Kým premiér Robert Fico verejne vyhlasuje, že pred ministrom obrany Robertom Kaliňákom by sa mal pre úspešný projekt prešovskej nemocnice „skladať klobúk“, realita na stavenisku pripomína skôr obrovskú blamáž.

Výstavba kľúčového zdravotníckeho zariadenia za takmer pol miliardy eur narazila na hrubú nekvalitu prác ohrozujúcu samotnú statiku stavby, panujú pochybnosti o transparentnosti ako i otázniky nad tým, kam skutočne tečú milióny z verejných zdrojov a ako boli tieto firmy vyberané.

Premiér však tvrdí, že nemocnica bude dostavaná v auguste 2027 a v marci 2028 by mohla byť už v skúšobnej prevádzke. Minister obrany Robert Kaliňák zopakoval, že stavebný dozor pri výstavbe nezlyhal. Opozičné KDH však chce Roberta Kaliňáka za tieto problémy odvolať z funkcie ministra.

Prešov však nie je jediný tlejúci požiar v slovenskom zdravotníctve – nad výstavbou nových staníc záchraniek visí hrozba straty desiatok miliónov eur z Plánu obnovy a dôsledky spackaného sanitkového tendra minister zdravotníctva doteraz systémovo vyriešiť nedokázal.

Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom KDH a dlhoročným zdravotným záchranárom Františkom Majerským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Andrej Danko požiadal premiéra o Tarabovo odvolanie a dostal to rovno medzi oči. Premiér šéfa SNS hanebne ponížil. Žiaľ, na konci je celá naša krajina. To fakt nemáme na viac? Pýta sa poslanec SaS Alojz Hlina. Podľa neho premiérom iniciovaný čas na obnovovanie vzájomnej dôvery bude časom upratovania biznisov a môže skončiť ako veľmi drahý nákup koaličnej lojality.

“Tenhle způsob léta zdá se mi poněkud nešťastným,“ i touto nesmrteľnou hláškou z románu Rozmarné léto by sa dalo charakterizovať odchádzanie Tomáša Tarabu z kresla ministra životného prostredia. Ten je síce vo vláde z vôle SNS, tá však k svojmu nominantovi stratila dôveru a žiada jeho odvolanie. Premiér síce rešpektuje koaličnú zmluvu, ale na prípadné Tarabovo odvolanie si necháva štvormesačné letné prázdniny a po oboch znesvárených stranách požaduje “obnovovanie politickej dôvery.”

Sme svedkami koaličnej krízy alebo ide skôr o politickú frašku? Koľko nás - ako občanov, bude toto premiérom vyžiadané “obnovovanie dôvery” vlastne stáť? Kde sa končí hrdosť SNS a ako sa Tomáš Taraba zapísal do fondu ochrany prírody, ktorú by mal ako minister chrániť a brániť? No a čo sa to deje v našich lesoch a prečo je erbovým hradom tejto vládnej koalície penzión Fafokan?

Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom SaS Alojzom Hlinom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Korunný svedok v prípade vraždy Jána Kuciaka, Zoltán Andruskó, dnes pred súdom povedal, že mu Tibor Gašpar mal cez iného človeka odkázať, aby nevypovedal o vražde hurbanovského exprimátora L. Basternáka, lebo skončí ako on. O Dušanovi Kováčikovi tvrdil, že mal vraj zabezpečiť beztrestnosť pri plánovanej vražde prokurátora Maroša Žilinku.

Kryli teda špičky polície a prokuratúry aj vraždy? Doteraz sa pri nominantoch Smeru hovorilo hlavne o ekonomickej kriminalite. Obvinenia tohto typu sa voči Tiborovi Gašparovi a Dušanovi Kováčikovi objavili až dnes, a to priamo počas súdneho pojednávania v najsledovanejšej kauze.

Priamo na súde bol reportér Aktualít Marek Bíro, ktorý v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje celý kontext.

Moderuje Peter Hanák.

Politiku ovládol súboj vládneho, ale aj opozičného alibizmu a namiesto vládnutia nám politici ponúkajú potemkinovsky marketing. Slovensku pritom hrozí stopnutie eurofondov, ako i dôsledky nezvládnutej konsolidácie či stagnujúcej ekonomiky.

Hrozba straty eurofondov, PPA a jej trestnoprávne kauzy všakovakých Fafokanov, pozastavenie výstavby strategickej prešovskej nemocnice či dobre známa kauza “Langoš.” Na strane druhej zasa kauza matky lídra PS Marty Šimečkovej, ale aj absencia zmysluplnej opozičnej alternatívy.

Vládne nám už knieža Potemkin a nie premiér Fico? A zmenila sa politika zo správy vecí verejných už definitívne na obsahovo vyprázdnený a alibistický marketing?

Téma dnešného podcastu so šéfom oddelenia politiky Aktualít Martinom Slizom.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Opozičný líder volí novú stratégiu. V zafajčenom podniku v Kysuckom Novom Meste, medzi herňou a potravinami, sa líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka postavil pred voličov. Diskutovanie s voličmi v baroch naprieč celým Slovenskom, je jedným zo spôsobov, ktorým vysvetľuje kauzu okolo dotácií svojej mamy.

