Kvet Nguyen sa narodila na Slovensku. Je autorkou knihy Všetko, čo nás spája, s podtitulom Príbeh slovenskej Vietnamky (2024, N Press). Zameriava sa v nej na nevypovedané príbehy o inakosti. Píše aj o svojom detstve a priznáva, že s otázkou identity sa vyrovnávala odjakživa. Pre Slovensko bola príliš exotická, pre Vietnam príliš západná. Vietnamské rodiny sú súdržné, napriek tomu, že žijú ďaleko od seba: „Diaľka je to, čo nás spája,“ hovorí respondentka.

V podcaste prezradí, čo majú naše dva národy spoločné a odpovie aj na otázku, čo Vietnamcov charakterizuje: „Vietnamci sú spirituálni a poverčiví. Vzhliadajú k prvkom Budhizmu naznačujúcim, ktorým smerom ísť, kedy sa modliť, kedy presúvať nábytok. Môže nám to pripadať banálne, ale je to niečo, čo prepája vnútro s vierou.“

Autorka na záver vysvetlí, čo je skutočným odkazom jej knihy: „Patríme k sebe, nechcela som, aby som pôsobila, že my sme tí Vietnamci, ktorí sú tu a že sme na okraji, ale že už sa všetci cítime súčasťou tejto spoločnosti. Máme to prežité spolu. Sme súčasťou slovenských dejín.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami podcastu sú literárny vedec Radoslav Passia a básnik Viliam Nádaskay. Predstavíme knihu Literárne krajiny Bratislavy, Obraz mesta po roku 1918 (Veda, 2023). Kolektívna monografia obsahuje výsledky výskumu literárneho obrazu Bratislavy počas jedného storočia, v ktorom naše hlavné mesto prešlo zásadnými politickými, etnickými a kultúrnymi zmenami. Kniha získala najprestížnejšie vedecké ocenenie na domácej pôde, cenu Slovenskej akadémie vied. Respondenti odpovedajú, či má literatúra schopnosť určovať podobu mesta a vysvetľujú, ako sa literatúra do nášho hlavného mesta vpísala. 

S hosťami nesedíme v podcastovom štúdiu, ale kráčame ulicami Bratislavy. Navštívime Laurinskú ulicu, literárny ostrovček v centre mesta. „Keď ste v 70-tich a 80-tich rokoch niečo v Bratislave znamenali v súvislosti s literatúrou, tak ste sa pravdepodobne stretli s kolegami a kolegyňami tu, na Laurinskej ulici,“ hovorí Rado Passia. Presunieme sa aj na Hviezdoslavovo námestie, či na Ondrejský cintorín. Viliam Nádaskay pri pietnom meste odpovedá na to, ako Bratislava ovplyvňuje jeho tvorbu. „Pri tretej knihe som si uvedomil, že to, čo píšem je mestská poézia,“ tvrdí básnik. Zamyslí sa nad špecifickými ruchmi v rôznych častiach slovenskej metropoly. Pred Ondrejským cintorínom prečíta svoju báseň, ktorá sa viaže priamo na toto miesto. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Debutujúci autor Pavol Kuspan napísal knihu Duchamornoť (Marenčin PT, 2024). Ide o poviedky zo súčasnosti, v ktorých sa venuje vzťahom, osamelosti, kríze stredného veku aj vyhoreniu. Vážne témy podáva s nadhľadom a vtipne. „Ja si nemyslím, že existuje veľa tém, o ktorých by sa nemalo vtipkovať. A práve v umení by tá hranica mala byť posunutá ešte viac, pokiaľ ide o humor. Jednou z možností, ktoré má umenie k dispozícii a literatúra ešte viac, je možnosť šokovať. Humor patrí aj do vážnych tém,“ tvrdí autor.

V knihe opisuje aj ženy v baroch a ich premrhané životy. V poviedkach stretávame nahnevané, smiešne a utárané postavy. „Žiadny chlap na svete nemôže povedať, že pozná ženy,“ hovorí spisovateľ.  

