Startitup Diskusný Klub

Doktor Peter Visolajský je šéfom lekárskeho odborového združenia a už roky upozorňuje na rastúci personálny problém v zdravotníctve na Slovensku. „Neadekvátna zdravotná starostlivosť je slovenský problém. Systém sa už zadrháva, naše zdravotníctvo melie z posledného, čo sa týka personálu,“ opisuje situáciu doktor v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským. Počet zdravotných sestier vplýva podľa doktora na celkovú úmrtnosť u pacientov. Kolaps zdravotníctva môžeme teda podľa neho pozorovať napríklad aj v počte úmrtí počas druhej vlny koronavírusu. Kritizuje aj prístup ministerstva zdravotníctva. Pri súčasnom prístupe sa podľa neho tento problém nikdy nevyrieši. Čo sa s tým dá spraviť? „Keď príde táto otázka od novinárov, tak pani hovorkyňa povie svoju obľúbenú vetu: Zdravotná starostlivosť je plne zabezpečená,“ odpovedá doktor Visolajský. Tento prístup považuje doktor za život ohrozujúci. Očkovanie u obvodných lekárov nazýva fiaskom. „Ministerstvo s tým prišlo až nepochopiteľne neskoro. Nefunguje to a veľa ľudí na to doplatí životom.“ Problém vidí v nízkej zaočkovanosti ľudí nad 80 rokov. „Ministerstvo a tí, ktorí majú na starosti očkovanie, si nesplnili základné domáce úlohy, čo sa týka očkovania starých ľudí. To nie sú antivaxeri, oni majú len prirodzený strach a nemajú informácie.“ Pandémia nepriniesla žiadne zmeny v zdravotníctve, všetko sa po druhej vlne vrátilo do starých koľají, tvrdí doktor. Hovorí, že ministerstvo sníva o reforme bez personálu a bez peňazí. „Národné centrum nám preložilo pacienta v ťažkom stave z dôvodu, že sestry na JIS dali výpoveď. Preložili ho na našu JIS, kde sú všetky sestry už mesiac vo výpovednej lehote a nemáme za ne náhradu. Čo je väčší obraz kolapsu?“

V najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub sa Šimon Žďárský porozprával o aktuálnej situácii v Afganistane s expertom na túto krajinu a bývalým najvyšším postaveným vojakom slovenskej armády v štruktúrach NATO, generálom Mackom. Prečo by nás mala zaujímať situácia v Afganistane? „My sme súčasťou nejakého väčšieho celku, dnes je ten svet prepojený. Sme súčasťou svetového obchodu a žijeme v previazanom svete. Už len z tohto dôvodu, takého všeobecného, by nás malo zaujímať, čo sa v tejto krajine deje,“ hovorí generál Macko. Generál v rozhovore opísal svoj pohľad na vojenskú misiu v Afganistane. „V podstate celá tá operácia v Afganistane vznikla ako reakcia na útok na dvojičky. A teraz zrazu nejaký Taliban z Afganistanu povie, že mňa Američania netrápia, s vami sa baviť nebudem. Ak sa Taliban znovu vracia k moci, tak je to jednoznačne prehra,“ zhodnotil v rozhovore. K akým zmenám došlo v Afganistane za 20 rokov, čo je jedným z hlavných dôvodov, prečo vláda stratila dôveru ľudí a prečo Al-Káida útočila na Ameriku? To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub.

