Na rovinu o podnikaní

Psychologička Denisa Debrecká prostredníctvom úspešného profilu @modernapsychologia edukuje ľudí o duševnom zdraví a prináša vedou overené poznatky z oblasti psychológie.  

V rozhovore vysvetľuje ako sa môže prokrastinácia prejavovať v podnikaní, aké môžu byť jej dôsledky a zároveň prináša praktické tipy, ako ju môžeme poraziť. Kedže jedným z dôvodov, prečo prokrastinujeme môže byť aj sebapodceňovanie sa, v rozhovore ďalej na základe výskumných štúdií opisuje, prečo sa impostor syndróm týka aj úspešných lídrov, či známych osobností ako Albert Einstein, Michelle Obama, či Maya Angelou.  

V epizóde sa dozvieš: 

Zaujímavé linky z podcastu:   
Instagram @modernapsychologia 

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed

Produkcia: 2022 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media - podcasty a živé prenosy

Ivan Bošňák, dátový analytik platformy Dáta bez pátosu, o vývoji cien energií pre firmy v súčasnej turbulentnej dobe a v blízkej budúcnosti. Aj o tom, ako postupovať pri nákupe energií, alebo optimalizácii spotreby. 

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed

Produkcia: 2022 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media - podcasty a živé prenosy

Ľubomír Jančok je doktor filozofie na Sorbonne, spisovateľ, cestovateľ a podnikateľ, ktorý prináša kus Francúzska na Slovensko. Založil cestovnú kanceláriu Monte Christo a kulinársko-vzdelávací inštitút Chez Balzac. 

Skúsenosti a etiketu prenáša už od roku 2009 aj do podnikania, kde dbá hlavne na vzdelávanie svojich zamestnancov, kvalitný servis a prvotriedne produkty. 

V epizóde sa dozviete: 

Prehľad najväčších francúzskych podnikov: 

Zdroj: https://companiesmarketcap.com/france/largest-companies-in-france-by-market-cap/ 

Zaujímavé linky z podcastu: 
Webstránka o Ľubomírovi Jančokovi 
Kulinársko-vzdelávací inštitút Chez Balzac 

Knihy autora Ľubomíra Jančoka: 
Glamour Paríža, Život na Sorbonne (Výchova elít vo Francúzsku), Iná ale stále blízka, Francúzsky paradox 
PODCAST DOBRÚ CHUŤ S JUNIOROM: V čom je lepšia slovenská gastronómia a v čom tá francúzska? 

Thomas Piketty: Kapitál v 21. storočí 

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed

Produkcia: 2022 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media - podcasty a živé prenosy

Moderátor Matej Sajfa Cifra v rozhovore opisuje akou cestou si prešiel, kým sa stal jedným z najznámejších moderátorov na Slovensku. Prečo je dôležité na príležitosť nečakať, ale pokúsiť sa ju vytvoriť, ale aj prečo by sám seba nikdy neoznačil termínom influencer, napriek tomu, že ho na Instagrame a Youtube sleduje dokopy viac ako 540 tisíc odberateľov.  

V epizóde zároveň vysvetľuje ako funguje biznis v moderovaní, ako sa mu podniká s manželkou Veronikou, či ako vidí budúcnosť sociálnych sietí.  

V epizóde sa dozvieš:  

Sajfov knižný tip:  

Autobiografia Woodyho Allena - Mimochodom  

Sajfove podcastové tipy:  

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed

Produkcia: 2022 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media - podcasty a živé prenosy

Zdenko Hanout sa z Humenného dostal až na stage k svetoznámym hudobným, filmovým či divadelným hviezdam. Bol osobným fotografom talianskeho hudobného skladateľa a dirigenta Ennia Morriconeho, ale aj bývalej ženy Elvisa Presleyho, Priscilly Presley. Pred objektívom mal aj Jessie J, Metallica, Rammstein, Iron Maiden, Kiss, Limp Bizkit, Depeche Mode, Lenny Kravitz, Jamiroquai, Santana, Ludovico Einaudi a mnoho ďalších. 

Z jeho bohatých skúseností s fotografovaním pre Slovenské národné divadlo, Štátnu operu v Banskej Bystrici, Divadlo Nová scéna a najväčšom českom festivale Colours of Ostrava nám prezradil, prečo je fotografia dôležitá v biznise a prezradil aj praktické rady, ako vytvárať vizuálny obsah za málo peňazí. 

V epizóde sa dozvieš: 

Zaujímavé linky z podcastu 

Info o Zdenkovom portfóliu: https://hanout.eu/ 

Viac info o Zdenkovi: https://stellaproduction.sk/fotograf-zdenko-hanout/ 

Fun radio Podcast - Fotograf Zdenko Hanout: "Aj najlepší fotograf musí venovať čas a energiu príprave." https://www.funradio.sk/clanok/46569-slovaci-su-prima-fotograf-zdenko-hanout-aj-najlepsi-fotograf-musi-venovat-cas-a-energiu-priprave/

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed

Produkcia: 2022 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media - podcasty a živé prenosy

Ivana Molnárová je podnikateľka, manažérka, TOP žena slovenského biznisu za rok 2013 a CEO portálu Profesia.sk. V rozhovore podrobne vysvetľuje, ako nájsť tých správnych ľudí do firiem, ako by sme mali pristupovať k náboru, či výberu zamestnancov, ale aj to, ako týchto ľudí následne vo firmách udržať, aby neodišli zo dňa na deň.  

V epizóde sa dozvieš:  

Linky z podcastu: 
Profesia.sk 
Test talentov GALLUP 

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed

Produkcia: 2022 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media - podcasty a živé prenosy

Vladimír Behún sa pohybuje v marketingu už od roku 2001. Dlhoročné skúsenosti dnes pretavuje do spolupráce s poprednými svetovými a lokálnymi značkami, ktorým pomáha spoznať bližšie svojho zákazníka a nastaviť efektívnu marketingovú stratégiu. 

Čo je to prieskum, ako si vie človek aj vo vlastnej réžii spraviť krok po kroku alebo ako to celé prebieha a aké sú metódy zberu dát si vypočuj v tejto epizóde. 

V epizóde sa dozvieš: 

Linky z podcastu:
Zaujímavé články o marketingu a prieskumoch - Mindshare 

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed

Produkcia: 2022 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media - podcasty a živé prenosy

Disciplína, vytrvalosť, sebazaprenie, či výkon sú pojmy, ktoré sa spájajú nielen so športom, ale aj s podnikaním. Športová psychologička Michala Bednáriková v epizóde vysvetľuje ako sa dlhodobo udržať na víťaznej vlne, či ako vytrvať, keď naša hlava nespolupracuje a máme chuť všetko vzdať, ale aj to, ako začať s pohybom, keď sme naposledy cvičili na telesnej výchove na strednej škole. 

V epizóde sa dozviete:  

Knihy spomínané v epizóde: 
Simon Sinek - Začni otázkou prečo 
Stephen Guise - Mini zvyky 

Linky z podcastu: 
Psychológia športu  
Športujeme spolu o dušu 
Andrej Vršanský - Aj firma má svoje duševné zdravie  

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed

Produkcia: 2022 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media - podcasty a živé prenosy

Preklad do posunkového jazyka: Milina Fabšičová

Simona Hanová: Disciplína, vytrvalosť, sebazaprenie či výkon sú pojmy, ktoré sa spájajú nielen so športom, ale aj s podnikaním. O tom, ako sa dlhodobo udržať na víťaznej vlne, či ako vytrvať, keď naša hlava nespolupracuje a máme chuť všetko vzdať, ale aj o tom, ako začať s pohybom, keď sme naposledy cvičili na telesnej výchove na strednej škole, sa dnes budeme rozprávať so športovou psychologičkou a zároveň prezidentkou Slovenskej asociácie športovej psychológie Michalou Bednárikovou. Michala, vitajte u nás v štúdiu.

Michala Bednáriková: Dobrý deň, ďakujem za pozvanie.

Simona Hanová: No a moje meno je Simona Hanová a vy počúvate ďalšiu epizódu podcastu NA ROVINU o podnikaní, ktorý vzniká s podporou PROSIGHT. Tak poďme rovno na to. Vy ste športová psychologička a myslím si, že nie je úplne, nie je to úplne známe, čomu sa športová psychológia venuje. Skúste možno opísať, že čo je náplňou vašej takej každodennej práce?

Michala Bednáriková: Náplňou mojej každodennej práce je pomáhať športovcom, prípadne aj alebo dávať nejaké rady aj ich rodičom a trénerom. S tým, ako sa dostať do dobrej osobnej pohody a ako zvládať dobre svoj život a svoj výkon.

Simona Hanová: Áno a ako sa človek môže stať športovým psychológom?

Michala Bednáriková: Na Slovensku je tá cesta trošku komplikovanejšia, nakoľko u nás sa nedá študovať športová psychológia ako magisterský program. Čo ale v zahraničí – najbližšie myslím si, že už v Rakúsku alebo teda rozhodne v Nemecku – možné je. Čiže na Slovensku sa športovým psychológom väčšinou človek stane tak, že má záujem o túto aplikáciu psychológie, čiže psychológie športu a najčastejšie je to niekto, kto má nejakú históriu spájanú so športom či už výkonnostným alebo rekreačným aspoň. A vzdeláva sa ďalej, cestuje do zahraničia, lebo na Slovensku to neni možné.

Simona Hanová: Čiže predpokladám, že vy ste športovali a potom ste sa rozhodli, že vás asi zaujíma, hej, že ako možno vplýva šport na duševné zdravie. Alebo čo bola tá cesta?

Michala Bednáriková: Tá cesta bola taká, že keď som bola dieťa, tak som si nejako nesprávne v hlave uzavrela, že ja vlastne už nikdy nemôžem robiť vrcholový šport profesionálny, lebo už mám príliš veľa rokov. Podotýkam, mala som vtedy 12 rokov.

Simona Hanová: Fuuu, tak to je teda dosť. To je už obrovské číslo.

Michala Bednáriková: To je obrovské číslo naozaj. Samozrejme, že to nebola realistická predstava, že možné to, samozrejme, ešte bolo. Možno nie v tom športe, ktorý som v tom čase už prestávala robiť, a to bola moderná gymnastika, ale v mnohých iných športoch by to možné bolo. No ale každopádne sama som už vtedy a potom aj neskôr, keď som začala liezť, zistila, že aký veľký vplyv má naša psychika vlastne na to, ako nielen ako fungujeme v bežnom živote, ale aj ako fungujeme pri výkone. A teda konkrétne u mňa to bolo pri tom športovom výkone. Že keď som viacej v pohode, tak ten športový výkon nejako zrazu ide tak ľahšie. A keď nie som v pohode, alebo sa mi nedarí a veľmi ma to tak zahltí, tak potom vlastne sa mi už ani nedarí podávať ten výkon. Čiže to prepojenie toho výkonu a tej osobnej pohody a celkového takého fungovania bolo pre mňa zaujímavé, a preto som sa rozhodla, že teda športová psychológia. Tak to hlavné slovo je psychológia, tak idem študovať psychológiu.

