnes už odídeného ministra zdravotníctva pod novými štandardami pre transrodových ľudí dnes nevedno, pretože konzervatívna časť politického spektra voči tomuto posunu k modernému riešeniu už začala mobilizačnú kampaň plnú strašenia a hejtu.

Už o pár dní, presnejšie v sobotu 18teho marca však bude v Bratislave už piaty ročník festivalu transrodovej kultúry “Svet podľa Gabriela”, ktorý organizuje Waldemar Švábenský. Otec, dnes už nebohého transrodového Gabriela, ktorý z tohto sveta dobrovoľne odišiel hovorí, že dnes cíti veľkú úzkosť a vinu pripisuje najmä politikom. “Naši politici majú strašné obľúbenú metódu  a to je vyvolávanie strachu. Namiesto rozširovania poznania a vedomosti sa tu ponúka zakazovanie, reštrikcie a zastrašovanie,” hovorí Švábenský.

 Ako sa tu žije LGBTI+ komunite pár mesiacov po tragédií na Zámockej a prečo politici tak urputne odmietajú rovnakopohlavné páry zrovnoprávniť? A o čom bude tento ročník festivalu tranrodovej kultúry “Svet podľa Gabriela? A dá sa vôbec vyrovnať so stratou vlastného dieťaťa? Témy a otázky pre Waldemara Švábenského

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Poverený premiér Eduard Heger vstupuje do strany Miroslava Kollára. Tá sa z Modrej koalície premenuje na Demokrati.  Rokovania o spájaní sa s ďalšími stranami podľa Hegera stále prebiehajú.

Aké šanca má projekt Eduarda Hegera? A ako vníma, že máme premiéra, ktorý počas pôsobenia vo funkcii odíde zo strany, ktorá ho nominovala? Téma pre politológa Erika Láštica.

„Ak Eduard Heger za pár mesiac zjednotí strany a dostane ich na kandidátku, tak potenciálne môže predstatovať istú alternatívu pre voličov, ktorí sa budú snažiť voliť stranu plnú odborníkov bez ohľadu na kde stojí ideologicky, no ponúkne krajine alternatívu, ktorá sa jasne vymedzí voči Smeru a Hlasu," hovorí v podcaste Láštic.

Zároveň však vidí aj množstvo dôvodov, pre ktoré sa dá predpokladať, že Hegerov projekt nemusí byť úspešný.„Jeden z dôvodov je, že do zoskúpenia nepribudnú ďalšie strany."

Heger sa podľa politológa bude musieť vymedziť a vysvetliť roky vládnutia. „Potenciálni voliči od Hegera nebudú čakať len víziu, ale aj zúčtovanie čo on a ľudia, ktorí sú v Demokratoch robili doteraz. Je to obrovská výzva, ktorá môže Hegerovi a projektu zlomiť krky. Ak to nedokáže, neviem si predstaviť, že dokáže presvedčiť voličov o tom, že sú niečím iným, než len pokusom Igora Matoviča trochu rozvíriť politické kruhy," komentuje Láštic.

Nateraz sa mu práve z tohto dôvodu zdá Hegerov projekt nepresvedčivy. „Premiér prichádza s víziou a tvári sa, ako keby nemal v rukách politickú moc prinajmenšom od roku 2021, kedy sa stal premiérom." Láštic však zároveň hovorí, že Eduard Heger možno nie je typ lídra, ktorý dokáže ísť do otvorených konfliktov, osobitne voči niekomu, kto „zodpoveda” za jeho politickú kariéru.

Demokrati môžu podľa politológa rizikom pre akúkoľvek stranu, ktorá loví v podobných vodách. Od SaS, Progresívneho Slovenska či KDH. „Určite najväčšia potenciálna skupina budú bývalí voliči OĽaNO." Môže zostať preto Matovičove hnutie mimo brány parlamentu?

Podcast pripravila Denisa Hopková.

Keď v piatok popoludní pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“. Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách.

„Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu“, vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať“, opakuje.

Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič“, reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna“, dopĺňa.

Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne.

„Musím byť na strane obetí“

Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať - ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“.

Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorý tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?

„Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí“, odpovedá.

Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorý si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť.

„Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí.

O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“.

Väčšina mlčí, lebo sa bojí

„Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho“, rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja“, opakuje.

Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať“, vysvetľuje Sedov.

Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.

Nie informovanie, ale otrasná propaganda

Od začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram“, hovorí mladý ruský protivojnový aktivista.

„V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda“, rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole.

Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku: vycestujte do Ruska

Keď sme sa v Filippom Sedovom rozprávali, čo sa v ňom „zlomilo“, že sa z neho Rusa stal podporovateľ napadnutej Ukrajiny, zareagoval tým, že on sám si veci overuje. Keď mu napríklad západnú Ukrajinu ešte pred vojnou vykresľovali ako brloch neonacistov, v ktorej nenávidia Rusov a ak tam započujú ruštinu, hrozí za ňu rovno bitka, rozhodol sa vycestovať do oblasti Ľvova.