Respondent sa v rozhovore vyjadrí aj k mačkám, ktorými je hlavný hrdina knihy obklopený: „Milujem všetky zvieratá, ale mačky preferujem z viacerých dôvodov. Sú viac samostatnejšie a sú asi na úrovni človeka štyridsiatnika, majú to úplne na háku. Žiadna dráma, chce prísť, príde, chce odísť, odíde. Nič nerieši.“ 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Najnovšia kniha Etely Farkašovej má názov „O písaní/nepísaní“. Spisovateľka v podcaste hovorí nielen o svojich knihách, ale aj o tom, kam sa rúti tento svet a čo by nám mohlo pomôcť. Zamýšľa sa nad pomalosťou, samotou, chôdzou a nad vnútorným svetlom. Zaspomína si aj na detstvo: „V detstve som mala šancu zažívať vôňu vyrúbaných stromov. Teta bývala oproti píle pri Hrone. Voda, spílené stromy, večer je to nezabudnuteľná vôňa vlhkého dreva.“

Respondentka v sebe nezaprie filozofku: „Čo všetko môže dať životu zmysel? Nemusí to byť len to, čo je viditeľné zvonka, čo je hmatateľné.“ V podcaste zaznejú aj krátke ukážky z knihy, prečíta ich samotná autorka. S Etelou Farkašovou sa zhovárala poetka Dana Podracká. Prosím ospravedlňte mierne zhoršenie kvality zvuku, ide o záznam z verejného podujatia.

Kniha „O písaní/nepísaní“ vychádza v limitovanom počte a vydáva ju Slovenské literárne centrum. Môžete si ju objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/o-pisani-nepisani

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Spisovateľka a prekladateľka Ivana Dobrakovová napísala knihu o sebe, o tom, aké je to písať s bipolárnou poruchou. Bibliofília s názvom „A čo sa vám stalo?“ vychádza v týchto dňoch. Autorka v podcaste prezrádza, aké je to žiť s duševnými chorobami. „Cez písanie si neriešim psychohygienu,“ tvrdí. „Práve naopak, ak o niečom píšem, zhorší sa to, úzkosti sa prehĺbia.“

Jej odvaha hovoriť o tabuizovaných témach je nevšedná. „Musím sa priznať, že o vlastných psychických poruchách hovorím na Slovensku bez problémov preto, lebo moja dcéra žije v Taliansku.“ V rozhovore prezradí aj to, ako ju zmenilo materstvo, ako jej pomáhajú prechádzky a plávanie a ako bojuje so svojimi vnútornými démonmi: „Niektoré veci sa nedajú vyriešiť, treba ich len akceptovať.“

Kniha „A čo sa vám stalo?“ vychádza v limitovanom počte a vydáva ju Slovenské literárne centrum. Môžete si ju objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/co-sa-vam-stalo

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

V apríli tohto roku nás po chorobe opustila Dominika Madro vo veku 33 rokov. Debutovala výnimočným románom Svätyne (2019, KK Bagala) a potom napísala knihu Dediči posmrtnej ríše (2022, Artis Omnis). Hostkami podcastu sú poetka Dana Podracká, vydavateľka Andrea Harmanová a prekladateľka Lucia Halová. 

Budú hovoriť o tom, ako sa im s Dominikou spolupracovalo. Prezradia, ako na nich zapôsobila po tej ľudskej, ale i po profesionálnej stránke. V rozhovore sa zamerajú a podrobnejšie rozoberú aj dve knižky, ktoré napísala. Vydavateľka Andrea Harmanová vysvetlí, v čom bola jej tvorba nevšedná v porovnaní s ostatnými slovenskými autormi fantastiky

„Čo ju robilo výnimočnou bol jej charakter a jej myslenie,“ hovorí Dana Podracká a dopĺňa: „Jej myslenie bolo mýtické.“ 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Zamestnanci Slovenského literárneho centra majú raz do týždňa odporúčanú prácu z domu, ideálne na to, aby čítali knihy. V podcaste vám predstavia svoje obľúbené knižky, vhodné (nielen) pod stromček. Zaznejú odporúčania na rôzne žánre od slovenských i zahraničných spisovateľov. Vypočujete si aj to najlepšie zo sveta detských kníh.

Zoznam diel uvedených v podcaste:

Simona Smatana: Kým dopadne šálka

Dávid Dziak: Zápisník jedného chlapca

Lenka Šafranová: Prečo je tma čierna

Iboja Wandall-Holm: Večerný kôň

Denisa Fulmeková: My pôjdeme inokedy

Michal Tallo: Všetko je v poriadku, všade je láska

Alexandra Salmela: 56, či?

Maya Angelou: Viem, prečo vtáčik v klietke spieva

Kiran Millwood Hargrave: Ženy z Vardø

Silvester Lavrík: Predpoveď na zajtra

Annie Ernaux - Marc Marie: L´ussage de la photo / The use of

Miroslav Mišák: Denníky domorodcov

Rotraut Susanne Berner: Potulky jeseňou

Ján Gavura a Marta Součková: Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989

Dominika Sakmárová: Biele mesto

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠⁠Audiolibrix⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Hosťami podcastu sú Juraj Buzalka a René Bílik. Juraj Buzalka je sociálny antropológ, autor bestselleru Postsedliaci, v ktorom sa nemilosrdne pozerá na Slovákov a vecne i kriticky komentuje naše ilúzie o sebe. Univerzitný profesor a  a literárny vedec René Bílik je autorom publikácie Mýty a slovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi (a späť). Predstavuje v nej široké spektrum znalostí o slovenskej literatúre  v diskurze so súčasnosťou. 