Šimon Žďárský sa v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub porozprával so sociológom Fedorom Gálom. V rozhovore prezradil svoj názor na nedávne protesty v Bratislave, ako sa pozerá na verejné diskusie a súčasnú politickú situáciu na Slovensku. „Žasnem nad tým, ako sa dokáže zneužiť téma zdravia a života ľudí v prospech osobného a skupinového profitu niektorých politických elít.“ Demonštrácie posledných dní, ktoré obmedzili život mnohým Bratislavčanom mu pripadali komické. „Tí policajti, chudáci, to je polícia jedného demokratického štátu a oni na nich bliakajú gestapo, gestapo. Ja som to počul prvýkrát v novembri 1989, ale to bolo niečo iné a iná polícia, tá komunistická.“ Slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú považuje Fedor Gál za ilustráciu toho, že sa dajú veci robiť aj inak. „Ved tá žena je pozitívna od A po Z. Ja som ju nepočul povedať vulgárne slovo, ja som ju nevidel ukázať prstom na nejakého vinníka za niečo abstraktné,“ opisuje pani prezidentku. Mimo nej sa na politickú scénu na Slovensku pozerá ako na obraz hrôzy, biedy a utrpenia. Ľudia rôznych názorov by mali medzi sebou vedieť diskutovať, taký je pohľad Fedora Gála na dnešnú spoločnosť. Problém však nie je len v uliciach a v ostrých komentároch na Facebooku. Tvrdí, že pozametať by sme si mali už doma. „Ľudia rozprávajú o láskavosti, súcite, tolerancii a nevedia sa dohodnúť so svojou manželkou, manželom. Nevedia vychovávať vlastné deti. Tak aký dialóg môžeme čakať od človeka, ktorý to nevie v tej mikroklíme, v ktorej trávi 90% svojho života.“ To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom najnovšej epizódy Startitup Diskusný Klub je profesor, evolučný biológ a parazitológ, Jaroslav Flegr. V rozhovore sa dozvieš, aký má názor na pôvod nového koronavírusu, aké opatrenia boli počas minulého roka účinné a čo sa dalo urobiť inak, ale aj na akých výskumoch profesor pracuje. Podľa Jaroslava Flegra nie je vôbec náhoda, že pandémia vypukla práve v čínskom meste Wu-chan. „Na svete je iba niekoľko inštitútov, kde majú zbierky koronavírusov, jeden je vo Wu-chane, a práve tam vypukla pandémia.“ Tvrdí, že koronavírus má prírodný pôvod, ale za vypuknutím pandémie stojí náhodný únik vírusu z laboratória. Celé Slovensko zažilo plošné testovanie antigénovými testami, ktoré profesor Flegr v rozhovore kritizuje. Na tento účel by boli podľa neho oveľa lepšie PCR testy. „PCR sú v skutočnosti omnoho lacnejšie, ale ten, kto dováža antigénové testy, by nedostal províziu. Spoľahlivosť PCR a antigénových testov sa nedá porovnať, je to obrovský rozdiel.“ Kvôli nízkej zaočkovanosti predpovedá na jeseň profesor Flegr opäť tisícky úmrtí. Koncom leta sa podľa neho objaví vo svete nová mutácia, na ktorú vakcíny nebudú stačiť a budeme potrebovať vakcíny druhej generácie, ktoré sú už vo vývoji. Profesor v rozhovore prišiel aj s pozitívnou predpoveďou, kedy podľa neho budeme vďaka vakcínam druhej generácie v Európe za vodou v máji alebo júni 2022. To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským.

Hosťom najnovšej epizódy Diskusného Klubu je rýchlostný kanoista Erik Vlček. Ako jediný slovenský športovec sa zúčastní Olympijských hier šiestykrát. V rozhovore sa dozvieš prečo mu najviac vyhovuje štvorkajak, v čom je ktorá pozícia dôležitá alebo či ho láka vyskúšať aj single disciplínu. „Pokiaľ nemáš rýchle ruky, tak nestihneš dať tú energiu a neprispeješ k ničomu v tom štvorkajaku. Kanoistika je dosť náročný šport, musíš byť silný, vytrvalý, mať dobrú techniku aj cítiť vodu,“ hovorí Erik. Ako jediný Slovák sa tento rok zúčastní Olympijských hier šiestykrát. „Keby som skončil s piatimi olympiádami, tak si myslím, že mám úspešnú kariéru a mám sa za čím obzrieť, ale tá šestka bola niečo, čo ma lákalo a motivovalo, videl som, že je tu šanca aj na úspech.“ Tento rok Erik bojuje o svoju štvrtú medailu. Doposiaľ má na svojom konte bronz z Atén, striebro z Pekingu a Ria. Považuje to za fantastické výsledky a dúfa, že sa mu aj tento rok podarí priniesť domov medailu. „Ja si to teraz nesmierne užívam. Dobre sa nám jazdí, dobre sa nám trénuje,“ pokračuje Erik. Erik dáva na pretekoch zo seba všetko a tvrdí, že ide na 110%. Okrem fyzickej kondície je veľmi dôležitá pri takýchto dôležitých pretekoch aj psychická pripravenosť. „Počas tej krátkej 500-vky zažiješ strašne veľa, trvá to minútu dvadsať sekúnd, ale každá sekunda je veľmi intenzívna a ty to vnímaš aj zvnútra veľmi intenzívne.“ Akú disciplínu považuje za kráľovskú a ako vníma niektoré zmeny, ktoré nastali na Olympijských hrách v kanoistike? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub. Moderuje Šimon Žďárský