Simona Hanová: To ste mi dobre nahrali aj na moju ďalšiu otázku, pretože som sa vás vlastne chcela opýtať, že presne, že aký vplyv má šport na tú našu osobnú pohodu a ako naopak naša psychika na naše športové výkony vplýva? Lebo existuje, samozrejme, všade sa píše, hej, že šport je super a treba športovať. Ale možno keby ste to vedeli vysvetliť, že možno aj aké nejaké fyziologické procesy prebiehajú v našom tele, keď sa hýbeme a športujeme, že čo sa vlastne deje? Alebo prečo je nám tak dobre, keď cvičíme a keď nejako športujeme, alebo sa hýbeme?

Michala Bednáriková: Tak existuje taký všeobecný úzus, že človek je bio-psycho-sociálna bytosť. Takže máme tú svoju fyzickú stránku, o ktorú sa potrebujeme starať. Väčšina z nás to pozná tak, že potrebujeme sa najesť napríklad, potrebujeme spať. Potom máme tú psychickú stránku. To znamená, že rôzne psychické procesy, ktoré sa dejú v našej hlave, prežívame emócie. A potom je to sociálna stránka a to je tá časť, ktorá nám hovorí, že potrebujeme byť s druhými ľuďmi. Niekto, samozrejme, trochu menej, keď je introvert, niekto podstatne viac. Ale v zásade každý z nás potrebuje v nejakej miere byť s druhými ľuďmi. Čiže to prepojenie toho pohybu a tej našej psychiky je tak, že vlastne pohyb sa týka našej hlavy a hlava sa týka nášho tela. A tým pádom je to všetko prepojené. Čiže keď sa hýbeme, tak okrem toho, že máme zdravé telo, čo teda asi všetci lekári mi dajú za pravdu a povedia, že áno. Keby sme sa všetci viacej hýbali, tak by sme boli podstatne zdravší. A mnohé civilizačné ochorenia, ktorými dnes trpíme, sú dôsledkom nedostatku pohybu. Tak zároveň je to aj o takom tom prežívaní pozitívnych pocitov, ktoré pri pohybe - a pre niekoho to bude znamenať pri športe - zažívame. Čiže sa nám vyplavujú endorfíny, keď sme to veľmi neprehnali, samozrejme. Čo niekedy býva problém u ľudí, že keď sa tak veľmi namotivujú, že teda konečne idem začať a potom to preženú a nemajú s tým spojené až také pozitívne zážitky. Ale v zásade je to tak, že pokiaľ na to pôjdu postupne, tak každý 1 z nás s tým môže mať spojené pozitívne zážitky.

Simona Hanová: Čiže pri tomto mi napadá presne, ako ste vraveli, ja len nadviažem, že prišla mi na um taká paralela medzi športom a podnikaním, že aj v tom, že existujú 2 extrémy. Hej, že na jednej strane je tá vášeň pre cvičenie a podnikanie, prácu. A na strane druhej máme tu závislosť od cvičenia a až workoholizmus, že ako si vlastne nastaviť a udržať tie zdravé hranice? Lebo presne ako vravíte, ja mám napríklad vo svojom okolí kamarátov a teraz sa tak namotali na cyklistiku, že naozaj o ničom inom len od rána do večera milióny kilometrov, žiaden čas na regeneráciu. A zase aj pri práci sa človek dokáže naozaj do toho tak pohrúžiť, že pracuje proste 20 hodín, 16 a nič iné nevníma. Že ako tie hranice si udržať, alebo čo by sme mali urobiť?

Michala Bednáriková: Tak to nadviažem na to, čo som povedala, že sme vlastne bio-psycho-sociálne bytosti. Tak takto vlastne aj Svetová zdravotnícka organizácia definuje, že čo je zdravie a hovorí, že zdravie je pocit alebo teda prežívanie úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej osobnej pohody. To znamená, že vlastne všetky tieto 3 časti potrebujeme mať v nejakej miere saturované, aby sme tú osobnú pohodu mohli prežívať. Čiže keď ja začnem sa zameriavať príliš veľa na akúkoľvek činnosť, či je to práca alebo aj šport, tak pravdepodobne tieto 3 veci nebudú v rovnováhe. A tým pádom keď nie som v rovnováhe, tak sa dostávam do extrému. Takže vždy je to hlavne o tom, že či mám zabezpečenú tú rovnováhu, či niektorá z tých mojich stránok netrpí. Pri workoholizme je to častokrát tá sociálna stránka, čiže rodina alebo priatelia v prípade mladších podnikateľov. A v prípade zase preháňania to so športom paradoxne môže trpieť tá fyzická stránka. Lebo hoci teda pracujem aj s profesionálnymi športovcami respektíve so športovcami, ktorí chodia na súťaže predovšetkým, tak zároveň platí, že ten vrcholový a profesionálny šport už úplne neni o zdraví. Takže všetko s mierou by som povedala.

Simona Hanová: Čiže športom k trvalej invalidite – je na tom niečo pravdy? Lebo takéto výroky sa rozprávajú.

Michala Bednáriková: Áno, ale to je 1 extrém. A potom ten druhý extrém je, že sedením k trvalej invalidite.

Simona Hanová: Áno, čiže treba nájsť naozaj ten stred, pokiaľ nie sme teda vrcholový športovec, ale sme rekreačný športovec. Keď už ste spomínali vlastne, že spolupracujete so známymi športovcami, s čím za vami tak zvyčajne prichádzajú? Alebo na čom tak pracujete, keď o tom môžete hovoriť?

Michala Bednáriková: Všeobecne môžem, samozrejme, hovoriť. Tak športovci prichádzajú najčastejšie za mnou v situácii, keď je nejaký výkyv výkonnostný. A ten výkyv výkonnostný môže byť taký, že na tréningu to tomu športovcovi alebo športovkyni ide a keď príde na lámanie chleba na súťaži, tak zrazu tam ten výkon je podstatne slabší ako v tom tréningovom prostredí. Prípadne iný typ výkyvu je, že 1 deň mu to ide, druhý deň to nejde medzi súťažami napríklad. A nevedia si to ničím iným vysvetliť, všetko možné už vyskúšali a povedia si, alebo tréner alebo rodič to uzavrie s tým, že je to v hlave, a tak sa ku mne dostanú. Potom taká menšia skupina športovcov sa ku mne dostáva takzvane preventívne. Čiže niekto v ich okolí – rodič alebo tréner – si povedia, že nemáme síce žiadne aktuálne problémy, nejaké vážne výkyvy, ale je to súčasť tréningovej prípravy mentálna príprava alebo teda psychologická príprava, a tak to chceme začať riešiť už teraz. Lebo už má na to vek, lebo sa dostáva do tej výkonnosti a tak. Čiže vtedy väčšinou prichádza, že vlastne sa nič také vážne nedeje. A to je super, lebo potom máme čas sa na čokoľvek pripraviť.

Simona Hanová: Áno, čiže radšej dopredu ako potom už...

Michala Bednáriková: Áno, ale je to teda menšina.

Simona Hanová: A môžete prezradiť aj nejaké mená známych športovcov?

Michala Bednáriková: No, to nemôžem, samozrejme. Súčasťou mojej dohody so športovcami je aj dohoda o diskrétnosti. A to vlastne pozná každý psychológ, že o svojich klientoch nerozprávame a už vôbec nie tak, že pracujem s tým a tým človekom. Pre mňa to teda znamená, že o nich ďalej nerozprávam. Je to zároveň pre mňa postojová vec, pretože verím, že nie je etické sa viezť na sláve úspechu mojich klientov, aj keby tú slávu a úspech už mali. A zároveň mám tú skúsenosť, že ak sú s našou spoluprácou spokojní, tak nemajú problém proste posunúť kontakt na mňa ďalej. A zároveň vlastne je to o tom, že šport ako taký a úspech v športe je veľmi multifaktoriálny. Čiže záleží od veľkého množstva faktorov, ktoré sa musia v jednom momente stretnúť, aby ten úspech v tej súťaži prišiel. A čím je tá latka tej súťaže vyššie, čiže keď hovoríme o majstrovstvách Európy, sveta alebo o olympijských hrách, tak tým viacej tých faktorov tam zohráva rolu. A z toho všetkého veľkého množstva faktorov som ja 1 faktor, ktorý snáď prispieva, samozrejme, tomu športovcovi. Verím, že keby neprispieval, tak tú spoluprácu nemáme dôvod predlžovať. Ale bolo by trúfalé hovoriť, že ja som ho priviedla k nejakému úspechu alebo k niečomu. Čiže v prvom rade sa tam priviedol ten športovec sám veľkou drinou, rokmi práce na sebe, ktorú si väčšina ľudí asi ani nevie predstaviť. Ale sme v podcaste o podnikaní a ja si myslím, že práve podnikatelia si to veľmi dobre vedia predstaviť. Pretože keď začínate od nuly, tak viete veľmi dobre, čo to znamená proste na sebe tvrdo pracovať a tiež ten úspech neprichádza za noc.

Simona Hanová: Ale je veľmi dobré, keď máte niekoho, kto vám môže nejako pomôcť, alebo vás naviesť a tak ďalej. Keď možno niekedy máte chuť to aj vzdať, lebo ako som v úvode spomínala, tak naozaj s podnikaním sa spájajú pojmy, ako je disciplína, vytrvalosť, trpezlivosť, sebazaprenie, výkon. Tak čo by som akože mala robiť, keď mám chuť to naozaj vzdať, keď už to mám tak v hlave? Môže to byť v športe možno v podnikaní, keď už fakt, že príde nejaká kríza v hlave a proste neviem, čo ďalej? Môžem si povedať nejaké zázračné slovo, alebo čo by som mala robiť?

