Je významnou postavou slovenskej poézie. Básnik a prekladateľ Ján Buzássy oslávil v apríli 90 rokov. Napísal viac ako 20 básnických zbierok. Jeho tvorba zahŕňa aj preklady a redakčnú činnosť. „Nečítam a nepíšem každý deň. Usadil som sa do staroby,“ približuje svoje aktuálne obdobie. „Ochorel som, nejedol som a schudol som 12 kíl. Učil som sa nanovo jesť a chodiť.“ V rozhovore objasňuje, v čom je čaro tvorby: „Keď niečo nejde a potom to zrazu ide. Keď spájaš hrubé s tenkým. To ma baví.“ Tvrdí, že báseň vysvetľuje tajomstvo, ale neprezradí ho celé, nechá niečo pre čitateľa. 

Na otázku, či ešte stále tvorí, odpovedá: „Píšem, ale neberiem to vážne, beriem to tak, že sa venujem sám sebe.“ Dozvieme sa ako vníma dianie v súčasnej kultúre, čo si myslí o umelej inteligencii a aké sú podľa neho najkrajšie slová, aké Kristus povedal. Prezradí, čo číta a akú literatúru obľubuje: „Červenák mňa a manželku baví, pretože sa zaoberá Slovenskom a blízkym okolím. Čítame aj detektívky, to je opak bežného života, lebo tam sa nejaká vec musí vyriešiť. Teraz čítam  Jána Vilikovského - Shakespeare u nás.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Opäť jeden z reportážnych podcastov. Pozrieme sa do  Múzea mesta Bratislavy na výstavu HANA, o živote a tvorbe spisovateľky Hany Gregorovej. Hosťami podcastu sú Daniel Hupko, jeden z trojice autorov výstavy a Jana Cviková, literárna vedkyňa, spoluautorka diela „Hana Gregorová - Slovenka pri knihe“.

„Umožnili ste ľuďom, aby ju spoznali ako Hanu, človeka z mäsa a kostí. Vykonávala nielen veľké činy, ale aj chybila,“ chváli spoluautora výstavy Jana Cviková. Hana sa návštevníkom múzea prihovára svojim hlasom. Spoznáme jej osud, literárne diela, aj rodinný dom, v ktorom viedla salón. Mala veľký zmysel pre humor a považovala za dôležité spoznávať svet. Z čoho mala traumu a ako ju vnímalo okolie? V rozhovore sa dozvieme aj o vzťahu Jozefa Gregora Tajovského a Hany Gregorovej z pohľadu literárnej vedy. „Stereotypný spôsob prezentácie pred rokom 1989 z literatúry prenikol aj do múzejnej zbierky,“ vraví jeden z respondentov. Hana Gregorová nebola iba manželkou, bola bojovníčkou za práva žien, za nové témy v literatúre a za lepšiu tvorbu pre deti. „Zjavne pociťovala nedostatok literatúry, ktorú by chcela dopriať svojej dcére“ odpovedá Daniel Hupko na otázku, prečo písala aj detské knihy. Výstava HANA v Apponyiho paláci potrvá až do 31.8.2025.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťom podcastu sú Barbara Vojtašáková, vedúca organizačného tímu Medziriadkov a Milan Děžinský, básnik, prekladateľ a pedagóg. Medziriadky sú literárno-vzdelávací projekt, ktorý je zameraný na podporu tvorivého písania a literárneho rozvoja mladých autorov. Respondenti prezradia, v čom je mágia tohto výnimočného projektu a prečo je prínosný aj pre vydavateľov. „Vďaka Medziriadkom sa aj vydavatelia môžu dozvedieť, aké sú trendy a čo píšu mladí ľudia,“ vraví Barbara. „Nebyť Medziriadkov tak moja znalosť a schopnosť písať poéziu a venovať sa literatúre z rôznych strán by bola omnoho slabšia. Medziriadky mi dali kritickú spätnú väzbu a veľa kontaktov.“ Myslí si, že Medziriadky suplujú priestor pre vzdelávanie ľuďom, ktorí majú o písanie hlbší záujem. „Nie každý umelec je aj dobrý pedagóg,“ vysvetľuje a dodáva, aké kritériá by mali spĺňať vedúci tvorivých workshopov.

Dlhoročný porotca Medziriadkov Milan Děžinský zdôrazňuje, že sa snaží o interaktívny prínos. Zodpovie aj na otázku, či vďaka tomuto projektu uvažuje nad literatúrou inak a či sa mu mení aj pohľad na vlastnú tvorbu. „Fascinuje ma, koľko bohemizmov sa nachádza v jazyku mladých ľudí na Slovensku,“ hovorí oceňovaný český básnik.

