Veda na dosah

Znečisťovanie vodných zdrojov, extrémne suchá, nadmerné využívanie vody, odlesňovanie a rôzne ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú vodné zdroje, nás nútia zamyslieť sa nad tým, či máme v našej krajine dostatok vody. Napriek tomu, že aktuálne a akútne nepociťujeme jej nedostatok, reálny stav zásob vody a ich vývoj môže byť iný. Hydrológia je vedná oblasť, ktorá nám poskytuje dostatok komplexným informácií o vodnom cykle a jeho vlastnostiach. Kam až siahajú zdroje našej podzemnej vody? Ktoré oblasti Slovenska sú najviac ohrozené suchom? Ako je na tom Slovensko v rámci vodných zdrojov a zásob? Ako môžeme chrániť tento cenný zdroj, ktorý nemusí byť večná samozrejmosť? Aký výskum prebieha v Ústave hydrológie Slovenskej akadémie vied? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Ing. Yvettou Velískovou, PhD.

Ing. Yvetta Velísková, PhD., je riaditeľkou Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie (ÚH SAV, v. v. i.). Vyštudovala vodné hospodárstvo a vodné stavby na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Od roku 1990 pracuje v ÚH SAV, v. v. i. Zaoberá sa prúdením v povrchových a podzemných vodách, interakčnými procesmi medzi týmito dvoma vodnými zdrojmi, ako aj štúdiom transportu znečistenia a kvality vody v tokoch. Je úspešnou riešiteľkou viacerých domácich i medzinárodných projektov. Zároveň pôsobí ako šéfredaktorka vedeckého časopisu Acta Hydrologica Slovaca a ako členka redakčnej rady medzinárodného časopisu Journal of Hydrology

Tento podcast je sprievodným programom Európskej noci výskumníkov (ENV) 2023. Hlavný program ENV sa uskutoční 29. septembra 2023 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy budú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nebudú chýbať ani sprievodné podujatia, ku ktorým patria vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE a Vedecké cukrárne. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.

Európska noc výskumníkov aj tento rok ponúkne širokej verejnosti množstvo zaujímavého a zábavného programu na viacerých miestach na Slovensku. Tešiť sa môžete na rozmanité prednášky, interaktívne ukážky či vedecké stánky, kde sa návštevníci dozvedia viac o aktuálnych vedeckých témach a trendoch. Európska noc výskumníkov sa uskutoční 29. septembra 2023 a spojí viaceré krajiny vrátane Slovenska v snahe upriamiť pozornosť na vedu a jej prínos a prilákať nových nadšencov, ktorí by mohli byť pre vedu obohatením. V dnešnej dobe plnej neprehľadných a mätúcich informácií je podstatné poukazovať na zdroje nového poznania a fakty založené na výskume a logike – práve o to sa Európska noc výskumníkov snaží. Zapojené inštitúcie, ktoré sa na tomto podujatí zúčastnia, predvedú, v čom spočíva čaro vedy. Aký program nás čaká na Európskej noci výskumníkov? Ako prebiehajú prípravy a prečo je popularizácia vedy dôležitá? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Ing. Ľubomírom Bilským.

Ing. Ľubomír Bilský je výkonný riaditeľ Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), ktorá od roku 2007 organizuje Európsku noc výskumníkov na Slovensku. Má dlhoročné skúsenosti s

Pri nakupovaní, či už v kamenných obchodoch, e-shopoch,

Doc. Ing. Mária Dzurová, PhD., je odborníčka, konzultantka a lektorka v oblasti marketingového manažmentu, marketingu, logistiky, ochrany spotrebiteľa, inovácií, nákupu a obstarávania, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pôsobila na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde vyučovala predmet týkajúci sa ochrany spotrebiteľa. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť na Slovensku i v zahraničí. Je riešiteľka rôznych výskumných projektov zameraných na oblasť modernizácií a inovácií, ako aj ochrany spotrebiteľa.

Imunita nás chráni pred infekciami a chorobami a na plné obrátky pracuje aj pri samotnej nákaze organizmu. Nedávna pandémia nás poučila, že o imunitu sa máme náležite starať a že môže byť účinnou ochranou pred vírusmi a baktériami, ktoré narúšajú naše zdravie. Čo je pre ňu ideálne a ako ju možno udržať v dobrej kondícii? Ako funguje a čo sa za ňou skrýva? Ako prebieha imunitná reakcia a ako sa správajú imunitné bunky? Ako sa imunita prejavuje pri očkovaní? Nielen o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Vladimírom Leksom, PhD., z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Dozviete sa aj to, aké objavy v oblasti molekulárnej imunológie dnes otvárajú nové cesty k liečbe ochorení.