Michala Bednáriková: Bolo by to super, keby to tak jednoducho fungovalo. No, v prvom rade si myslím, že je to o tom si uvedomiť, že prečo to robím. Lebo nejaký dôvod vždy na začiatku máme, prečo sme sa vydali tou cestou, ktorou sme sa vydali. Čo boli tie moje dôvody, možno hodnoty, ktoré vlastne napĺňam? Pre niekoho je to pomoc druhým, pre niekoho je to prinášať proste niečo pre spoločnosť, pre komunitu, vytvárať nejakú inováciu, ktorá niekomu uľahčí život. Sú veľmi rôzne aplikácie, ktoré ja neviem, napríklad mňa napadá, teraz som bola na konferencii a tam sme mali aplikáciu virtuálnej reality pre šport. Ale zároveň nám ukázali, ako vlastne spolupracujú so seniormi v centrách, ktorí majú Parkinsonovu chorobu, majú problém s pohybom, a ako vďaka virtuálnej realite a naozaj mali na očiach také tie okuliare virtuálnej reality, v rukách pomôcky, na nohách tiež snímače, sa učili znova chodiť. A zrazu boli odvážnejší a zrazu proste im to diametrálne zmenilo život. Čiže aj niečo podľa mňa, čo je na prvý pohľad také  technologické, má za sebou to prečo. A pekne to opisuje Simon Sinek vo svojej knihe Začnite s prečo. Čiže v takých tých krízových chvíľach je podľa mňa dôležité si spomenúť na to svoje prečo, že prečo to vlastne robím, čo mi to dáva, aký mi to dáva zmysel. A nemyslím si, že niekto sa púšťa do podnikania, lebo chce len zarobiť peniaze. Pretože sú omnoho asi ľahšie cesty, ako zarobiť peniaze, ako zrovna tou cestou, že podnikám, zamestnávam ľudí, bojujem o zákazky.

Simona Hanová: Pri tom “prečo to vlastne celé robím”, čo ste spomínali, mi teraz napadla taká príhoda. Keď som bola nedávno vo fitku cvičiť a už som naozaj už som nevládala a neviem koľké kolo malo ísť bear holdov a tak ďalej. A ja som tak stála, pozerám sa do diaľky, stojím a prišiel môj tréner a mi hovorí: „No čo? Veď ty by si najlepšie mala vedieť, že čo si máš povedať, aby to išlo.“ (smiech) A ja vtedy hovorím: „No, ja neviem, čo si mám povedať.“ Jediné, čo mi napadlo, že prečo to vlastne celé robím, som si tak spomenula a to mi tak fakt že pomohlo. Iné techniky nejako na um neprišli. (smiech) Aj keď ako podľa neho by som to mala teda vedieť zázračné formulky. Ale naozaj uvedomiť si, že prečo, hej.

Michala Bednáriková: No a plus je to potom možnosť v takých chvíľach aj o takom súcite k sebe, že je v poriadku, že občas sa cítim zle. A neočakávať od seba, že idem na tej víťaznej vlne. Že čo môžem robiť pre to, aby som išiel na víťaznej vlne. No, keď sa pozriem na oceán, každá vlna raz príde k brehu. Takže keď som sa učila surfovať, tak keď som prišla k brehu, tak som musela zostúpiť, ak som teda nebola zhodená už predtým, otočiť sa opačným smerom a začať pádlovať znova proti tým vlnám. A potom som sa znova mohla viezť na nejakej vlne. Čiže je to asi aj o takej tej akceptácii reality, že život neni len o tom, že stále všetko ide smerom hore, ale sú mnohé prekážky. A keď som na ne pripravená, tak sa zvládajú lepšie. Keď mám podporu vo svojom okolí či už pracovnom alebo osobnom, tak sa zvládajú zase lepšie. A pokiaľ nie som workoholička a tým pádom nesústredím 100 % svojej energie na jednu činnosť, tak keď sa mi v tej jednej činnosti trochu prestane dariť a potrebujem ako keby chytiť ďalší dych, tak mám tie ďalšie činnosti, ktoré mi tú odmenu môžu dať v podobe toho, že som doma so svojou rodinou, alebo idem s priateľmi sa stretnúť, idem si zašportovať.

Simona Hanová: Áno, čiže mať ako keby viacero pilierov, nestavať iba na 1, hej, že len práca a len šport, ale teda mať aj to sociálne zázemie, možno aj iné záujmy. Že keď sa možno jedna vec zrúti, tak mám inú, hej, a viem si to takto presne korigovať, že... To bola vlastne aj taká moja ďalšia otázka, čo som sa vás presne chcela opýtať o tej víťaznej vlne. Ale už ste ju v podstate aj sčasti zodpovedali, že je to úplne v poriadku, hej, keď naozaj sa nevieme udržať na tej víťaznej vlne či už v športe alebo v podnikaní. Ale že je to v pohode mať aj tie presne výkyvy a že je to v poriadku. Pretože množstvo podnikateľov veľmi idú po výkone. Ale však samozrejme, aj športovci tlačia na ten výkon. A akonáhle  trošku niečo nejde, tržby sú menšie, tak už je to úplne zlé, hej. Čiže nie je otázka, ako sa udržať dlhodobo na tej vlne, ale skôr, ako ste vy vraveli, že je to v poriadku mať aj také jemné výkyvy.

Michala Bednáriková: Tak to je viete ako, v podnikaní tiež nedáte všetko na jednu kartu, lebo to je príliš veľké riziko. Čiže keď rozložím riziká, tak keď jedno nevyjde, alebo začne ísť trošku negatívnejšie, ako som si predstavovala, tak je to stále v pohode, lebo mám tie ostatné, tie ostatné investície. A tak je to aj vlastne v športe, že aj v športe je problém, keď športovec má len tú športovú identitu vybudovanú. Lebo potom keď prichádza koniec športovej kariéry, tak sa v podstate športovcovi zrúti svet. A z tých výšin a z tej slávy, ak bol vysoko a bol slávny, tak vlastne padá a zrazu nemá tú svoju identitu o čo oprieť, lebo to, o čo bola opretá, vlastne už neexistuje. A musí to budovať nanovo.

Simona Hanová: Čiže mali by mať aj nejaké iné záujmy, alebo?

Michala Bednáriková: Áno, určite. Tak ako v podnikaní rozloženie rizika v podstate sa to dá nazvať.

Simona Hanová: Hej, že presne nestaviť len na jednu kartu, ale takto si to ošéfovať a postarať sa o seba. My keď sme sa pred týmto rozhovorom rozprávali, tak ja som vám hovorila všetky tie pojmy ako disciplína, trpezlivosť, výkon. A vy ste mi povedali, že no, ale ešte starostlivosť o seba je veľmi dôležitá. A či už u športovcov alebo u podnikateľov, alebo proste samozrejme aj u kohokoľvek je to veľmi dôležité. Tak ako si mám nájsť zdravý vzťah k starostlivosti o svoje telo? Už sme sa o tom bavili, že extrémy nie sú vhodné. Ale že čo mám vlastne začať robiť, alebo ako začať s pohybom, keď som sa zasekol niekde na strednej a naposledy na telesnej? Čo môžem urobiť?

Michala Bednáriková: Myslím si, že aj tu častokrát ľudia majú také veľké oči a veľké očakávania, že chcú ísť akoby z toho, že nehýbem sa -> do toho, že som úplne super športovec v top forme. Lenže v športe a v živote aj v podnikaní všetko ide proste postupnými krokmi. A keď urobím to, že necvičím vôbec a potom idem do posilňovne napríklad a si tam naložím nejaké ťažšie váhy, tak...

Simona Hanová: Áno, to som ja.

Michala Bednáriková: Väčšinou sa stane čo? Na druhý deň mám šialenú svalovicu, potom možno ešte aj na tretí a na štvrtý. A potom si poviem, no, ja som vedela, že toto nie je pre mňa. Lenže som ochotná pripustiť, že možno šport naozaj nie je pre každého, ale pohyb pre každého je. Takže pokiaľ nemám vzťah k tomu robiť nejakú vyslovene športovú aktivitu typu, že si idem zabehať, alebo si idem zabicyklovať, tak každý z nás má schopnosť chodiť. Ja som dneska napríklad sem do tohto podcastu prišla. Neviem asi 2 kilometre odtiaľto mám kanceláriu. Dneska nepôjdem určite športovať, lebo to nestíham, ale urobila som tú voľbu. A takéto voľby robí každý z nás. Idem z podchodu na Trnavskom Mýte – pôjdem schodmi, alebo pôjdem eskalátorom? Môžem sa, každý z nás sa pri každej takejto voľbe môže rozhodnúť. Idem nakupovať do nákupného centra, väčšinou tam tiež mám vedľa seba schody, ktoré idú na elektriku, a potom také, ktoré idú na ľudskú energiu. Čiže už len to keby ľudia začali chodiť pešo, tak problém sedavosti, na ktorú sa sťažujú lekári, dietológovia, ale vlastne aj fyziológovia, by bol podstatne znížený. Takže začať v malom – dať si malé kroky. Čiže keď som mala nulový pohyb, tak si povedať, čo je ten malý pohyb, ktorý môžem začať robiť? Jedna taká fajn kniha, úplne si asi nepamätám názov, ale je vlastne o návykoch...

Simona Hanová: Môžeme dať potom do popisu.

Michala Bednáriková: Áno, môžeme dať potom do popisu, ak ju nájdem. A tá vlastne hovorí, že dajte si taký cieľ, ktorý sa nedá nezvládnuť. Napríklad, že urobím za deň 1 klik. To zvládne každý, nie? No, dobre, klik je možno ťažký, dajme drep, lebo drep asi zvládne každý, keď nemá problém s kolenami, alebo zhyb. To je jedno. Tak malý počet, aby sa to nedalo nezvládnuť. Čiže jediné, čo musím urobiť, je, že si na to spomeniem a že to urobím. A vždy vlastne môžem urobiť aj viac. Čiže napríklad keď urobím ten 1 drep, tak si môžem povedať, že no, tak dneska by som mohla zvládnuť aj 2, 3, 10. To je jedno. Ale nemusím, pretože splnený návyk je, keď urobím ten 1. A týmto si vlastne začínam budovať na dennej báze – a to je dôležité – nejaký návyk, návyk niečo robiť. Čiže môže to byť návyk, že nebudem používať výťah, bývam na siedmom poschodí a aspoň raz denne na to siedme poschodie vykráčam. Určite mi to na začiatku bude trvať dlhšie, zrejme sa v nejakom momente aj veľmi zadýcham. Môžem to zvládnuť pomaly, nikam sa nemusím ponáhľať. Čiže keď idem z nuly, chcem sa dostať vyššie, tak začať robiť malé zmeny. A je to naozaj o množstve malých rozhodnutí, ktoré každý z nás môže robiť každý deň – ísť mestskou hromadnou dopravou miesto toho, že idem autom, vystúpiť o zastávku skorej. Tých možností je naozaj nespočetne veľa. Je to len o takom tom naozaj rozhodnutí, že chcem niečo začať robiť inak.

Simona Hanová: Áno, čiže nemám si dať hneď cieľ vystúpať na Mount Everest, ale jednoducho mám sa pozerať na tie každodenné činnosti a postupne ísť ďalej a ďalej.

