Hosťami podcastu sú Juraj Buzalka a René Bílik. Juraj Buzalka je sociálny antropológ, autor bestselleru „Postsedliaci“, v ktorom sa nemilosrdne pozerá na Slovákov a vecne i kriticky komentuje naše ilúzie o sebe. Univerzitný profesor a literárny vedec René Bílik je autorom publikácie „Mýty a slovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi (a späť)“. Predstavuje v nej široké spektrum znalostí o slovenskej literatúre v diskurze so súčasnosťou.

V rozhovore nebudú hovoriť len o svojich knihách, ale prezradia aj to, s akým konceptom pracovali pri mýtoch a čo pre nich mýty znamenajú. Podľa Reného Bílika odvodil Štúr etické vlastnosti Slovákov od prírodných dominánt: vysokých hôr a veľkých riek. Vznikali tak prvé formulácie dobrých vlastností Slovákov o tom, že sú odolní, čistí a nepoškvrnení. Hostia prezradia, ktoré mýty sú dodnes prítomné a ako my Slováci vidíme samých seba. Respondenti sa zamýšľajú aj nad tým, aké by mohlo byť slovenské národné zviera – koza, lebo zožerie všetko a vydrží všetko.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Okrem tisícročných vajec ochutnal surové sršne, larvy aj bambusové chrobáky. „Boli až prekvapivo sladké,“ tvrdí. „Cikády sú mi vyslovene odporné.“ Zároveň zdôrazňuje, že tieto jedlá sú exotikou aj pre samotných Číňanov, sú to špeciality odľahlých horských regiónov. 

Laureát Ceny René Pavel Dvořák ml. hovorí v podcaste nielen o víťaznej knihe Moja čínska dekáda (Rak, 2022), ale aj o svojej druhej knihe Ťažké časy v Číne (Rak, 2024). V rozhovore prezradí aj to, ako v Čine funguje doprava, zdravotníctvo, či školstvo. Spisovateľ objasňuje, ako čínska vláda rozbíja mraky a akým spôsobom sa v Číne kontroluje, či obmedzuje obsah v médiách. Témou bude aj knižný trh: „Kníhkupectvá v Číne sú dnes už skôr turistickým miestom. Sú nádherné, dizajnové a vyšperkované. Fungujú ako atrakcia, na ktorú si musíte kúpiť vstupenku. Ľudia si tam dajú drink, odfotia sa. Máloktoré kníhkupectvo dnes už funguje na predaj kníh. Tie sú na internete oveľa lacnejšie.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Dominika Moravčíková a Michal Tallo po básnických zbierkach uspeli aj s debutovými prózami. Reč bude o dielach: Dom pre jeleňa (KK Bagala) a Všetko je v poriadku, všade je láska (Literárna bašta). Hostia vysvetlia, akým výzvam čelili pri písaní prózy a porovnajú proces tvorby medzi dvoma žánrami. „Poéziu neviem ovládnuť, môže navždy odísť, nemám to pod kontrolou. Prózu možno pod kontrolou mám v tom zmysle, že si viem povedať, že idem tvoriť,“ hovorí Moravčíková. Tallo dodáva: „Momentálne sa cítim viac ako prozaik. Ten dôvod je jednoduchý a mierne ezoterický. Poézia ku mne prestala prichádzať. Nemôžem robiť nič, aby som ju donútil vrátiť sa, môžem len čakať.“ Autor prezradí aj to, že si polievkou oblial notebook, v ktorom mal uložený rukopis – a ten sa mu nezálohoval. „Ľutoval som sa asi tri mesiace,“ poznamenáva úsmevne. Hosť rozkrýva aj protagonistov svojich poviedok: „Viaceré z mojich silných ženských postáv v knihe sú založené na mojej matke.“

Okrem rituálov, zvyklostí a tradícii je v diele Moravčíkovej silne zastúpená aj príroda. „Mediálne živený strach z medveďov je veľmi zlý pre náš vzťah s prírodou. Tento diskurz treba nejako opraviť a zasadiť do reálnych faktov a dát,“ myslí si autorka.

Obaja si zaspomínajú aj na Dominiku Madro: „Už v čase keď tu s nami bola a vychádzali jej knihy, bola pre mňa príkladom autorky, ktorá v mnohých ohľadoch tak presahuje to, čo sa na Slovensku robí, až sa to tu nedokáže stretnúť s pochopením,“ tvrdí Tallo.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľka Vanda Rozenbergová hovorí o jej najnovšom románe Mágovia vedia viac (Slovart, 2024). Je to príbeh o Diane, vyrastajúcej v detskom domove. „Dostala som otázku, či som z domova,“ vraví autorka, ktorej sa podarilo vierohodne opísať denné rutiny a bežný život v detskom domove so všetkými vtipnými i dramatickými situáciami. Jej hrdinovia musia v knihe čeliť mnohým prekážkam, ktoré ich zoceľujú. A čo zoceľuje Vandu Rozenbergovú? „Zoceľujem sa sama, nič iné mi neostáva.“

