Predstavme si takýto obraz - dlhá vojenská kolóna motorizovaných jednotiek stojí rozbitá a zničená na zamrznutej ceste v ťažkom teréne uprostred lesov a močiarov. Veľké množstvo vojenskej techniky, ktoré na dĺžku meralo aj niekoľko kilometrov a vzbudzovalo rešpekt, teraz stojí vypálené a bezvládne, pričom tento obraz dopĺňajú stovky padlých vojakov.

Mohlo by sa zdať, že je to nedávny výjav z aktuálnej vojny na Ukrajine. Miesto, kde sa však odohrala táto scéna sa nachádzala ďaleko na severe uprostred fínskych lesov v blízkosti mesta Suommusalmi a na ceste ležala rozstrieľaná sovietska 163. strelecká a 44. motorizovaná divízia. Písal 8. január 1940 a fínska armáda slávila svoj najväčší úspech proti inváznej Červenej armáde.

Sovietsko-fínska vojna, známa ako zimná vojna na prelome rokov 1939 – 1940 sa stala príkladom zlyhania sovietskej vojnovej mašinérie a na druhej strane dôkazom, že aj malý národ sa môže úspešne brániť voči veľkému agresorovi. Dodnes je preto predmetom fínskej národnej hrdosti a presvedčenia, že húževnatý vlastenecký odpor môže zastaviť papierového obra.

Ako k tejto vojne vlastne prišlo, čomu Fíni vďačili za svoj nečakaný úspech a čo stálo v pozadí sovietskeho zlyhania?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o sovietsko-fínskej vojne rozprával s historikom Janom Rychlíkom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.