Michala Bednáriková: Áno, akože ak mám priestor na to, že naozaj môžem chodiť 2-3-krát do týždňa cvičiť s trénerom, alebo nájsť takúto formu, kľudne. Ale mnohí ľudia vlastne nikdy nezačnú, pretože vidia toto ako ten Mount Everest – tie 2-3-krát do týždňa. Ale v skutočnosti milión iných vecí by mohli zvládnuť urobiť. Čiže nebáť sa toho, že chcem sa aspoň trochu hýbať. Aj činnosti v domácnosti ako upratovanie spaľujú energiu.

Simona Hanová: Aj to je pohyb.

Michala Bednáriková: Čiže aj to je pohyb. Aj práca v záhrade je pohyb. Každý z nás má ten pohyb nejako inak daný. Pre mňa je to šport. Mňa cvičiť v posilňovni absolútne nebaví. Vždy, keď som to robila, tak to bola taká že z núdze cnosť pre mňa, že áno, viem, prečo to robím. Robím to kvôli športu, ale nerobím to preto, že by som si to nejako užívala. Ale poznám ľudí, ktorých to vyslovene baví, hej. Alebo že idú na nejaké hodiny aerobiku alebo zumby.

Simona Hanová: Čiže nájsť si aj to, čo človeka baví. Hej, že nech už je to čokoľvek, akýkoľvek pohyb. Nenútiť sa do niečoho, čo teda ako vyzerá to možno cool, ale to sú také vlny, nie? Sú potom cyklistické vlny, potom sú nejaké iné a všetci robia to jedno. (smiech) Hej, čiže nájsť si naozaj to, čo človek má rád a čo ho baví. Inak pri tej chôdzi ja som si teraz spomenula na moju maminu, ktorá už pred dá sa povedať takými... pred rokom a pol začala chodiť naozaj zo začiatku veľmi málo. Predtým sa hýbala fakt možno na strednej a dúfam, že ma nezabije, že o nej rozprávam. Ale naozaj začala a je to pre mňa veľká inšpirácia, čo akože dokázala, že začala naozaj zo začiatku iba nejaké možno 500 metrov, potom kilometer. Teraz chodí každý deň 15 kilometrov až 20, hej, že a rýchlou chôdzou. Akože naozaj, že to je... Naozaj dá sa úplne maličkými krokmi dostať k tomu a nezačať hneď tak, že neviem…. idem robiť na nejaký Bodycombat a spálim 700 kalórií za 40 minút. (smiech)

Michala Bednáriková: No, to je tak, ako keď mám nadváhu, tak nezačnem behať, pretože čo mi to urobí? To mi iba ublíži, aj keď pohyb sám o sebe by mi nemal ublížiť. Takže je to naozaj o nájdení si niečoho, čo môžem robiť vzhľadom na moje nejaké možno fyziologické obmedzenia. To môže byť….pre niekoho to môže byť nadváha, ale pre niekoho to môžu byť problémy s kolenami. A pritom môže byť úplne vyšportovaný bez toho. Čiže to je jedna vec. A potom druhá vec naozaj niečo, k čomu budem mať vzťah. Nemala by som to robiť pre niekoho iného. Mala by som to robiť v prvom rade pre seba, lebo je to starostlivosť o seba. A tam si niekto môže povedať, že ale to je také sebecké sa o seba starať, že treba sa starať o tých druhých a pomáhať tým druhým. Ale to nie je pravda. To je veľmi altruistické starať sa o seba, lebo ja keď sa na to pozriem ako psychologička, tak ja som ten nástroj. Ja musím byť v pohode, aby som niekomu mohla pomáhať. Čiže keď sa nepostarám o seba, tak vlastne sa tým cezo mňa nepostarám o tých mojich klientov. A ako sa hovorí, z prázdnej misky nenaleješ.

Simona Hanová: No, to je, to je úplná pravda, tak psychológovia ešte o to viac asi musia na to pozerať. Ja teraz spomeniem 1 váš výrok, ktorý sa mi veľmi páči, a ja si reálne myslím, že to tak je. A vy máte na vašej stránke….inak mimochodom Psychológia športu.sk, ak by si chcel niekto pozrieť z našich poslucháčov…..máte 1 taký výrok, že “Verím, že telo robí to, čo si hlava myslí a cíti. A preto je to niekedy práve naša myseľ, kto je naším najväčším protivníkom, ale môže byť aj naším najlepším priateľom na ceste rozvoja.” A už sme sa, už sme sa o tom bavili, ale teda povedzme, že keď je naša myseľ tým najväčším protivníkom, čo okrem toho by sme si ešte možnože mohli povedať? Okrem toho, že prečo to celé vlastne robíme? Lebo… existujú nejaké relaxačné techniky alebo niečo, čím sa vieme zase nejako namotivovať? To je také akože, nechcem od vás určite 5 rád ani 5 tipov, lebo to psychológovia nemajú radi, lebo to je ako z magazínu nejakého ženského alebo tak. Ale že či existuje niečo, čo okrem toho ešte si môžeme urobiť – nejaké cvičenia alebo niečo?

Michala Bednáriková: No, taký ten úplne najzákladnejší krok je naozaj sa tak ako pozrieť sa do zrkadla a môžeme si aj nahlas v tom zrkadle povedať, že prečo sa idem o seba starať. Lebo niekto naozaj môže to mať tak nastavené, že nemám na to čas. Alebo potrebujem ešte toto urobiť, ešte toto urobiť, ešte toto urobiť. Ale keď prídem do lesa a začnem píliť stromy a nebudem sa starať o tú pílu, tak ma to stojí enormné úsilie. A potom pritom tú pílu iba raz nabrúsim a zrazu ma to stojí podstatne menšie úsilie a trebárs mi to ide aj rýchlejšie. Čiže aj ľudia, ktorí sú zameraní na výkon, tak by sa mali o seba starať. Pretože vďaka tej starostlivosti o seba môžu ešte aj ten výkon zvýšiť, keď im na tom tak veľmi záleží.

Simona Hanová: To bude veľká motivácia, keď sa dá zvýšiť výkon.

Michala Bednáriková: Čiže, čiže to je taká ruka v ruke by som povedala, že to ide. Čiže povedať si, prečo to robím, potom sa pozrieť do svojho kalendára a povedať si, kde to idem naplánovať. A ja mám predstavu, ako vyzerá manažérsky kalendár. Takže povedať si, že toto je pre mňa priorita tak, ako mám iné priority, tak aj toto je pre mňa priorita. A keď sa dostanem do stavu, že skončím na operačnom stole, lebo mi skolabuje chrbát, tak ten výkon nebudem podávať. Nebudem robiť všetky tie veci, ktoré mám v tom kalendári. Takže naplánovať si to, vytvoriť si na to čas. Lebo každý môže povedať, že nemám čas, alebo mám čas až neviem kedy. To neni o tom, že mám alebo nemám čas. Každý z nás má rovnakých 24 hodín. To je o tom, že pre mňa je to priorita a do toho kalendára to proste dám ako jednu z priorít. A až keď toto urobím, potom tú prioritu môžem začať napĺňať. A zase to môžu byť malé veci. Netreba tú prioritu dať, že teda to bude hneď prvý týždeň 10 hodín do týždňa. Keď mám nulu a bude to že hodina, tak to bude super. Keď cez víkend si poviem, že pôjdem na bicykel, ak mám vzťah k bicyklovaniu, a pôjdem na 2 hodinky, alebo sa pôjdem prejsť, alebo pôjdem na túru s deťmi. Alebo v lete, máme leto už za chvíľočku, takže môžeme si ísť zaplávať, môžeme ísť k vode. Ako tých možností, ako sa hýbať, je takmer nekonečne. A kto chce, nájde si spôsob, kto nechce, nájde si dôvod.

Simona Hanová: Čiže je to všetko o prioritách, ako ste povedali. Poďme sa teraz ešte spoločne pozrieť trošku do firiem. Keďže vo firmách sa stretávame s takým fenoménom teambuildingov, ktoré občas končia takou viac párty ako nejakými možno aktivitami. Ale samozrejme, to nechcem akože hádzať všetky firmy do jedného vreca. Ale teda ktoré aktivity sú podľa vás také najvhodnejšie, čo sa týka tých teambuildingov? Alebo povedzme, že máme firmu a nevieme, že kto je aký tam športovec, aby sa niekto necítil nejako, necítil nejako možnože nejaký neschopnejší, alebo  mu to až tak nejde. Že čo je taká vhodná forma, aby sa každý zapojil?

Michala Bednáriková: Asi nie je jedna aktivita, do ktorej sa naozaj každý zapojí s tým, že ho to bude super baviť a bude mať pocit, že je na to super schopný. Čiže je to skôr o takej ponuke viacerých aktivít, by som povedala. Aktivít, ktoré sú možno niektoré veľmi jednoduché, a potom nejaké aktivity, ktoré sú komplikovanejšie. Lebo v každej firme – zase záleží od veľkosti, ale povedzme, keď tam mám 50 ľudí -, tak nepustí Gaussova krivka a povieme si, že budú nejakí... Proste zopár bude takých extrémistov, ktorí sadnú na bicykel a dajú za deň pomaly 200 kilometrov. Zopár bude takých, ktorí proste nevyjdú na prvé poschodie. A väčšina ľudí bude niekde v strede sa hýbať. Hej, čiže hľadať také aktivity, kde môžem zapojiť všetkých, ak chcem teda tým dosiahnuť to, že tam vzniká tím. Lebo o tom by to malo byť, o budovaní tímu. O tom, že v tíme nemusíme mať všetci rovnaké schopnosti a to je úplne v poriadku. Tím je práve o tom, že tým, že máme rôzne tie schopnosti a rôzne kvality, tak tým, že sa dáme dokopy, tak dokážeme dosiahnuť viacej ako jednotliví jednotlivci. Čiže je to skôr podľa mňa o rôznorodosti a možno aj o tom opýtať sa ľudí, lebo niekedy sa mňa pýtajú tiež napríklad rodičia, že “Ako ju mám podporiť?” , keď sa spýtajú na vnučku. A moja odpoveď je, že spýtali ste sa jej?

Simona Hanová: Také jednoduché.

Michala Bednáriková: Ako to mám ja vedieť, ako ju podporiť? Tak najlepšie to bude vedieť to dieťa. A keď to nebude vedieť, tak to môžem s tým dieťaťom, keď je to teda mladý športovec, nejako naformulovať. Ale väčšina detí vám garantujem, že to veľmi dobre vedia. Čiže stačí sa ich spýtať. Takže aj tých zamestnancov podľa mňa sa ich stačí spýtať. A vlastne na to nemusí byť v prípade menšej firmy robené formálnym spôsobom, ale naopak to môže byť tak, že máme nejaké kávové prestávky počas pracovnej doby, tak začnem sa pýtať ľudí, že čo by ich bavilo, že chcem, aby sa hýbali. A sú rôzne aktivity, ktoré sa dajú na to využiť.