„Pokiaľ dej nemám uzavretý v hlave, do ničoho sa nepúšťam,“ približuje proces svojej tvorby. „Veľa si píšem do zošita, vláčim si ho všade so sebou. Laptop vo vlaku neotváram. Popísané strany si potom prepíšem do počítača.“ Spisovateľka hovorí aj o svojej veľkej záľube – o maľovaní. „Maľovanie je pre mňa všetkým. Uvedomila som si, že v detstve bolo maľovanie náplňou mojich dní, teraz to opäť robím veľmi intenzívne. Na dennej báze tretí rok. Pri maľovaní nevnímam čas.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Šéfredaktorka časopisu Slniečko Kristína Soboň a jeho redaktorka Soňa Púček Balážová vám predstavia knihy, ktoré by si rady prečítali, keby dnes boli deťmi. Popri tipoch do bunkra, či na zahnanie nudy sa s vami podelia o vzácne poznatky z detských knižných besied. Smiech a nadšenie z detskej literatúry v tomto podcaste rozhodne chýbať nebudú. 

Zoznam diel uvedených v podcaste:

Barbora Kardošová: Traja kamoši (Fakticky fantastický bunker) (Slovart)

Maja Nerádová: Brlôžky (Meda)

Oliver Jeffers: Tu sme (Stonožka)

Benji Davies: Búrka a Veľryba (Albatros)

Jana H. Hoffstäder, Boris Beluš: Dotkni sa abecedy (E.J. Publishing)

Dušan Taragel: Rozprávky pre neposlušné deti (Slovart) 

Annie M.G. Schmidt a Fiep Westendorp: Špinuška (Verbarium)

Art studio Agrafka: Vojna, ktorá zmenila Rondo (BRAK)

Aleksandra Mizielińska, Daniel Mizieliński: Mapy (Slovart)

Aleksandra Mizielińska Daniel Mizieliński Michał Figura: Vlky (Slovart)

Mária Nerádová: Poďme objavovať Slovensko (Meda)

Timothée de Fombelle: Vango (Monokel)

Pavol Dobšinský: Rozprávky Pavla Dobšinského (Ikar) 

Jean-Claude Mourlevat: Rieka, čo tečie naopak (Artforum)

Luke Pearson: Hilda (Slovart/Albatros)

Zuzana Lišková: Temnotvor (Bublina print)

Soňa Púček Balážová: Na dobrú noc (E.J. Publishing)

Dušan Šuster: Vesmírna plavba Pterodactyla Kôstku (Literárna bašta)

Agrafka: Odkiaľ a kam (Monokel)  

Jess Bradley, Mike Barfield: Preži deň ako hovienko, sopka a panda (Albatros) 

Maja Säfström: Ilustrované atlasy unikátnych faktov (Albatros)

Ewald Arenz: Veľké leto (Literárna bašta)

Wolfgang Herrndorf: Čik (Absynt)

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Literatúra sa delí na vysokú a nízku. Vysoká má vyššie umelecké ambície. Nízka, alebo populárna či žánrová, má čitateľa skôr pobaviť, poskytnúť mu rozptýlenie. A čo literatúra stredného prúdu? Existuje? Ako vyzerá v praxi? Spája vysokú s nízkou? Je u nás dopyt po takejto literatúre? Na tieto a podobné otázky odpovie literárny vedec Peter Darovec a Stanislava Peštová, autorka knihy „Medzi umeleckou a populárnou prózou“.

„Nemáme tu literatúru, ktorá by bola kvalitná a zároveň by oslovovala dostatočný počet ľudí mimo komunity a nemyslím si, že je tu dopyt po strednom prúde v literatúre,“ myslí si Peter Darovec. V rozhovore sa dotkne aj témy, do akej miery žijú Slováci kultúrou, ako je to v Českej republike, a aj súčasného trendu ženských autoriek.

Babička© je kniha s umeleckou ambíciou. Patrí do stredného prúdu? „Ivana Gibová sa stala populárnou na úrovni jazyka. Preto je jej dielo blízke čitateľovi. Nebojí sa použiť vulgarizmy, jej jazyk je hovorový a prirodzene plynie,“ vysvetľuje Stanislava Peštová a dodáva: „To sa Gibovej podarilo. Jej jazyk je poctivý a vysedený.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nová kniha Zuzany Mojžišovej s názvom Kristus a iné miniatúry (Artforum, 2024) je zbierkou 40tich krátkych poviedok. Ide o texty absurdné, existenciálne, spoločensky kritické, s posolstvom a niekedy aj celkom bez záveru. Autorka v rozhovore priblíži, ako texty vznikali, kde nachádzala inšpiráciu a prečo zvolila krátke útvary:  „Krátky rozsah mi dovoľoval hnať sa kamkoľvek, miniatúra je ring voľný. Dlhšia poviedka sa ohlási so svojimi nárokmi, miniatúra to nepotrebuje.“