Prihláste sa do literárnej súťaže Medziriadky, spojenej s letnou literárnou školou. Vaše práce môžete zasielať do 13. apríla. Viac informácií nájdete na: www.medziriadky.sk

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nicol Hochholczerová je autorkou knihy Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala, 2021). Debutová novela o toxickom vzťahu päťdesiatročného učiteľa a dvanásťročnej žiačky jej priniesla nevídaný úspech - množstvo prekladov, tri divadelné inscenácie a pripravuje sa aj celovečerný film. „Vedela som, že je to dobrý text, keď to vychádzalo, ale predsa len, ten veľký záujem o knihu ma prekvapil.“ Spisovateľka sa chystá na anglické turné a v podcaste prezradí aj svoj recept na koncentráciu: „Pomáhajú mi každodenné dlhé prechádzky.“

Literárna obec i čitatelia už netrpezlivo čakajú na jej druhú knihu: „Samozrejme, že cítim tlaky. Beriem to tak, že čokoľvek napíšem aj tak budú ľudia, ktorí programovo budú tvrdiť, že to už nie je také dobré ako prvá kniha. Snažím sa nahovoriť si, že to je vlastne super, lebo tým pádom môžem napísať čokoľvek.“ V rozhovore zaznejú autorkine tipy na knihy a podcasty a s poslucháčmi sa podelí aj o to, čo pri písaní považuje za svoju najväčšiu devízu.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Kvet Nguyen sa narodila na Slovensku. Je autorkou knihy Všetko, čo nás spája, s podtitulom Príbeh slovenskej Vietnamky (2024, N Press). Zameriava sa v nej na nevypovedané príbehy o inakosti. Píše aj o svojom detstve a priznáva, že s otázkou identity sa vyrovnávala odjakživa. Pre Slovensko bola príliš exotická, pre Vietnam príliš západná. Vietnamské rodiny sú súdržné, napriek tomu, že žijú ďaleko od seba: „Diaľka je to, čo nás spája,“ hovorí respondentka.

V podcaste prezradí, čo majú naše dva národy spoločné a odpovie aj na otázku, čo Vietnamcov charakterizuje: „Vietnamci sú spirituálni a poverčiví. Vzhliadajú k prvkom Budhizmu naznačujúcim, ktorým smerom ísť, kedy sa modliť, kedy presúvať nábytok. Môže nám to pripadať banálne, ale je to niečo, čo prepája vnútro s vierou.“

Autorka na záver vysvetlí, čo je skutočným odkazom jej knihy: „Patríme k sebe, nechcela som, aby som pôsobila, že my sme tí Vietnamci, ktorí sú tu a že sme na okraji, ale že už sa všetci cítime súčasťou tejto spoločnosti. Máme to prežité spolu. Sme súčasťou slovenských dejín.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami podcastu sú literárny vedec Radoslav Passia a básnik Viliam Nádaskay. Predstavíme knihu Literárne krajiny Bratislavy, Obraz mesta po roku 1918 (Veda, 2023). Kolektívna monografia obsahuje výsledky výskumu literárneho obrazu Bratislavy počas jedného storočia, v ktorom naše hlavné mesto prešlo zásadnými politickými, etnickými a kultúrnymi zmenami. Kniha získala najprestížnejšie vedecké ocenenie na domácej pôde, cenu Slovenskej akadémie vied. Respondenti odpovedajú, či má literatúra schopnosť určovať podobu mesta a vysvetľujú, ako sa literatúra do nášho hlavného mesta vpísala. 

S hosťami nesedíme v podcastovom štúdiu, ale kráčame ulicami Bratislavy. Navštívime Laurinskú ulicu, literárny ostrovček v centre mesta. „Keď ste v 70-tich a 80-tich rokoch niečo v Bratislave znamenali v súvislosti s literatúrou, tak ste sa pravdepodobne stretli s kolegami a kolegyňami tu, na Laurinskej ulici,“ hovorí Rado Passia. Presunieme sa aj na Hviezdoslavovo námestie, či na Ondrejský cintorín. Viliam Nádaskay pri pietnom meste odpovedá na to, ako Bratislava ovplyvňuje jeho tvorbu. „Pri tretej knihe som si uvedomil, že to, čo píšem je mestská poézia,“ tvrdí básnik. Zamyslí sa nad špecifickými ruchmi v rôznych častiach slovenskej metropoly. Pred Ondrejským cintorínom prečíta svoju báseň, ktorá sa viaže priamo na toto miesto. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Debutujúci autor Pavol Kuspan napísal knihu Duchamornoť (Marenčin PT, 2024). Ide o poviedky zo súčasnosti, v ktorých sa venuje vzťahom, osamelosti, kríze stredného veku aj vyhoreniu. Vážne témy podáva s nadhľadom a vtipne. „Ja si nemyslím, že existuje veľa tém, o ktorých by sa nemalo vtipkovať. A práve v umení by tá hranica mala byť posunutá ešte viac, pokiaľ ide o humor. Jednou z možností, ktoré má umenie k dispozícii a literatúra ešte viac, je možnosť šokovať. Humor patrí aj do vážnych tém,“ tvrdí autor.