Mgr. Vladimír Leksa, PhD., je molekulárny imunológ a biochemik. Vyštudoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a doktorát z imunológie získal na Viedenskej univerzite. Pätnásť rokov pôsobil na Lekárskej univerzite vo Viedni, dnes je vedúci Laboratória molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Vo svojej vedeckej práci sa zameriava na bunkové a molekulárne mechanizmy ochorení a obranných imunitných odpovedí. Zároveň sa intenzívne venuje popularizácii vedy a literatúre. Vydal niekoľko kníh.

Problematika rovnosti mužov a žien, ktorú tematizuje feminizmus, či už ako politické hnutie žien, alebo v rovine teórie, je témou, ktorá má bohatú históriu a ani v dnešných časoch nestráca aktuálnosť. Požiadavka rodovej rovnosti totiž práve dnes vyvoláva isté nedorozumenia a skreslené chápanie. O čo sa feminizmus usiluje a aké sú jeho východiská a ciele? Aké podoby mal zápas žien za rovnoprávnosť v minulosti a aké sú najpálčivejšie problémy, ktorým ženy čelia v súčasnosti? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. PhDr. Marianou Szapuovou, PhD.

Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD., je filozofka, pôsobí ako docentka na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK). Výskumne sa orientuje na feministickú filozofiu a epistemológiu, na dejiny feministického myslenia a na problematiku rodových aspektov vedeckého poznania. Ako členka Centra rodových štúdií na FiF UK vedie kurzy z rodových štúdií a feministickej filozofie. V rámci týchto tematických oblastí publikovala viaceré štúdie v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch, zborníkoch a kolektívnych monografiách. Podieľala sa na viacerých medzinárodných projektoch. Bola riešiteľkou niekoľkých projektov VEGA a vedúcou riešiteľkou projektu APVV. V súčasnosti je členkou riešiteľského tímu projektu EQUAL4EUROPE, Horizont 2020 a riešiteľkou APVV projektu. Je editorkou a spoluautorkou knihy Situovaná veda. Podoby a kontexty tvorby poznania, autorkou viacerých kapitol knihy Na ceste k rodovej rovnosti: ženy a muži v akademickom prostredí a editorkou a spoluautorkou publikácie Rodové štúdiá: súčasné diskusie, problémy a perspektívy.

Jedným z najrozšírenejších ochorení je toxoplazmóza, pričom nakazených je približne 30 percent populácie. Toxoplazmózu spôsobuje vnútrobunkový parazit. Postihuje teplokrvné živočíchy, pričom jej hlavným hostiteľom sú mačky a mačkovité šelmy. V prípade zdravých jedincov je priebeh toxoplazmózy spravidla asymptomatický, teda človek často nevie, že má v sebe parazita. Problematickí sú pacienti s oslabenou imunitou, pri ktorých hrozí riziko mozgovej toxoplazmózy. Nebezpečenstvo predstavuje aj pre tehotné ženy, u ktorých sa môže, ak sa infikujú po prvýkrát v tehotenstve alebo tesne pred otehotnením, parazit preniesť na plod a môže vyvolať spontánny potrat alebo môže zanechať trvalé následky na narodenom dieťati. O toxoplazmóze, jej vývojových fázach, rizikách, ktoré so sebou prináša, i o možnostiach, ako ju liečiť, sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s parazitológom prof. RNDr. Františkom Ondriskom, PhD.

Leto je tu a s ním prichádzajú aj vyššie teploty, väčšia miera slnečného žiarenia a v niektorých prípadoch aj spálená pokožka. Hoci sa koža vie rýchlo zregenerovať, takéto opálenia dočervena si zapamätá a neskôr nám môže vystaviť účet. Slnko totiž neraz poškodzuje kožné bunky a zvyšuje riziko vzniku viacerých vážnych kožných ochorení. Ako opaľovanie ovplyvňuje našu kožu a čo sa s ňou deje, keď je vystavená priamemu slnečnému žiareniu? Aké trvalé následky vznikajú po dlhodobom opaľovaní? Ako máme pokožku dostatočne chrániť a čím si posilníme organizmus pri častejšom vystavovaní sa slnečnému žiareniu? O pokožke, vplyve slnka na ňu, ale aj o vhodnej prevencii sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s dermatologičkou MUDr. Petrou Milko.