„Bol som zvedavý, ako to so mnou skončí, lebo sa rozprával len rusky! A žiadny problém. Všetci mi rozumeli, vedeli mi odpovedať. Rozprával som sa dokonca s policajtami, v kaviarňach, reštauráciách, na univerzite...A nikde som nemal žiadny problém s tým, že som Rus a hovorím po rusky.“

Sedov radí aj slovenským podporovateľom Putina a organizátorom tzv. mierových pochodov navštíviť Rusko. „Tu počúvajú o Rusku ako o vysnívanej krajine, nech to Rusko zažijú aspoň na týždeň. A nie Moskvu či Petrohrad. Vidiek. Nebudú to už pohľady ako z pohľadnice, ale chudoba. “

V rozprávaní tak vraciame do hry výraz „potemkinových dedín“, ktorý je podľa Filippa pre Rusko aj dnes aktuálny. „Rusko sa snaží vyzerať lepšie, aké v skutočnosti je“, tvrdí.

Rusko bez Putina

Na Slovensku chodí po školách rozprávať o skutočnom Rusku. „Napríklad hovorím svoj príbeh, ako som volil v prezidentských voľbách z roku 2018“, rozpráva Filipp. Opisuje, ako sa rozhodol ísť do volebnej miestnosti a kedže nesúhlasil s tým, ako vládne Vladimír Putin, na hlasovací lístok napísal: Rusko bez Putina. Rovno si to aj odfotil.

„O pár minút prišiel za mnou policajt, ktorý sa začal pýtať na môj pas. Keď som sa spýtal, na čo to potrebuje, on mi hovorí, že chce dať moje meno na zoznam teroristov a extrémistov“. Filipp zdôrazňuje, že tento policajný postup bol len preto, čo napísal.

Filipp verí vo víťazstvo Ukrajiny. Berie to ako „predpoklad toho, že diktátorský režim v Rusku padne“.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

 Toto nemožno označiť za cenzúru, dramaturgia diskusie alebo editorské rozhodnutie nie je žiadna cenzúra, hovorí o rozhodnutí RTVS nepustiť do Sobotných dialógov podpredsedu SMERU Blahu, moderátor kľúčovej politickej diskusie Českej televízie Václav Moravec. Politici podľa neho stále posúvajú hranice a novinári by im to nemali dovoliť, hodnotí krok RTVS Václav Moravec.

Kauzu nevpustenia Ľuboša Blahu do Sobotných dialógov, do ktorých ho RTVS vlastne ani vôbec nevolala diskutovať, vníma moderátor Václav Moravec ako príznačnú pre dnešnú dobu, dobu úpadku politickej kultúry a digitálneho barbarstva.

Za násilné vyhrážky moderátorke podľa neho nesú politici zásadný podiel. “Nemôžete sa kvôli jednému rozhovoru vyhrážať, že niekomu pôjdete po krku a tým dávať najavo svojim priaznivcom, že posúvate hranice toho, čo je ešte tolerovateľné a čo už nie.

Ako Moravec tvrdí, politikom ide útokmi na média o zničenie kritickej žurnalistiky a tento trend sa podľa neho dramaticky zhoršil po nástupe sociálnych sietí, ktoré politikom umožňujú beztrestne šíriť ich lži.

 Novinári by preto dnes mali vystúpiť z defenzívy a nenechať si diktovať logikou sociálnych sietí ani záujmami politických strán.“V rámci toho, ako sa chceme priblížiť sociálnym sieťam, si sami pod sebou podrezávame konár,” hovorí a kolegom novinárom odkazuje, že by sme nemali podliezať profesnú latku.

Ľudia podľa nechcú rozvrat politiky ani deštruktívne diskusie a preto by to nemala podporovať ani seriózna žurnalistika. “Keď v Otázkach Václava Moravce vidíme, že sú politici, ktorí nectia pravidlá férovej diskusie, tak sa snažíme robiť programy, kde tých politikov nepozývame a namiesto nich pozývame tých, ktorí politiku reflektujú a čudovali by ste sa, ale sledovanosť tých programov je v mnohých ohľadoch vyššia,” hovorí Moravec.

Seriózna žurnalistika by, ako tvrdí, mala slúžiť kultivovaniu verejného priestoru. “My nerobíme politické diskusie pre plitické strany, ale pre divákov aby sa vedeli lepšie rozhodovať napríklad vo voľbách,” vysvetľuje dlhoročný a rešpektovaný moderátor politických diskusií Českej televízie Václav Moravec.  