Tento podcast ti prináša CBD Vincit

Uhorková sezóna? V žiadnom prípade, myslí si bývalá premiérka Iveta Radičová. V súčasnosti je ako väčšina Slovenska zahĺbená do sledovania Letných olympijských hier v Tokiu, na ktoré sme si museli počkať rok navyše. ,,Športovci zatiaľ predvádzajú výkony, ako keby ich covidová pauza ani nepoznačila. A preto sa už v predplavbách a cvičných etapách vytešujem, keď vidím prekonaný slovenský rekord či olympijský rekord. A možno sa  tak intenzívnejšie snažím fandiť z poza obrazovky, keď nemôžu mať živých divákov,“ hovorí Iveta Radičová o svojich dojmoch z olympiády. Bývalá premiérka sa pritom sama športu dlhé roky venovala. Do svojich vysokoškolských čias sa robila gymnastiku a balet. V súčasnosti zjazdovo lyžuje, pláva a bicykluje. Ako diváčka si rada pozrie ženský futbal, kde účastníčky podávajú ohromné výkony. ,,Je tam jedna dáma, ktorej hovoria Ronaldo, pretože skutočne čo zápas to tri-štyri góly. A toto ma tak poteší,“ hovorí a dopĺňa, že okrem futbalu rada sleduje aj klasické atletické výkony ako plávanie a loptové hry. Podľa bývalej premiérky pohyb je ten, ktorý pomáha ľuďom udržať sa v kondícii a netreba naňho skoro žiadne peniaze. Aj mnoho politikov má šport ako psychohygienu. Iveta Radičová však prezradila, že v jej prípade to bola kniha, za čo si u mnohých vyslúžila prezývku knihomolka. To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub.

Tento podcast ti prináša CBD Vincit

Peter Gelle je slovenský reprezentant v rýchlostnej kanoistike, ktorý sa tento rok zúčastňuje olympiády v Tokiu. Je to už jeho 3. olympiáda. Čím je tento ročník špeciálny? „Po ročnej pauze to bolo dosť komplikované, je to celé divoké. Bude to skúška kompletnej pripravenosti nie len daného pretekára, ale celého tímu,“ hovorí Peter.  Počas jesene 2020 sa Peter nakazil koronavírusom, ktorý mu veľmi oslabil kondíciu. „Tie následky a doba zotavenia do návratu do stopercentnej funkčnosti trvá veľmi dlho. Ešte na jar som cítil následky.“ V rozhovore prezradil, akú má formu teraz a aké ma cieľe na tohtoročnej olympiáde. „Nejdem tam ani na výlet, ani na nejaký zážitok z olympiády, minimálne by som chcel zopakovať finálovú jazdu z Ria, kde som bol ôsmy.“ V jeho disciplíne vidí obrovskú konkurenciu, jazdia tam podľa neho len tí najlepší z najlepších.  V rozhovore sa dozvieš ako sa Peter Gelle dostal ku kanoistike a aký má pohľad na podporovanie mladých športových talentov na Slovensku. „Ja som vôbec nebol nejaký nádejný kajakár, ale snažil som sa a tréner vo mne videl talent a chuť trénovať. Vydrel som si to svoje miesto, kde sa nachádzam momentálne.“ Tvrdí, že ak chceme, aby profesionálny šport existoval, treba vyvíjať prostriedky na to, aby deti športovali. „Na futbal už pomaly 8-ročné deti nezoberú, lebo už sú staré, ale tie deti, ktoré majú talent, môžu začať aj v 12-13 rokoch a byť dobré.“ To všetko a ešte oveľa viac sa dozvieš v dnešnej epizóde Startitup Diskusný Klub Šport.