Simona Hanová: Ja som minule počula o tom, že existuje niečo také, napríklad mi teraz pri tom napadlo, boj o prežitie. A že to sú také rôzne aktivity, že sa tam ľudia učia zakladať ohne, alebo sa tam prechádzajú a takéto rôzne veci. Ale to zase mne to príde super, ale verím, že možno niekomu nie. Hej, čiže presne radšej sa opýtať, že čo by komu vyhovovalo a nejak to dať dokopy ako ste spomínali. A čo ešte iné by sme mohli robiť, ak by sme chceli vniesť do firmy nejakého športového ducha? Je tam ešte niečo také, čo ja neviem, teraz úplne trepnem, neviem …. (smiech)... nejaké možno nejaké výzvy, alebo ja neviem, dá sa aj počas v office počas prestávky nejako neviem spraviť 20 drepov? Alebo čo by sme ešte mohli vlastne, ako podporiť vlastne ten šport v tých firmách? Lebo nie je to úplne bežné, aj keď teraz to ide viacej do popredia, že by firmy na tomto stavali nejako, alebo sa tým veľmi zaoberali, podľa môjho názoru.

Michala Bednáriková: Áno, myslím si, že nie je to úplne také bežné. Niekedy... Veľmi asi záleží, aká je veľká tá firma. Pretože sú firmy, kde máte také – a nemusia byť až také malé – máte také pomerne rodinné prostredie, kde sa väčšina ľudí medzi sebou pozná. A tam sa omnoho ľahšie zavádzajú novinky ako do obrovskej lode, neviem …1000 a viac ľudí, keď je vo firme. Čiže myslím si, že oddelenia ľudských zdrojov sú v tomto dostatočne kreatívne a niečo vedia vymyslieť. Ale je to zase podľa mňa o takých postupných krokoch, o zavádzaní možností. Niekde ponúkajú vstup do nejakého fitnescentra, niekde to robia na spoločných aktivitách.

Simona Hanová: Multisportky a tieto záležitosti.

Michala Bednáriková: Áno. A potom neviem teda, že či sa to sem hodí povedať,...

Simona Hanová: Všetko sa hodí. Je to podcast NA ROVINU, takže...

Michala Bednáriková: OK, tak potom Liga za duševné zdravie myslím si, že teraz niekedy rozbiehala aktivitu Športujeme o dušu. A tá vlastne práve pomáha firmám, aby zapojili svojich zamestnancov, ktorí tým, že sa hýbu, zbierajú také, že iWatty sa to volá cez jednu aplikáciu. A vďaka tomu vlastne súťažia tie firmy medzi sebou, že ktorí zamestnanci najviac toho odšportujú. A takto športujú spolu o dušu, lebo šport pozitívne vplýva na naše duševné zdravie. A potom to vlastne vyvrcholí tým, že tá firma, ktorá vyhrá, tak dá najväčšiu podporu vlastne Lige za duševné zdravie. Ale každopádne tá pointa je tá, aby sa ľudia rozhýbali. A myslím si, že v dnešnej dobe tie moderné firmy za tým idú, že chcú, aby sa ľudia hýbali. Lebo vnímajú to, že zdravý zamestnanec je zamestnanec, ktorý je spokojný, ktorý podáva primeraný výkon v tom pracovnom prostredí. Ale zároveň je to zamestnanec, ktorý zostáva.

Simona Hanová: A má aj menej absencií, keď je zdravý. Hej, čiže jednoznačne šport do firiem. Andrej Vršanský, riaditeľ Ligy za duševné zdravie, bol tiež naším hosťom. A tak veľmi okrajovo spomínal to Športujeme o dušu. Som rada, že o tom hovoríte, hovoríte viac, lebo je to veľmi zaujímavá myšlienka podľa môjho názoru. A je to také nenásilné, hej, že sa zbierajú tie iWatty. Takže podľa mňa úplne super vec. A ja si myslím, že sme priniesli našim poslucháčom - teda najmä vy - množstvo zaujímavých informácií v tejto epizóde. A mám na vás otázku, alebo teda takto – prichádza moja tradičná rubrika, a to je váš odkaz na záver…. akýkoľvek pre našich poslucháčov.

Michala Bednáriková: Tak keby som len zhrnula to, čo som už povedala, hýbme sa. Možno neni pre každého z nás šport, ale pohyb pre každého z nás rozhodne je.

Simona Hanová: Ďakujem veľmi pekne za tento rozhovor, že ste tu dnes boli.

Michala Bednáriková: Ďakujem za pozvanie.Simona Hanová: Naším dnešným hosťom bola Michala Bednáriková, prezidentka Slovenskej asociácie športovej psychológie. Ak sa vám táto epizóda páčila, neváhajte nás zdieľať, likeovať, alebo čokoľvek vám len napadne. Počujeme sa opäť o 2 týždne. Ďakujeme za vašu priazeň, dopočutia.

Viliam Bendík, nielen moderátor podcastu, ale aj konzultant pre malé a stredné podniky v oblasti biznis stratégie a marketingu, nám v epizóde prezradil, prečo je dôležité zadefinovať misiu, víziu a hodnoty každej firmy.

Z veľkých korporácií ako Telekom, či Microsoft si priniesol množstvo praktických skúseností, ktoré pomáhajú firmám zadefinovať a ujasniť, prečo to robia, ako to robia a pre koho to robia.

V epizóde nájdeš:

Zaujímavé linky z podcastu:
Vilov filmársky projekt, kde prináša zaujímavé príbehy o behu a živote: Bendik.sk
Rozhovor s Viliamom Bendíkom: Aj s malým batohom sa dá chodiť po veľkých horách
Kniha od Simona Sineka: Začni otázkou prečo

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed

Produkcia: 2022 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media - podcasty a živé prenosy

Erik Lakomý: Pekný deň, milí poslucháči, vítam vás pri osemdesiatej prvej epizóde podcastu NA ROVINU o podnikaní a v dnešnej epizóde sa trošku vrátime späť na začiatok. Nielen tým, že v zásade 80 epizód máme za sebou. Takže nie na začiatok tohto podcastu, ale na začiatok toho, ako vznikajú veľké firmy. A preto aj mojím dnešným hosťom bude človek, ktorého hlas ste možno už počuli aj v tomto podcaste, a tým je Vilo Bendík. Vilo, ahoj.

Viliam Bendík: Ahojte.

Erik Lakomý: Vilo okrem toho, okrem jeho moderátorskej kariéry, ktorú neviem, či už pomaly nezavesil na klinec, je aj konzultantom hlavne malých a stredných podnikov v oblasti biznis stratégie a marketingu. No a ja by som v zásade dneska s Vilom chcel rozobrať to,  ako vybudovať úspešnú značku. Tak verím, že máš dobrý recept na dneska.

Viliam Bendík: Tak to si mi teraz naložil, ako vybudovať úspešnú značku. Poviem za seba, že my už máme dnes 80 epizód nahratých v tomto podcaste. Keď sme začínali pred už takmer tromi rokmi tento podcast robiť a rozmýšľali sme o tom, že ako priniesť niečo do podnikania na Slovensku, niečo, čo bude mať hodnotu, tak okrem vtedajších eventov, ktoré sme robili pre verejnosť, sme si povedali, že určite formát podcastu je zaujímavý. Ja dnes keď sa pozerám, že máme za sebou fakt 80 epizód, tak som veľmi prekvapený, že to tak dlho ťaháme. A keď sme sa teraz bavili o ďalšej dramaturgii, tak sme si povedali, že si dáme v tejto epizódke po osemdesiatich epizódach trošičku pauzu a vrátime sa možno na úplný začiatok. A keď sa bavíme o úplnom začiatku, tak to nebude téma o tom, ako sme my začínali s podcastom. Ale bude to téma o tom, ako to vyzerá, keď vlastne zakladáme firmu. Keď sme niekde úplne na začiatku. Čiže možno by som to trošku zmenil. Nebudem asi tak veľmi rozprávať o tom, že ako vybudovať úspešnú značku, lebo ťažko sa mne hodnotí, či som nejakú značku kedykoľvek úspešne vybudoval v mojej kariére. Ale minimálne som sa strašne veľa naučil vo firmách, v ktorých som predtým pracoval, vo veľkých korporáciách T-Mobile a Microsoft. A prišiel čas, kedy som si v roku 2013 povedal, že teraz skúsim tie svoje nadobudnuté zručnosti a vedomosti predať možno menším a stredným firmám na Slovensku. Odvtedy som tých klientov mal aj v rámci Českej aj Slovenskej republiky relatívne dosť. A s čím sa stretávam úplne najviac je, že keď vznikajú firmy, tak majú taký najväčší problém, že ako sa nazvať, prípadne ako si spraviť logo. A venujú strašne veľa času, energie, peňazí, diskusii tomu, že či to má byť farebné, čierno-biele….takú farbu, taký tvar a tak ďalej.

Erik Lakomý: A ešte názov je celkom akože dôležitý.

Viliam Bendík: A, samozrejme, názov. Môžeme sa aj o názve chvíľku baviť. Ale ak sa ja dostanem do takejto fázy do kontaktu s klientom, mne sa často stáva, že ma osloví nejaký klient už vo fáze, kedy toto už majú za sebou. Ale v žiadnom prípade nemajú tú stratégiu postavenú úplne na tých základných najdôležitejších nohách, o ktorých dnes chceme rozprávať v tomto podcaste.

Erik Lakomý: Dobre, ja ešte na úvod poviem, že aj tento podcast, aj táto epizóda vzniká s podporou spoločnosti PROSIGHT. Moje meno je Erik Lakomý a ja budem rád, ak dáte follow alebo subscribe na vašej obľúbenej streamovacej platforme. A takisto novinka – trošku sme začali robiť viacej videa, takže na našom YouTube kanáli si môžete pozrieť video, ako vyzerá Vilo, ako vyzerám ja, ale len zboku. A takisto to prekladáme do posunkov. Takže poďme na to. Ty si spomínal, že si robil vo veľkých korporátoch. Môžeš len uviesť na začiatok, bol si takzvaný akože co-čkový manažér? To znamená, že buď si bol myslím, že to bol Telekom, COO? Tak, že?

Viliam Bendík: Nie, nie, nie. Máš to popletené. Ale nevadí.

Erik Lakomý: Ja už som to počul veľakrát, takže...

Viliam Bendík: Môžeme to zjednodušiť tak, že som robil na manažérskych pozíciách. V Telekome som sa venoval priamemu marketingu, čo sú všetky priame komunikačné kanály. A neskôr v rámci tých pár rokov myslím, že 7, čo som pre Telekom robil, som sa venoval novému webu Telekomu a nejakej stratégii v digitálnom priestore, čo vtedy v podstate začínalo. A v Microsofte som bol na tej, ako ty hovoríš, c-čkovej pozícii. COO, čo bol pre mňa – poviem úprimne – veľký zaberák. Ale mal som možnosť nahliadnuť do kuchyne takej obrovskej firmy, akou Microsoft je. Takže bolo to určite veľmi zaujímavé za tie 2 roky. Keď sa chceme baviť teraz o tom, že neviem...