O čom teda vypovedá kauza údajnej cenzúry v RTVS a násilných vyhrážok moderátorke Sobotných dialógov? Kde sú hranice nezávislosti politických diskusií, prečo tak rastie hnev ľudí voči novinárom, kto a prečo ho živí, no a napokon, išlo skutočne o cenzúru alebo je to len zneužívanie tohto pojmu? Témy a otázky pre moderátora jednej z najrešpektovanejších politických diskusií Českej televízie “Otázok Václava Moravca”, dlhoročného moderátora ČT Václava Moravca.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Bola som vyše päťnásť rokov v korporáte, pár týždňov po vypuknutí Putinovej agresie som si sadla k počítaču a na profesii začala cielene hľadať organizácie, kde by som mohla pomôcť.“ Alexandra Mruk Papaianopol. Rumunka s gréckymi koreňmi, absolventka politických vied a diplomacie na starobylej univerzite v talianskej Boloni. Už dve desaťročia ju so Slovenskom spája manžel, s ktorým sa spoznali práve na univerzite v Taliansku, s ktorým vychovávajú štyri deti.

Vojna na Ukrajine ju zasiahla natoľko, že opustila istoty a výhody veľkej globálnej firmy a svoje „hľadanie, ako byť nápomocná postihnutým vojnou“ premenila v reálnu pomoc v Slovenskej katolíckej charite.

Stala sa súčasťou vznikajúcej sekcie pre humanitárnu pomoc a integráciu. „Mala som vyhliadnuté štyri organizácie, no po pohovore na Charite som už na ďalšie ani nešla“, spomína.

Nielen z chleba žije človek

„Pre utekajúcich z Ukrajiny sme vybavili milióny eur, spravujeme 24 asistenčných centier a už rok sme sa nezastavili“, hovorí. Keď hovorí o svojej práci, hovorí o nej ako o misii – poslaní. A vidí ju v tom, že „mnohým sme reálne zmenili život, môžem povedať, že životy aj zachraňujeme“.

Len pred týždňom sme si pripomenuli smutné prvé výročie Putinovej agresie proti Ukrajine. Okrem desiatok tisíc obetí a zranených – či už vojakov alebo civilov tento nezmyselný konflikt počíta na milióny tých, čo preň museli opustiť svoje domovy. Len hranice Slovenska prekročilo do konca tohto januára vyše milión 130-tisíc ukrajinských utečencov. A to nehovoríme o Poľsku a ďalších susedných krajinách. Všade tam utečenci pred vojnou nachádzajú pomoc, prijatie – dočasný domov. Na Slovensku im významných podielom pomáha práve Slovenská katolícka charita.

Pomáhame riešiť traumy

„Aj po roku prichádzajú ukrajinskí odídenci do našich centier pre humanitárnu pomoc, pre potraviny, hygienické potreby“, vysvetľuje Mruk Papaianopol. Dodáva však, že veľká časť týchto ľudí potrebuje pomoc psychológov. Charita im ju ponúka, no je konfrontovaná s tým, že má málo ľudí, ktorí by odídencom ponúkli psychologickú asistenciu. „Potrebovali by sme raz toľko odborníkov“, tvrdí.

„Riešia zvyčajne veľmi, veľmi ťažké traumy“, konštatuje. Dramatickosť situácie ilustruje faktom, že túto pomoc nepotrebujú len dospelí, ale mnoho detí a mladých ľudí.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ľudia dnes hrajú počítačové hry preto, aby mali pocit nejakej sebarealizácie, hrajú ich preto, aby cítili, že sú aspoň v niečom dobrí a že to vníma aj ich komunita, hovorí majiteľ jedného z najúspešnejších slovenských počítačových štúdií Ivan Krechňák. Čo je pointa počítačových hier a prečo ich ľudia tak radi hrajú?

Virtuálna realita, teda svet na počítači, ovláda svet stále viac a viac. A to dokonca už aj v športe. Namiesto spotených tiel v atletických zápasoch, či na zasnežených zjazdovkách, si športový zážitok dnes môžete vyskúšať už aj v pohodlí našich domovov, priamo na počítači.

Kde sme sa to teda dostali v tej našej virtuálnej realite?

Môže nahradiť studený kovový tablet skutočný športový zážitok v lone prírodya čo vlastne láka ľudí športovať na virtuálnych obrazovkách mobilov? A nakoľko čoraz viac skomierajúcemu športu môže pomôcť virtuálna realita počítačových hier? No a napokon, ako neprepadnúť závislosti na hraniu na mobile namiesto reality života, kde je hranica závislosti na gamblingu a kto stojí za hrami, ktoré tak radi hráme na tabletoch? Vyvíjať počítačové hry vôbec neznamená hrať sa, hovorí šéf počítačového PowerPlay Studia Ivan Krechňák.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.