Umelá inteligencia stále napreduje a jedným z jej prínosov je aj umelointeligentný systém na komunikáciu – ChatGPT. S neobmedzenými možnosťami, ktoré ponúka, je namieste otázka, aké riziká so sebou prináša. Zodpovedať ju je dôležité, lebo ChatGPT bude časom iba jedným z viacerých četovacích botov. Ľudia teda budú môcť využívať umelú inteligenciu prakticky pri všetkom. Ovplyvní to nielen vzdelávanie mládeže, ale aj dopyt po umeleckých dielach, zamestnanosť či internetovú bezpečnosť. Čo ľudstvo motivuje vyvíjať takéto zariadenia? Na čo majú četboty prioritne slúžiť a ako ich udržíme bezpečnými? Je potrebné ich regulovať? O modeli ChatGPT, jeho pozitívach i rizikách a o ďalšom rozvoji umelej inteligencie sme sa v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH rozprávali s doc. RNDr. Martinom Takáčom, PhD., z Katedry aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Koexistencia parazitov a človeka je daná počiatkom jeho bytia a z hľadiska zdravia človeka stále predstavuje vážny problém. Výskyt parazitov je viazaný predovšetkým na tropické a subtropické oblasti, ale aj keď v našich podmienkach má väčšina parazitóz ľahký priebeh, ich dôležitosť sa nesmie podceňovať. Najmä v súvislosti so šírením HIV/AIDS sa zväčšilo druhové spektrum parazitov postihujúcich človeka, pričom stúpa význam takzvaných oportúnnych parazitóz. Tie môžu v závislosti od druhu parazita, stupňa infekčnej dávky a odolnosti jedinca prebiehať od nákaz bez klinických príznakov až po smrteľné prípady. Klimatické i spoločenské zmeny, narastajúci cestovný ruch a turistika prinášajú mimoriadne riziko importu parazitóz z trópov a zo subtrópov vrátane možnosti trvalého zavlečenia ich pôvodcov a prenášačov na naše územie. To sa pri niektorých parazitoch už stalo. O riziku parazitárnych nákaz sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s parazitológom prof. RNDr. Františkom Ondriskom, PhD.

V tom, že matematika je v našich životoch kľúčová, sa utvrdzujeme každý deň. To, že sa dá matematika učiť aj v pohybe, dokazujú matematické prechádzky. Ide o outdoorovú aktivitu, počas ktorej žiaci riešia matematické úlohy priamo prepojené s reálnymi objektmi. Pri riešení úloh pracujú v skupinách, využívajú mobilné zariadenia s aplikáciou MathCityMap a zdôvodňujú svoje postupy. Mnohé úlohy vyžadujú prácu s meracími pomôckami, ako je meracie pásmo či drevený skladací meter. Žiaci pri týchto prechádzkach zistia, že matematika je viac ako iba počítanie úloh do zošita, a uvidia jej aplikácie v každodennom živote. O matematických prechádzkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. PeadDr. Jankou Medovou, PhD., a doktorandkou Mgr. Silviou Haringovou z Fakulty prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Doc. PaedDr. Janka Medová, PhD., je docentkou na Fakulte prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. Po ukončení štúdia učiteľstva matematiky a informatiky pokračovala v štúdiu na UKF na doktorandskom stupni v odbore teória vyučovania matematiky. Je autorkou a spoluautorkou viac ako 20 publikácií vo Web of Science s vyše sto citáciami a štyroch knižných publikácií určených pre európskych učiteľov matematiky a prírodovedných predmetov. Pracovala ako riešiteľka v desiatich medzinárodných projektoch a ako národná koordinátorka pôsobila v štyroch. Od roku 2011 sa venuje vzdelávaniu učiteľov zameranému na aktivizujúce vyučovacie metódy a od roku 2018 aj matematickým prechádzkam s podporou MathCityMap. Reprezentuje Slovensko v Medzinárodnej komisii pre výučbu matematiky (ICMI), ktorá je súčasťou Medzinárodnej matematickej únie