V knihe opisuje aj ženy v baroch a ich premrhané životy. V poviedkach stretávame nahnevané, smiešne a utárané postavy. „Žiadny chlap na svete nemôže povedať, že pozná ženy,“ hovorí spisovateľ.  

Respondent sa v rozhovore vyjadrí aj k mačkám, ktorými je hlavný hrdina knihy obklopený: „Milujem všetky zvieratá, ale mačky preferujem z viacerých dôvodov. Sú viac samostatnejšie a sú asi na úrovni človeka štyridsiatnika, majú to úplne na háku. Žiadna dráma, chce prísť, príde, chce odísť, odíde. Nič nerieši.“ 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Najnovšia kniha Etely Farkašovej má názov „O písaní/nepísaní“. Spisovateľka v podcaste hovorí nielen o svojich knihách, ale aj o tom, kam sa rúti tento svet a čo by nám mohlo pomôcť. Zamýšľa sa nad pomalosťou, samotou, chôdzou a nad vnútorným svetlom. Zaspomína si aj na detstvo: „V detstve som mala šancu zažívať vôňu vyrúbaných stromov. Teta bývala oproti píle pri Hrone. Voda, spílené stromy, večer je to nezabudnuteľná vôňa vlhkého dreva.“

Respondentka v sebe nezaprie filozofku: „Čo všetko môže dať životu zmysel? Nemusí to byť len to, čo je viditeľné zvonka, čo je hmatateľné.“ V podcaste zaznejú aj krátke ukážky z knihy, prečíta ich samotná autorka. S Etelou Farkašovou sa zhovárala poetka Dana Podracká. Prosím ospravedlňte mierne zhoršenie kvality zvuku, ide o záznam z verejného podujatia.

Kniha „O písaní/nepísaní“ vychádza v limitovanom počte a vydáva ju Slovenské literárne centrum. Môžete si ju objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/o-pisani-nepisani

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Spisovateľka a prekladateľka Ivana Dobrakovová napísala knihu o sebe, o tom, aké je to písať s bipolárnou poruchou. Bibliofília s názvom „A čo sa vám stalo?“ vychádza v týchto dňoch. Autorka v podcaste prezrádza, aké je to žiť s duševnými chorobami. „Cez písanie si neriešim psychohygienu,“ tvrdí. „Práve naopak, ak o niečom píšem, zhorší sa to, úzkosti sa prehĺbia.“

Jej odvaha hovoriť o tabuizovaných témach je nevšedná. „Musím sa priznať, že o vlastných psychických poruchách hovorím na Slovensku bez problémov preto, lebo moja dcéra žije v Taliansku.“ V rozhovore prezradí aj to, ako ju zmenilo materstvo, ako jej pomáhajú prechádzky a plávanie a ako bojuje so svojimi vnútornými démonmi: „Niektoré veci sa nedajú vyriešiť, treba ich len akceptovať.“

Kniha „A čo sa vám stalo?“ vychádza v limitovanom počte a vydáva ju Slovenské literárne centrum. Môžete si ju objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/co-sa-vam-stalo

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

V apríli tohto roku nás po chorobe opustila Dominika Madro vo veku 33 rokov. Debutovala výnimočným románom Svätyne (2019, KK Bagala) a potom napísala knihu Dediči posmrtnej ríše (2022, Artis Omnis). Hostkami podcastu sú poetka Dana Podracká, vydavateľka Andrea Harmanová a prekladateľka Lucia Halová. 

Budú hovoriť o tom, ako sa im s Dominikou spolupracovalo. Prezradia, ako na nich zapôsobila po tej ľudskej, ale i po profesionálnej stránke. V rozhovore sa zamerajú a podrobnejšie rozoberú aj dve knižky, ktoré napísala. Vydavateľka Andrea Harmanová vysvetlí, v čom bola jej tvorba nevšedná v porovnaní s ostatnými slovenskými autormi fantastiky

„Čo ju robilo výnimočnou bol jej charakter a jej myslenie,“ hovorí Dana Podracká a dopĺňa: „Jej myslenie bolo mýtické.“ 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.