Tento podcast ti prináša CBD Vincit.

„K zbraniam som začal inklinovať, keď som bol malý chlapec. Od otca som dostal rozobraté náboje do guľometu. Po absolvovaní základnej vojenskej služby som sa rozhodol nastúpiť k polícii a tiež, že chcem pracovať so zbraňami. Čiže to bolo moje prvé rozhodnutie,“ vysvetľuje profesionálny ostreľovač v Diskusnom klube so Šimonom Žďárskym svoju motiváciu, prečo si vybral toto povolanie. Pre svoju bezpečnosť počas celého rozhovoru ostáva v anonymite. Hovorí, že pri presnej streľbe je dôležité aby sa človek naučil vydržať sám so sebou a prispôsobil sa danej situácii. „Väčšinou ostrelovací tím pracuje vo dvojici, ako ste to videli niekde vo filmoch. Je to strelec a pozorovateľ. Samozrejme títo dvaja musia vedieť zastávať obe funkcie a musí to byť vymeniteľné. Pretože pozície je po čase potrebné prestriekať,“ hovorí a dopĺňa, že samotný čas závisí od poveternostných podmienok. Pre ostreľovača totiž nepredstavuje problém iba zima, ale aj nadmerné teplo. V jednej pozícii totiž musí vydržať až 5-6 hodín bez pohnutia. Okrem fyzických daností je pri ostreľovačoch dôležitý aj psychický stav jedinca. Musí mať pokoru, chuť učiť sa a trpezlivosť. Niekedy sa totiž čas môže predĺžiť aj na 12 hodín, pričom treba počítať so zimou, dažďom alebo horúčavami. Nepostrádateľnou vlastnosťou sú však najmä strelecké vlastnosti. Profesionálny snajper by mal vedieť dostreliť by pri rukojemníckych drámach okolo 150 metrov. „Sú však aj situácie, kde je krytie tímu a tam sa môže pozícia ostreľovača od epicentra premiestniť aj na 500 metrov, aby kryl tím. Čiže aby mal správny rozhľad na danú situáciu. Ak treba ísť na WC, treba to vykonať niekde v tom mieste. Je to o tom, že človek nemôže byť citlivka,“ dodáva. To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je vysokoškolský učiteľ matematiky, docent Zbyněk Kubáček. V rozhovore sa dozvieš, prečo je podľa docenta Kubáčka tento predmet dôležitý a prečo by sme sa ho mali učiť. „Matematika učí myslieť. Niektoré konkrétne veci z nej budú ľudia potrebovať. Vtip je iba v tom, že rôzni ľudia budú potrebovať rôzne konkrétne veci.“ Hosť je známy svojimi prednáškami na Youtube kanáli Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré majú tisícky pozretí. Považuje sa za youtubera? Ako hodnotí docent Kubáček vyučovacie metódy v dnešnej dobe? Čo sa dá spraviť pre to, aby menej študentov prepadávalo z matematiky a prečo sa študenti viac bifľujú, než rozmýšľajú nad problémom? „Ja verím, že keď ten učiteľ, učiteľka je autentický, autentická, to je tá podstatná vec na to, aby tie decká boli ochotné veriť tomu, čo tam s nimi robí.” To všetko a ešte oveľa viac sa dozvieš v dnešnej epizóde Startitup Diskusný Klub. Moderuje Šimon Žďárský