Erik Lakomý: Nechceme sa o tom baviť. Ja len som chcel ako by na to nadviazať tým štýlom, že bol si v takýchto veľkých firmách, kde tá značka a tá ako keby tá rola tej firmy, že čo robí, ako robí, už bola akoby jasne zadefinovaná. Neviem, mali ste možno aj vy priestor akoby z nejakej slovenskej pobočky Microsoftu dajme tomu vstupovať do toho, že akým smerom sa uberá tá firma, alebo nejak predefinovať možno tie hodnoty? Alebo ako to vyzeralo? Lebo asi je to iné, keď ja začínam s podnikaním, neni nič a keď nastúpim na rozbehnutý vlak do veľkej firmy, ktorá proste má akoby jasne dané veci, pravidlá, mantinely.

Viliam Bendík: Samozrejme, ľudia, ktorí pracujú pre veľké značky, vedia, že majú a ešte k tomu na takom malom trhu, ako je Slovensko, veľmi malú možnosť vôbec zasahovať do nejakej diskusie o značke. Takže v Microsofte to určite neprichádzalo do úvahy. Čo sa týka T-mobilu, tak mali sme v našom podcaste už aj Mirku Kušnírovú, teraz sa volá Benčíková, ktorá nám síce rozprávala už o novom biznise – o podnikaní v gastronómii -, ale v čase, keď som ju ja poznal, bola šéfkou komunikácie pre spoločnosť T-Mobile. A ona by určite bola schopná porozprávať o tom, ako vie práve ovplyvniť ten branding, pretože o na tom robila. Takže aj napriek tomu, že to bola medzinárodná firma, tak v tých slovenských podmienkach určite majú tí manažéri možnosť zasiahnuť ako keby do spôsobu komunikácie toho brandu.

Erik Lakomý: To je zaujímavé. A ja si to pamätám z takej prednášky z vysokej školy, že Carrefour, ktorý bol svojho času najväčší predajca potravín, tak oni mali taký claim, že think global, act local, že mysli akože globálne, správaj sa lokálne. A sú aj niektoré firmy teda, ktoré akože umožňujú tým lokálnym, regionálnym pobočkám mať nejaký významnejší vplyv a vedia nejak zmeniť možno tú komunikáciu. Minimálne čo sa týka marketingu, asi ďalej, čo sa týka toho produktu, to už je otázne. No ale dobre. Poďme teda k tým začiatkom možno. Ak teraz príde za tebou človek, ktorý začína budovať nejakú firmu, a osloví ťa s tým, že potrebuje začať s marketingom alebo celkovo možno s nejakou biznisovou stratégiou, čo je  možno prvá vec, čo sa ho spýtaš?

Viliam Bendík: No, ja ešte možno doplním k tým veľkým značkám svetovým, že tam, keď prídete na akúkoľvek pozíciu, kde máte ovplyvňovať komunikáciu, tak samozrejme, máte k dispozícii obrovský brand manuál. Hej, ktorý je vypracovaný do posledného detailu a vy sa ním riadite. A možnože pre malé firmy začínajúce sa zdá toto ako niečo po prvé nedosiahnuteľné a po druhé možnože zbytočné. Hej, lebo však načo je to vlastne dobré? Hej, to je taká úvodná otázka, že však ja potrebujem tú firmu nejak nazvať, tuto kamarát mi urobí logo za 200 €, alebo si to dám spraviť do nejakej digitálnej databanky a hotovo, vypracované. Môžem makať. No, len ono to tak úplne nefunguje. Veľa firiem, ktoré začína, si dajú na papier, alebo dajú si tú námahu, že si naozaj urobia nejaký biznis plán z pohľadu nejakých čísel, z pohľadu trhu. Spravia si, alebo už poznajú ten trh, ako funguje, tak vedia približne, do čoho idú. Ale už menej času potom venujú tomu, že ako to vlastne dostať do tej komunikačnej stratégie. Ja by som dnes možno chcel tak veľmi rýchlo a naozaj že len po povrchu vysvetliť, aby, aby vedeli aj firmy, ktoré začínajú malé, že je to dôležitá vec sa venovať tomu brandu, tej značke a ako to prakticky vlastne urobiť, hej. Takže ja keď sa dostanem ku klientovi, ktorý zvažuje teda niečo urobiť so značkou, tak ja mám taký trik. Väčšinou ma oslovujú firmy, kde je viac majiteľov, ktorí rozhodujú o tom, čo budú robiť, ako budú robiť. Tak ja si vždy pre nich pripravím taký dotazníček krátky, ktorý sa ich vlastne pýta na tie základné biznisové veci, hej. Čo sú zač, aké chcú mať tržby, v čom chcú vynikať a tak ďalej. Až po otázky, ktoré sa týkajú konkrétne nejakej stratégie značky. Hej, na čo by sa chceli podobať, čo sú ich hlavní konkurenti a tak ďalej. A vyžadujem od nich, aby to vyplnili osobitne, aby nespolupracovali pri tom. A čo je pre mňa zaujímavá skúsenosť, že keď to teda tí majitelia vyplnia a dostane sa to naspäť ku mne, tak veľmi často by som to až tak povedal, že niekedy je to až pravidlo, sa stáva, že oni majú reálne že úplne iný pohľad na ten biznis.

Erik Lakomý: Každý chce niečo svoje, hej?

Viliam Bendík: Každý do toho dáva niečo svoje. A ja keď si ich potom posadím spoločne k jednému stolu a začneme sa o tom baviť, tak vlastne až tam prvýkrát oni si začínajú zlaďovať svoje názory na to, že čo vlastne oni robia a kam sa chcú dostať. Hej, takže to je možno taká prvá základná myšlienka, že na začiatku musíte reálne presedieť veľa času nad tým, aby ste zladili svoje plány do budúcna. To je to najdôležitejšie. Nie to, že či bude to logo modré alebo červené. To si nechajte poradiť od skúsenej agentúry alebo od nejakého stratéga. Ale nikto vám neporadí, čo chcete vlastne vy robiť, a to je dôležité.

Erik Lakomý: Možno ešte keď ty vravíš tak, že čo. Bol  tu viackrát spomínaný Simon Sinek, ktorý píše knihu, že Začnite s prečo. A on tam presne popisuje, že každý vie, že čo robí, alebo teda aspoň tí lepší podnikatelia vedia, že čo robia. Ale tí najlepší vedia, že prečo to robia. A tam je možno aj také... Mierim k celkovo možnože k nejakej misii a vízii tých podnikov. Lebo ja som sa tiež viackrát stretol, bavili sme sa, aj bol som pri možno akože zakladaní nejakých firmičiek. A sme dali na stôl tému, že misia a vízia, že a to ani nerieš, však to vôbec nemá zmysel teraz, že to potom niekedy sa dorieši, ak vôbec. Ale poďme radšej robiť biznis, že to, čo vieme. Že je to, je to dôležité vôbec si zadefinovať nejakú misiu a víziu a že prečo to vlastne ideme robiť tento biznis spoločne možno?

Viliam Bendík: No a to si teraz trafil úplne klinec po hlavičke. Tie základné inštrumenty akejkoľvek firmy alebo podnikania sú práve misia a vízia firmy. To je to prvoradé. A možno to znie tak ako tak nejak vedecky, alebo že to je určené len veľkým firmám. Nie je to pravda. A to si práve pred chvíľou povedal, ako to hovorí Sinek, že často vieme, čo robíme, ale nevieme, prečo. A to prečo to robíme, tak to je vlastne misia firmy. Čiže nebojte sa toho. Je to úplne jednoduché. Misia nie je nič iné, ako keby vizualizácia, alebo povedal by som ako vyjadrenie toho, prečo firma existuje. A úplne, úplne najjednoduchšie keby som to chcel povedať, tak veľmi jednoduché 3 veci: čo robíme, pre koho to robíme, ako to robíme. A toto je dôležité si dať na papier. Možnože neskôr v tomto našom podcaste skúsim nejak detailnejšie vysvetliť, že prečo to je dôležité. Ale tá prvá vec je, že minimálne by ste sa mali všetci v tej firme zladiť, čo vlastne robíte. Lebo vy môžete do budúcna rásť a chcete rásť. A je dôležité, aby ste boli na jednej lodi aj so svojimi budúcimi zamestnancami. Čiže je to strašne dôležité pre nejakú internú komunikáciu vo firme. A už nehovoriac o tom, že vy musíte voči zákazníkovi vystupovať stále rovnako. Takže nemôže 1 majiteľ ťahať na jednu stranu, druhý na druhú a vlastne vy voči zákazníkovi potom máte úplne protichodné vyjadrenia a vlastne ani neviete, že čo vlastne robíte. Hej, čiže to je taký ten úvod, že možnože rozdiel oproti tomu, že to v skutočnosti robíte a diskutujete o tom je ten, že si aj reálne sadnete spolu do jedného officu, do kancelárie a si to normálne napíšete na papier. Čiže čo robíte, pre koho to robíte a ako to robíte.

Erik Lakomý: A celok v podstate nám dá, že prečo. Ako to je tá začiatočná misia, hej? A povedz možno ešte taká skúška, že prečo alebo vieš povedať misiu tohto projektu NA ROVINU? Keď už sa bavíme o začiatkoch?

Viliam Bendík: Ha, teraz si mi zadelil otázku. No, tak áno, boli sme spoločne pri tom, ako sme to vymýšľali a my sme si povedali, že to budeme robiť hlavne preto, že ten podnikateľský sektor na Slovensku je taký, ako by som povedal, že zanedbávaný z pohľadu zákonov a politických diskusií a tak ďalej. A my sme si povedali, že skúsime priniesť diskusiu o tom, ako takú firmu budovať a čo je dôležité, aby to fungovalo a prísť s radami pre podnikateľov, ktorí začínajú. Čiže robíme v podstate také, aj keď sa to možno blbo povie, poradenstvo pre podnikateľov. Hej, pre začínajúcich podnikateľov a ako to robíme, diskusiami s tými najväčšími odborníkmi, akých vieme zohnať v tých daných sektoroch. Takže to je misia značky NA ROVINU o podnikaní.

Erik Lakomý: Dobre, pekne si to zhrnul. Treba si to vycapiť na plagát do kancelárie. (smiech) Dobre a tam je taká akože trojička mi stále príde, že jedna je misia, druhá z tejto trojičky je, že vízia. Prečo je dôležité mať popísanú tiež víziu možno?