„V nejakom zmysle je to reflektovanie jedného roka môjho života,“ opisuje svoju najnovšiu knihu a vracia sa k jej forme: „Je úžasné môcť písať niečo také krátke, takmer jedným dychom, je to nespútané. Nedá sa to uzamknúť do pevných literárnych pravidiel.“ Tvrdí, že chôdza, ktorú často praktikuje, jej pomáha všímať si detaily okolo seba. Počas rozhovoru zaznejú aj dve ukážky z knihy a v závere sa dozviete, či Zuzana Mojžišová napíše aj detektívku. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Dobrodruh a expert na Brazíliu, Peter Suchanský, patrí medzi najpopulárnejších slovenských autorov prvej polovice 20. storočia. V kníhkupectvách už jeho knihy nenájdete, ale nájdete tam monografiu o jeho tvorbe. Zostavil ju literárny vedec Tomáš Horváth a volá sa Brazília Petra Suchanského (VEDA, 2025). Spisovateľ' spracovával tému Brazílie na pomedzí cestopisu a exotického dobrodružného románu. Práve na túto oblasť sa zameral autor monografie a respondent, Tomáš Horváth: „Peter Suchanský odišiel v roku 1926 do Brazílie ako vysťahovalec za prácou,“ hovorí a objasňuje, ako skúmal jeho tvorbu. Zároveň priznáva, že z jeho textov nedokáže rozlíšiť, čo skutočne zažil a čo si vymyslel.

Odpovedá aj na otázku, prečo vypadol z povedomia čitateľov, keď bol vo svojej dobe populárny: „Peter Suchanský bol pre komunistický režim personou non grata. Napísal jednu z prvých próz o boľševickom terore. Ukazuje v nej, ako táto doba priala psychopatom, ktorí mohli beztrestne prejavovať svoje sadistické sklony.“

V podcaste zaznejú aj ukážky z tvorby Petra Suchanského.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Barbora Hrínová, nositeľka ceny Anasoft litera 2021 za poviedkový debut prichádza s knihou Plachý dom (Artforum, 2025). Hlavným hrdinom je 67 ročný muž, Ambróz. Dej sa odohráva v Bratislave, ale i v dedine na Spiši. „Chcela som napísať román o postave, ktorej život nie je na prvý pohľad príliš dramatický. Nemá rada, také to tvrdenie, že keď niekto veľa zažije, je to na román. Nemyslím si, že je to vždy nevyhnutne tak. Román je pre mňa možnosťou zobraziť tému do hĺbky a komplexne. Nezaujíma ma príliš rozsah deja, ale vnútorná intenzita, ponor do témy, zobrazenie postavy z mnohých perspektív a strán,“ vysvetľuje autorka. „Ambróz je postava, ktorá žije hlavne vnútorný život, snažila som sa načrieť doňho hlbšie. Jeho záľuba v jedle je možno kompenzáciou nenaplnených túžob po hlbšom spojení s ľuďmi.“

V knihe spoznáme aj Ambrózovú dcéru: „Súčasťou rozprávania je aj dospelá dcéra, ktorá žije v jednom byte s rodičmi. Išlo mi o to vyjadriť psychickú blízkosť, možno až naviazanosť na rodičov, ktorá nie je až natoľko obvyklá vo veku 37 rokov.“ Spisovateľka v rozhovore objasňuje aj vlastnosti svojej literárnej postavy: „Snažila som sa Ambróza ukázať vo vzťahu k rôznym ľuďom a v čo najširších súvislostiach, ktoré ilustrujú jeho základné črty a jednou z nich je empatia, napríklad aj k ľuďom bez domova, alebo k Rómom.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Je významnou postavou slovenskej poézie. Básnik a prekladateľ Ján Buzássy oslávil v apríli 90 rokov. Napísal viac ako 20 básnických zbierok. Jeho tvorba zahŕňa aj preklady a redakčnú činnosť. „Nečítam a nepíšem každý deň. Usadil som sa do staroby,“ približuje svoje aktuálne obdobie. „Ochorel som, nejedol som a schudol som 12 kíl. Učil som sa nanovo jesť a chodiť.“ V rozhovore objasňuje, v čom je čaro tvorby: „Keď niečo nejde a potom to zrazu ide. Keď spájaš hrubé s tenkým. To ma baví.“ Tvrdí, že báseň vysvetľuje tajomstvo, ale neprezradí ho celé, nechá niečo pre čitateľa. 

Na otázku, či ešte stále tvorí, odpovedá: „Píšem, ale neberiem to vážne, beriem to tak, že sa venujem sám sebe.“ Dozvieme sa ako vníma dianie v súčasnej kultúre, čo si myslí o umelej inteligencii a aké sú podľa neho najkrajšie slová, aké Kristus povedal. Prezradí, čo číta a akú literatúru obľubuje: „Červenák mňa a manželku baví, pretože sa zaoberá Slovenskom a blízkym okolím. Čítame aj detektívky, to je opak bežného života, lebo tam sa nejaká vec musí vyriešiť. Teraz čítam  Jána Vilikovského - Shakespeare u nás.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.