V rozhovore nebudú hovoriť len o svojich knihách, ale prezradia aj to, s akým konceptom pracovali pri mýtoch a čo pre nich mýty znamenajú. Podľa  Reného Bílika odvodil Štúr  etické vlastnosti Slovákov od prírodných dominánt: vysokých hôr a veľkých riek. Vznikali tak prvé formulácie dobrých vlastností Slovákov o tomže sú odolní, čistí a nepoškvrnení. Hostia prezradia, ktoré mýty sú dodnes prítomné a ako my Slováci vidíme samých seba. V závere podcastu nebude chýbať humor. Respondenti sa zamýšľajú na tým, aké  by mohlo byť slovenské národné zviera. Koza. Zožerie všetko, vydrží všetko. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠Slovenské literárne centrum⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠Audiolibrix⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Jakub Juhás sa s knihou PS (vydavateľstvo Rubato) dostal minulý rok do finálnej päťky Anasoft litera. V podcaste vysvetľuje, ako vníma Sándora Petőfiho, o ktorom premýšľa vo svojom  autobiograficko-reportážnom diele: „Páči sa mi jeho kočovnícky spôsob života. Život medzi tulákom, povaľačom a človekom bez domova. Píše na ceste a dobre pozná región, o ktorom píše. Vie detailne vystihnúť prostredie, v ktorom sa pohybuje ale aj postavy, ktoré sú častokrát prehliadané a pohybujú sa na periférii spoločnosti.“

V rozhovore opisuje, ako jeho putovanie vyzeralo: „Vedel som si predstaviť prostredie, kde sa Sándor Petőfi pohyboval, ale akonáhle som sa v tomto prostredí ocitol tak to všetko do seba zapadlo.“ Jakub Juhás hovorí aj o Banskej Štiavnici i o tom, ako zaznamenáva dianie okolo seba: „Radšej ako oči, zapájam uši. Najradšej počúvam, ale rád som aj tichým pozorovateľom.“ Zodpovie aj na otázku, či mladí ľudia vedia, kto bol Sándor Petőfi a prezradí, o čom bude jeho ďalšia kniha. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Tento rok si pripomíname sto rokov od úmrtia Franza Kafku, jedného z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia. Hosťom podcastu je dramatik, básnik, prekladateľ Milan Richter a spisovateľ Pavol Rankov.  

„Kafka pre mňa veľa znamená aj tým, aký bol osud jeho rodiny. Jeho najmladšia sestra bola v koncentračnom tábore, kde bola v tom čase väznená aj moja mama. Viackrát som si predstavoval, že sa tam mohli stretnúť, " vysvetľuje Richter.

„Na Kafku som vôbec nebol pripravený. Mal som 16 rokov, keď som ho čítal prvýkrát. Otvorilo mi to dvere a pochopil som, že k literatúre sa dá pristupovať aj inak,“ objasňuje Rankov. 

Respondenti sa zamýšľajú aj nad tým, akým spôsobom vedel Kafka tematizovať byrokratizmus. „Kafkovou témou je podľa mňa jednotlivec verzus okolie. Žil v jednom z najbyrokratickejších štátov všetkých čias,“ hovorí Rankov. 

Milan Richter napísal dva dramatické texty o Kafkovi, v rozhovore prezrádza, čo ho viedlo k tomu, aby o Kafkovi písal hry a aj to, ako sa mu Kafka prekladal: „Prekladať Kafku je zaujímavé, najmä jeho zrelé prózy, pretože sa pohyboval na básnickej úrovni podobenstiev, metafor a obrazov. Nenájdete u neho, s výnimkou prvých poviedok, že by opisoval spoločenské záležitosti. Jeho hrdina je ten, ktorý trpí a je utláčaný.“ Richter ďalej dopĺňa: „Kafka nemal veľa priestoru na písanie. Potreboval absolútne ticho. V rodine to nemohol dosiahnuť, otec bol robustný, hlučný človek, ktorému záležalo na tom, aby sa dodržiavali všetky rodinné zvyklosti. Kafka mal  čas na písanie od polnoci do tretej rána alebo niekedy krátko poobede.“ Myslí si, že gro Kafkovho diela je o beznádeji. „Čo je esencia Kafku?“ reaguje Rankov. „Prečítajte si prvé štyri vety z knihy List otcovi.“ 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.