Viliam Bendík: No, to je potom úplne jednoduché. Keď už vieme zadefinovať, že prečo vlastne existujeme ako firma, tak by bolo dobré povedať, že kam smerujeme. A to je vlastne tá vízia. Hej, čiže úplne ak sa vám to podarí dostať do nejakej jednej vety, čo nemusí byť zákonite ako dôležité pre vás, tak ste úplní majstri a viete veľmi jasne povedať, kam sa chcete dostať. Hej, čiže ja som vždy hovoril o možno takej zaujímavej vízii, ktorú mala spoločnosť Amazon. A Amazon hovoril len jedno, že ich víziou je sa stať firmou, ktorá najlepšie obslúži zákazníka. Hej, po anglicky inak povedané Customer Centric Company. Hej, čiže úplne jednoducho vlastne povedali, že urobia všetky procesy, logistiku, komunikáciu, doručovanie a tak ďalej a tak ďalej vo všetkých oblastiach, ktoré oni robia, tak, aby ten koncový zákazník bol maximálne obslúžený a maximálne spokojný.

Erik Lakomý: Takže aj sa treba trošku odčleniť od toho produktu alebo tej služby, ktorú ponúkame. A ak si vyformulujeme aj tú víziu, že pozrieť sa na to tak z výšky, že nejak akoby jak hovoríš, že ten Amazon. Hej, že mohol by si dať víziu, že chceme spraviť 1 000 000 objednávok denne. Hej, alebo že chceme predávať najlepšie produkty na svete, ale oni proste sa na to pozreli z výšky a povedali, že chceme byť, alebo chceme obsluhovať najlepšie zákazníkov, ako vieme.

Viliam Bendík: Toto je možno taká malá rada pre všetkých, ktorí rozmýšľajú o tom, že kam tú svoju firmu chcú ťahať, ktorým smerom, je, že netreba sa zameriavať, samozrejme, na nejaké konkrétne produktové výsledky. To je niečo úplne iné. Vízia by mala byť niečo, čo v konečnom dôsledku pomôže ľuďom akokoľvek napredovať k tým zákazníkom. Im pomôže s nejakou konkrétnou potrebou do budúcna, ktorá je veľmi dôležitá a na ktorej vy môžete budovať ako keby ten svoj biznis. Hej, čiže tá vízia by mala byť ako keby oveľa širšia ako nejaké produktové ciele. Hej, povedzme to.

Erik Lakomý: Hej, asi by mala byť aj taká nekonvenčná,  disrupt tu je také slovíčko, ktoré je veľmi obľúbené. A je to taký sen asi každého podnikateľa. Ako aj Apple mal na začiatku, že vtedy bolo IBM-ko, ktoré robilo počítače pre veľké korporáty, veľké firmy, štátne zákazky a nebol dostupný. A Apple prišiel v tej dobe v zásade s myšlienkou toho, že my budeme dostupní pre všetkých ľudí a koniec-koncov sa im to podarilo ďalej aj s ja neviem iPadmi, s koniec-koncov aj s Apple Music. Hej, že úplne zmenili ten priemysel. No, dobre a potom tretia alebo posledná do trojice sú také, že hodnoty. Prečo by sme mali hodnoty vôbec riešiť?

Viliam Bendík: Hej, zostaneme teda pri tej teórii. Máme za sebou vysvetlené, čo je misia, čo je vízia a prečo to je dôležité si to zadefinovať, položiť na stôl. A teraz k tým hodnotám. Ja by som povedal asi tak, že to sa zdá taká nepraktická vec, že načo sa budeme baviť o hodnotách, však to je nejaké klišé. Len ono to neni úplne pravda, lebo tie hodnoty vlastne udávajú ten tón aj komunikácie tej firmy do budúcna. A je to taký zjednocujúci faktor všetkých tých vašich presvedčení a hodnôt, ktoré máte, a prečo spolu vlastne podnikáte, hej. Takže ak si toto dokážete dať na papier, tak je to veľmi dobrý základ pre akúkoľvek stratégiu nejakej aj internej, aj externej komunikácie. Je to niečo, čo všetci vo firme za jedno vyznávajú, že je dôležité, hej, aj pre vás osobne, aj pre firmu, aj pre zákazníkov v konečnom dôsledku. Čiže tie hodnoty môžu byť jedna, dve. Nemusí ich byť že 5 alebo 6. Čím menej, tým lepšie by som povedal. Ale je to nejaký taký maják, keď sa rozhodujete, že čo spravíte. Rozhodujete sa, aký nový produkt nasadiť, ako ho zmeniť voči zákazníkovi. Prípadne nejaké služby ako inak robiť, tak vždy na takomto rázcestí pri nejakej inovácii sa vždy môžete vrátiť k tej hodnote a, samozrejme, aj k misii, aj vízii. A povedať si, že aha, tak my sme takíto a takto sa snažíme my vystupovať, tak podľa toho by sme to mali nadefinovať. Takže kvôli tomu je dôležité si zadefinovať aj nejakých pár základných hodnôt, ktoré všetci vyznávame. Ak budete akokoľvek komunikovať so svojimi zamestnancami do budúcna, tak oni by mali byť hrdí na to, že robia pre firmu, ktorá má také a také hodnoty, hej.

Erik Lakomý: To je možno aj otázka, že aby aj tá misia, aj tá vízia, aj tie hodnoty neostali len tak na papieri a v teoretickej rovine. Že ako je to možno ideálne dostať medzi ľudí? Lebo ako aj tá firma rastie, možno na začiatku, keď sme dvaja – traja spoluzakladatelia, jedna účtovníčka a 1 človek v sklade, tak je to možno relatívne jednoduché, lebo máme priamy kontakt medzi sebou, medzi tými prvými zamestnancami. Ale čím viacej firma rastie, tak tým je to asi zložitejšie dostať to aj do ľudí, aby boli hlavne s nimi stotožnení. Že sú nejaké akože praktické veci, ako to dostať medzi nich?

Viliam Bendík: No, je to také by som povedal, že logické a úplne jednoduché. Ak majitelia vyznávajú nejaké hodnoty a idú sami príkladom, tak samozrejme tí zamestnanci, pokiaľ sú lojálni a pokiaľ rozumejú tomu, pre akú firmu pracujú, prečo pre nich pracujú, tak to budú jednoducho opakovať. Hej, čiže ten vlastný príklad v tom podnikaní a v tom, ako vystupujem na verejnosti, je vlastne taký základ. Ak teda majú majitelia ešte nejaký vzťah k tej firme, ak to už nie je len nejaký manažment, ktorý by mal z toho vychádzať. Potom veľmi záleží na tom, ako to ten manažment aplikuje. A tam v tej chvíli už je naozaj veľmi dôležité mať zadefinované všetky tieto veci oficiálne vo svojom nejakom manuáli značky.

Erik Lakomý: Takže ryba smrdí od hlavy, hej?

Viliam Bendík: (smiech) Hej. Ja by som možno skôr tak, aby sme sa možno vrátili trošku na zem. Lebo toto môže pre niekoho znieť ako také teoretizovanie. A ja keď dostanem takúto požiadavku od nejakej firmy, že potrebujeme si usporiadať trošku tú značku a tú komunikáciu... Väčšinou firmy prídu za mnou, že chcú riešiť komunikáciu, hej. Len ja pred tým, než tú komunikáciu začnem riešiť, tak sa pýtam najprv práve na tie misiu, víziu, hodnoty a keď ich nemajú, tak ich presvedčím, že je to dôležitá súčasť toho, že čo chcú robiť do budúcna.

Erik Lakomý: Povedal by si to tak, že začiatkom tej značky je presne definícia týchto troch vecí, že tam sa začína rodiť tá značka?

Viliam Bendík: Tam sa začína rodiť, áno. A ja stále hovorím a teraz možno trošku strelím do kolena reklamným agentúram alebo povedzme grafickým štúdiám, ktoré tvoria značky, rozumej kreslia ich, že de facto ono to funguje podľa mňa tak, že vy môžete dať tej svojej firme akékoľvek meno a logo. Lebo to samotné logo a meno nič neznamená, vôbec nič. A v skutočnosti to, čo to znamená a vyjadruje, vy naplníte až tým svojím, tou svojou službou zákazníkovi a ako vás zákazník bude vnímať. Až vtedy tá značka začína mať nejaké kontúry bez ohľadu na to, ako sa volá. Čiže inak povedané, moja rada je, že menej venujte času tomu názvu a logu a viac venujte času tej koncepcii, že čo ste zač a kam smerujete. To je dôležitejšie práve pre budúce vnímanie tej značky, hej. Čiže viete, keby dnes neexistoval  Apple a položil by som na stôl reklamnej agentúre logo, že jabĺčko a nazvite svoju firmu Jabĺčko, tak viem si predstaviť, že by ma vyhodili hocijakí majitelia a podnikatelia, že to čo je za blbosť. Lenže my dnes už na to jabĺčko pozeráme úplne iným spôsobom, lebo to vyjadruje úplne iné veci a hodnoty za tie roky, ktoré tú značku buduje tá korporácia, hej. Čiže toto je môj taký odkaz, že dajme si do poriadku vlastne tú ideu, tú myšlienku, kam sa chceme dostať, čo sme a tak ďalej, a všetko ostatné vlastne vychádza z toho. Na základe dobre urobenej misie, vízie a hodnôt viete zadať úplne presne zadanie pre reklamnú agentúru, čo chcete z pohľadu loga a nejakej vizuálnej komunikácie, farieb a písiem a tak ďalej. To je až ako keby druhý krok v tomto slede, hej.

Erik Lakomý: Dobre a kebyže máme teda misiu, víziu, máme aj to logo krásne. Čo ďalej? Ako to dostať medzi ľudí? Ako tej značke možno nejak vdýchnuť život? Alebo ako ju dostať do povedomia?

