Pred prvou svetovou sa zdali byť tieto oblasti veľkou a ešte neobsadenou krajinou medzi Alžírskom a Egyptom. Hoci sa tieto rozsiahle historické územia Tripoliska, Kyrenaiky a Fezzánu nachádzali pod osmanskou nadvládou, v skutočnosti sa tešili veľkej miere autonómie.
Spoza mora však na ne pokukovalo čoraz ambicióznejšie Taliansko a vo svojich predstavách chcelo tento priestor obsadiť a premenovať ho v duchu slávnej rímskej minulosti na Líbyu.
Prvá polovica 20. storočia je tak príbehom bezohľadnej dobyvačnej talianskej politiky, ktorá nadobudla svoju najbrutálnejšiu podobu po nástupe fašizmu. Proti nemu sa naopak postavilo svojrázne islamské hnutie Sanúsíja aj z jeho duchovnými vodcami na čele, predovšetkým Omarom al-Muchátrom, zobrazenom v slávnom filme Lev púšte.
Ako teda vyzeral stret talianskeho imperializmu a fašizmu s islamskými bojovníkmi v nekonečných púštnych priestoroch severnej Afriky? A ako sa tento boj na život a na smrť premietol do celkového vývoja Líbye, tak ako ju poznáme dnes?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tejto menej známej kapitole dejín európskeho imperializmu rozprával s politológom a arabistom Tomášom Michaľákom, spolupracovníkom Ústavu orientalistiky SAV.

See omnystudio.com/listener for privacy information.