S mikrofónom v ruke, priamo v baštách Smeru, čelí otázkam, ktorým sa ale nevyhne ani v Bratislave. Regionálnu kampaň nazýva Povedz mi to do očí. Aktuality sa išli pozrieť na regionálny výjazd progresívcov na Kysuciach.

Môže líder opozície touto taktikou presvedčiť priaznivcov koaličných strán, aby sa rozhodli pre Progresívne Slovensko? A odpustili Šimečkovi voliči kauzu občianskeho združenia jeho mamy?

Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biroóm.

Európsky parlament dnes schválil uznesenie, v ktorom vôbec znova žiada Európsku komisiu, aby Slovensku zostavila eurofondy. Dôvodom sú vážne obavy o ohrozenie právneho štátu a finančných záujmov Európskej únie. Za uznesenie nehlasoval žiaden slovenský europoslanec.

O tom, čo presne sa dnes dialo sa rozprávame s redaktorom Samuelom Škultétym, ktorý situáciu sledoval priamo v Štrasburgu a situáciu zanalyzuje šéf zahraničného oddelenia portálu Aktuality.sk Pavol Štrba.

Zo Slovenska klimaticky aj talianske Toskánsko? No bez mora a hlavne bez vody. Podľa najnovších klimatických projekcií sa môžeme už o niekoľko desaťročí teplotne podobať dnešnému Stredomoriu. Letá budú výrazne teplejšie a suchšie. A extrémne suché roky sa stanú novým normálom.

Vedci upozorňujú, že krajina môže do konca storočia čeliť dvojnásobnému vodnému deficitu oproti dnešku, čo zásadne zasiahne poľnohospodárstvo, lesy aj zásobovanie pitnou vodou. Dôsledky pritom nezažijú až vzdialené generácie, ale veľká časť dnešných dospelých a všetky dnešné deti.

Čo nás čaká a vieme sa na takúto budúcnosť ešte pripraviť, alebo ju odvrátiť? Téma pre klimatológa Jozefa Pecha.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Ceny na benzínkach sa napriek oprave ropovodu Družba nepohli nadol. Čím dlhšie budú vysoko, tým viac sa prelejú do cien všetkého ostatného. Zdražovanie tak nielen pokračuje, ale aj zrýchľuje. Analytik v našom dnešnom videopodcaste hovorí, že nezdražie úplne všetko. Výnimkou budú napríklad sezónne potraviny. Domácnostiam odporúča šetriť, napríklad odložiť cesty, či vyskúšať carsharing.

NBS predpovedá infláciu okolo štyroch percent, čo je nad priemerom eurozóny. Podľa guvernéra Petra Kažimíra by sa však inflácia v prípade pokračovania vojny mohla vyšplhať aj na sedem percent. A keďže vojna pokračuje, na hroziace zdražovanie sme sa pýtali analytika ČSOB Mareka Gábriša.

Moderuje Peter Hanák.

Ako bude vyzerať môj/tvoj život na dôchodku? Že otázka z radu chymérnych – čiže nedosiahnuteľne vzdialených? Možno pre niektorých. Dôchodkové prognózy Sociálnej poisťovne, ktoré sa v týchto dňoch dostávajú k svojim adresátom, ich však premieňajú na predstaviteľnú realitu.

Nejde pritom len o čísla na papieri, ale o reálnu prognózu resp. odhad toho, čo nás čaká: kedy prestaneme pracovať, s akými peniazmi môžeme počítať alebo či nám to vystačí na životný štandard, na aký sme zvyknutí.

Pre niektorých úľava, pre iných aj šok. Mladšie ročníky totiž musia počítať s výrazne neskorším odchodom do dôchodku a rovnako musia počítať s výrazne väčšou zodpovednosťou za vlastné dôchodkové úspory.

Ako teda čítať dôchodkovú prognózu, aby nám poslúžila dobre?

Téma pre Michala Mešťana, dekana Ekonomickej fakulty Univezrity Mateja Bela v Banskej Bystrici, zároveň dôchodkového experta.

Prístup štátu v Česku a Slovensku v čase krízy sa výrazne líšil. My sme sa snažili ochrániť spotrebu, Česi znížili spotrebu. Za našimi najbližšími susedmi dlhodobo zaostávame v investíciách. Do tých najviac produktívnych oblastí investujeme najmenej v Európe, upozorňuje v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm Martin Hudcovský z Katedry hospodárskej politiky na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity.

Spolu s kolegom Karolom Morvayom publikovali provokatívnu analýzu, kde ukazujú, že na jedno investované euro na Slovensku pripadajú až štyri eurá spotreby. Aj toto je zdroj investičného dlhu.

„Máme asi tisícku firiem, ktoré sú superhviezdami v produktivite. Menšie a stredne veľké podniky sú však menej produktívne. V Česku tento problém nie je taký vypuklý,“ hovorí Hudcovský. Dodáva, že tento trend sa za ostatných 20 rokov ešte zhoršil.

Hudcovský s kolegami z univerzity pomáhal aj pri príprave niektorých prorastových opatrení, ktorými sa vláda bude pokúšať oživiť ekonomiku. „Tieto opatrenia nie sú zázračný liek,“ upozorňuje.

Pripravil Vladimír Amrich a na podcaste spolupracovali aj Sára Smatanová a Štefan Kurilla.