Viliam Bendík: To už je taká trošku by som povedal ako keby nadstavbová otázka. O tom by sa dalo, samozrejme, rozprávať dlho, dlho a veľa. Ja len ešte raz sa vrátim k tomu, že nebojte sa toho. Buď si to celé urobte sami, kľudne zavolajte niekoho, kto vám s tým pomôže, niekoho z externého prostredia, konzultanta, kohokoľvek. Chce to z mojich skúseností, keď máte dobré vedenie a viete, čo chcete dostať na záver, tak je to o nejakom jednom, dvoch alebo aj troch workshopoch, ktoré vám zaberú po 4 hodiny. A máte na konci pekný koncept. Agentúra vám pripraví logo, značku a potom už nasledujú ďalšie kroky. Hej a bavíme sa o vizuálnej komunikácii, o ďalších nástrojoch a komunikačných prvkoch, ako sú headlines. Musíte si zadefinovať unikátnu propozíciu, ako sa odlíšiť od konkurencie. Tých krokov tam je potom už veľa, ako to aplikovať do praxe. Až po konečný vizuál alebo design manuál, ktorý má niekoľko strán a ktorý od tej chvíle môžete začať používať. Ak máte už v tej chvíli viac zamestnancov, ideálne je im to celé predstaviť, vysvetliť a zžiť sa s nimi v tom, že čo sme za firmu, ako to robíme a stále neustále to vysvetľovať. Čiže a tá cesta k tomu, že ako to aplikovať do praxe, je už potom to samotné podnikanie, hej. Každý krok, ktorý budete robiť, či sa budete rozhodovať, že si otvoríte call centrum, alebo si otvoríte pobočku, musí stáť na tom, že ako ste si to zadefinovali v tom základe, hej. Čiže ak otváram pobočku, aká má byť? Priateľská? Má byť supermoderná? Aké sú tie hodnoty, ktoré som si zadefinoval na začiatku? A podľa toho. To už je taký maják, hej, ktorý sa dá už potom aplikovať na každú jednu oblasť.

Erik Lakomý: Dobre a stalo sa ti možno aj to, že proste ti povedali, že toto vôbec nechceme riešiť? Prišiel za tebou nejaký klient a že to sú blbosti. My chceme riešiť biznis, potrebujeme televíznu reklamu nakúpiť a that’s all.

Viliam Bendík: Samozrejme, tak ako občas sa stane aj to, že niektorí klienti si povedia, že dobre, tak teraz na to nemáme čas. Ako potrebujeme zadať reklamu. Len v tom prípade ja im neviem pomôcť, lebo ja neviem spracovať zadanie pre reklamnú agentúru, keď vlastne neviem, že čo to má byť. Hej, lebo potom môžem strieľať zľava doprava a bude to nekoncepčné, každý rok to bude inak vyzerať. Poviem tak, že málokedy sa mi stáva, že by niekto mi povedal vyslovene otvorene, že misia, vízia a nejaké hodnoty značky nedávajú zmysel. Lebo dnes už ktokoľvek začína podnikať, tak musí rozmýšľať v intenciách nejakej veľkej komunikácie na sociálnych sieťach povedzme, hej. Minimálne…Nemusí to byť vôbec na nejakej reklame v televízii, v rádiu a vy jednoducho musíte konzistentne vystupovať na verejnosti. Čiže ak to nemáte zadefinované aspoň v tom minime, tak je to potom veľmi ťažké.

Erik Lakomý: Dobre a vedel by si možno na záver ešte nejak prakticky popísať, alebo že keď ty robíš taký workshop s nejakým klientom, že ako sa dostať k tej misii, vízii, k tým hodnotám? Že je nejaké cvičenie na to, alebo začneš si spisovať nejaké všetky myšlienky dajme tomu viacerých majiteľov alebo jedného? Hej a čo je potom výstupom? Treba to nejak poriešiť s copywriterom, aby dal tomu nejakú akože uhladenú, uhladený vzhľad alebo ako?

Viliam Bendík: Ty si to už asi robil, že? Lebo vieš. (smiech)

Erik Lakomý: Práveže nerobil som. Nerobil. Lebo my sme začali robiť spolu, až keď toto už bolo zadefinované. Takže ja som tento krok preskočil.

Viliam Bendík: Hej, je tam niekoľko tých vecí, ale poviem takú tú úplne najzákladnejšiu. Každý, kto začína podnikať, si najprv robí nejaký prieskum trhu. Použije na to Google, použije na to povedzme nejaké iné zdroje dát, ktoré sú verejne dostupné. Povie si, že áno, v tomto chcem robiť, v tomto som dobrý. Takáto je situácia na trhu, idem do toho. Zakladám firmu a budem sa snažiť to urobiť čo najlepšie. Za mňa vtedy je dôležité si sadnúť a položiť si nejakých povedzme do 10 základných otázok. Hej a tých, tie otázky môžu byť jednoduché, že čo chcem teda predávať? Ako to má vyzerať? V čom chcem byť najlepší? V čom chcem byť iný od konkurencie? Čo je môj hlavný cieľ na prvé 2 roky, čo je môj hlavný cieľ na 10 rokov? A poviem to až tak, že čo je môj cieľ na 100 rokov? Chcem, aby to dedili moje deti a moji vnuci, alebo bude to rodinná firma, alebo to bude niečo iné? Až takto by som rozmýšľal. Hej, čiže toto by som si na začiatku zodpovedal a potom by som si určite sadol a zadefinoval na papier misiu, víziu, hodnoty. Na tento účel si môžem naozaj že najať dnes hocikoho, kto sa zaoberá týmito vecami a pomôže mi s tou základnou stratégiou. Hej, čiže to je taký úvod. Ak sa bavíme o tých dátach, tie sú dnes dostupné v rôznych databázach o rôznych biznisoch. Ale ak sa bavíme o zákazníkoch, tak je možno dobré a tomu sa firmy sa priznám, že často také tie menšie začínajúce, ale aj stredné firmy vyhýbajú, je prieskum. Prieskum trhu, lebo ono sa to zdá, že však prieskum trhu to je strašne drahá záležitosť. A to ja nepotrebuje a však viem, ako to chodí. A však skúsim a uvidím. Hej, taký ten prístup, že však urobíme, uvidíme. (smiech) Hej a to nie je dobré z mnohých ohľadov, pretože veľakrát vám ten prieskum môže nielenže zachrániť zbytočné náklady, ale môže vám priniesť zisky, ktoré by ste predtým nevedeli, že tam existujú. Hej, čiže určite by som doporučil okrem toho základného strategického rámca tých inštrumentov ako misia a vízia spraviť nejaký základný prieskum. A určite to nie je jednoduchá záležitosť, určite by som hľadal na trhu hocikoho, kto takéto prieskumy robí, a poradil by som sa s ním, ako takýto prieskum navrhnúť, zrealizovať. To vôbec nemusí byť drahá vec. Veľakrát sa ma na to pýtajú ľudia aj v mojom okolí. Tak my sme sa aj dohodli, že v krátkom čase spravíme ešte 1 podcast, ktorý vyslovene budeme venovať prieskumu trhu ... malé a stredné firmy, ktoré začínajú. Hej, nebojte sa toho, môže vám to dať také informácie, ktoré by ste naozaj že nečakali. Takže nie je, nie sú to vyhodené peniaze. Je to veľmi zaujímavý koncept z pohľadu nejakého budúceho podnikania.

Erik Lakomý: Presne tak a ty si aj prezradil, že čo nás asi aj čaká. Neviem, či to bude úplne že najbližšia epizóda, ale každopádne pripravujeme presne epizódu o prieskumoch – ako fungujú, ako si ho koncepčne spraviť. A hlavne, čo by malo byť výsledkom toho prieskumu. A verím tomu, že sa aj dozvieme, ako by sme si mohli aj po vlastnej osi, alebo teda vo vlastnej réžii možno nejaký jednoduchý prieskum minimálne na začiatok spraviť. A potom aby sme vedeli, ako postupovať možno v spolupráci s agentúrou, ak ten biznis chceme v nejakom momente posunúť ďalej. Takže Vilo, ja ti veľmi pekne ďakujem za dnešné myšlienky. Neviem, či máš ešte jednu nejakú doplňujúcu. Lebo sa hlásiš, tak?

Viliam Bendík: Nemám doplňujúcu myšlienku. Už myslím si, že sme veľa pomudrovali, hlavne ja. Ale mám na teba teraz otázku. (smiech)

Erik Lakomý: No, povedz.

Viliam Bendík: Čo je víziou značky Na rovinu.online? (smiech)

Erik Lakomý: Tak takto si ma chcel, hej, preskúšať. Prehadzuješ zemiak na druhú stranu. Tak neviem, čo je tvojou, ale mojou – ešte sme nemali takýto spoločný workshop -, ale určite víziou je, aby sme prinášali hodnotné informácie ľuďom, ktorí nielen začínajú podnikať, ale ktorí aj chcú byť akoby možno nejak slobodnejší vo svojom živote. Či už je to vo vzťahu k peniazom, k nejakým vzťahom, ku svojej hlave, hlave iných, priateľstvách a tak ďalej. Takže ja by som bol veľmi rád, ak by sa naša vízia naplnila a boli by sme akoby nejaký nosič dobrých, kvalitných a hodnotných informácií. A hlavne aby sme vytvorili nejakú komunitu ľudí, ktorú to zaujíma. A aby sme takto spoločne si tvorili pekný život.

Viliam Bendík: Dobre. Ja by som možno doplnil, že o tom, keď sme sa bavili, tak tá vízia možnože je ešte väčšia v mojom ponímaní. A to je taká komunita, ktorá spoločne zdieľa všetky svoje skúsenosti tak, aby všetci z toho mali niečo. Čiže poviem to tak inak. Keď sa na poistnom zberáme všetci na to, aby sme zaplatili nejakú škodovú udalosť jednému človeku, tak v tomto prípade by sme sa všetci mali skladať svojimi vedomosťami do nejakého balíčka, aby z toho mohol každý, kto v tú chvíľu niečo potrebuje, niečo využiť. To je taká moja vízia konceptu Na rovinu.online.

Erik Lakomý: Presne tak. Dobre si to zjednotil. Ja len poviem, že teda už nie sme sami. Okrem podcastu NA ROVINU o podnikaní máme aj nový podcast NA ROVINU o peniazoch, kde nám naši šikovní moderátori, momentálne je ich už 6 + pribudla jedna žena Aďa Saksunová, ktorá je nová v tomto celom, takže týmto ju pozdravujeme a držíme veľa, hodne zdaru a veľa šťastia všetkým. A ja už len asi ukončím na záver a poďakujem sa tebe, že si dneska prišiel, že si sa predstavil aj z takého  iného uhla. No a ja budem veľmi rád, ak túto epizódu vypočujete, stiahnete, posuniete ďalej. Moje meno je Erik Lakomý, dnešným hosťom bol Vilo Bendík. A my sa budeme počuť opäť o 2 týždne. Dopočutia. Viliam Bendík: Ďakujem veľmi pekne za pozvanie a dopočutia.

Simona Hanová je spolumoderátorka podcastu Na rovinu o podnikaní a zároveň psychologička, ktorá v  rozhovore prezrádza:

Kniha spomínaná v epizóde:

Benjamin Hardy: Osobnosť nie je nemenná

Zaujímavé linky z podcastu:

Päť vlastností efektívnych lídrov

Bezplatný test osobnosti - 16Personalities
Test osobnosti Principles You
Benjamin Hardy: Osobnosť nie je nemenná
Charles Duhigg: Sila zvyku
Ray Dalio: Princely

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed

Produkcia: 2022 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media - podcasty a živé prenosy

Produkcia: 2022 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media - podcasty a live streamy