Veda na dosah

Ako môžeme zjednodušiť kontakt a podporiť spoluprácu v oblasti transferu technológií medzi akademickou a podnikateľskou sférou? Na túto tému sme sa rozprávali s Lenkou Bednárovou z odboru transferu technológií Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR), s riaditeľkou Know-how centra Luciou Rybanskou zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave a Petrom Peciarom zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave. V podcaste sa ďalej dozviete, aká je úloha Centra transferu technológií pri CVTI SR a ako podporuje rozvoj slovenských vedeckovýskumných inštitúcií pri ochrane ich duševného vlastníctva a transfere technológií. Podcast prináša informácie aj o tom, čo je úlohou centier transferu technológií pri zintenzívnení spolupráce medzi akademickým a podnikateľským sektorom a ako sa takáto spolupráca konkrétne realizuje.

Ing. Lenka Bednárová, PhD., pôsobí v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v odbore transferu technológií, kde má na starosti marketingové aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o ochrane duševného vlastníctva a transfere technológií. Ako vedúca oddelenia informačnej podpory transferu technológií vedie aj stredisko patentových informácií s názvom PATLIB, ktoré poskytuje služby v oblasti ochrany duševného vlastníctva najmä podnikateľom a širšej verejnosti. Je podpredsedníčkou riadiacej rady Združenia odborníkov na ochranu duševného vlastníctva a licencovanie – LES ČRS (Licensing Executives Society Czech Republic & Slovakia) a členkou Združenia odborníkov na prenos poznatkov – ASTP.

JUDr. Lucia Rybanská je riaditeľkou Know-how centra Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorého súčasťou je Kancelária spolupráce s praxou a Univerzitný technologický inkubátor. Od založenia Národného centra transferu technológií SR v roku 2015 zastupuje STU v Bratislave v Komisii pre koncepčné aktivity a spoluprácu a v Komisii pre správu Patentového fondu a podporu v procese transferu technológií. Taktiež je členkou medzinárodnej organizácie LES (Licensing Executives Society Czech Republic & Slovakia), ktorá je súčasťou LESI (Licensing Executives Society International) a členom ASTP. Zapája sa do viacerých projektov STU a aktívne pôsobí aj v národnom projekte CVTI SR (Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku II – NITT SK II).

Doc. Ing. Peter Peciar, PhD., pôsobí ako docent v odbore strojníctvo – procesná technika na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Výskumne a pedagogicky sa venuje konštrukcii zariadení a aparátov pre chemický, petrochemický, potravinársky, farmaceutický a spotrebný priemysel, mechanike trojfázových systémov s partikulárnou tuhou fázou a vývoju netradičných technológií spracovania práškových materiálov do aglomerovanej formy. Je spoluautorom viacerých unikátnych technológií a patentovaných zariadení v oblasti pilot-plant a 48 realizovaných priemyselných výskumných projektov pre domáce a zahraničné spoločnosti. V rámci aplikačného výskumu je autorom a spoluautorom 42 prihlášok patentov a úžitkových vzorov v národných databázach ÚPV SR, z toho 4 patentov v medzinárodných databázach WIPO. Docent Peciar je jedným z hlavných pôvodcov unikátneho patentovaného zariadenia, ktorého licencia bola predaná do komerčnej spoločnosti, pričom práve v tomto prípade sa jednalo o prvú predanú licenciu na STU v Bratislave.

Celý svet hľadá spôsoby ako spomaliť či zvrátiť klimatickú zmenu. Úlohu hlavných „bojovníkov“ v tomto ťažkom boji by mohli zohrávať práve stromy, ktoré tu existujú s nami od počiatku života. Primárne nám poskytujú cenný kyslík, ale okrem toho plnia množstvo funkcií, ktoré sú na prvý pohľad neviditeľné. Jednou z nich je ukladanie uhlíka, ktorého produkcia na svete stále stúpa. Lesy však podliehajú aj rôznym zásahom, ako odlesňovanie, požiare, škodcovia... Mohlo by nám v boji s klimatickou krízou pomôcť veľkoplošné vysádzanie stromov, alebo by stačila ochrana našich existujúcich lesov? Stratí strom uložený uhlík, ak ho vypílime? O uhlíku, lesoch a klimatickej kríze sme sa rozprávali v podcaste Veda na dosah s uznávaným ekológom Erikom Balážom.

Ing. Erik Baláž je ekológ, filmár a ochranca prírody. Ako zanietený ochranár sa venoval predovšetkým Tatranskému národnému parku, vrátane kampane za ochranu Tichej a Kôprovej doliny. Bol jedným z iniciátorov kampane My sme les. Je spoluautorom úspešných a oceňovaných filmových dokumentov o prírode, Strážca divočiny, Vlčie hory a trilógia Tajomné Karpaty. Rovnako je aj autorom kníh o prírode, Posledná pevnosť

Tento podcast je sprievodným programom v rámci podujatia Európska noc výskumníkov (ENV) 2022. Hlavný program podujatia ENV sa uskutoční 30. 9. 2022 v priestoroch Starej tržnice a okolitých lokalitách. Jeho súčasťou budú rôzne sprievodné podujatia, a to vedecké kaviarne, vedecké cukrárne, workshopy, súťaže či podcasty, ktoré prinesú zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.

Množstvo druhov obojživelníkov a plazov žijúcich na Zemi ľudstvo pozná a vieme si ich ľahko dohľadať. Stále však nájdeme vo svete miesta, na ktorých žijú živočíchy, ktoré ešte v žiadnej encyklopédii nenájdeme. Pri objavení nového druhu a jeho zaradení je dôležité dešifrovať pôvod živočícha a zamerať sa aj na pôsobenie prostredia v ktorom žije. O zaradení nových druhov a ich charakteristike, a tiež o tom, ako sa realizuje samotná identifikácia prostredníctvom komplexnej štúdie, sa dozviete z nového dielu podcastu Veda na dosah. Za týmito objavmi cestuje zoológ, doktor Daniel Jablonski, s ktorým sme sa porozprávali nielen o náročnosti jeho ciest po Oriente, ale aj o potenciálnych nových živočíchoch či všeobecne o kultúre rôznych krajín.

Mgr. Daniel Jablonski, PhD. je zoológ a pôsobí ako odborný asistent na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa evolúciou, taxonómiou, genetickou diverzitou, rozšírením a ochranou obojživelníkov a plazov. Za týmito živočíchmi cestuje po celom svete, najmä na Balkánsky polostrov, Blízky východ a do Strednej Ázie. Spolupracuje s viacerými vedeckými inštitúciami a množstvom zahraničných kolegov. Publikoval viac ako 200 odborných prác a opísal niekoľko nových druhov stavovcov.

S príchodom leta sa všade vôkol nás vyskytuje čoraz viac hmyzu. Nehovoríme iba o komároch či muchách, ktoré sú pre leto typické, ale aj o množstve rôznych opeľovačov, ktorých druhy bežne nedokážeme ani rozlíšiť či nazvať. Niet divu, keďže hmyz je najpočetnejšou skupinou živočíchov. Pravdou však je, že aj hmyz bojuje o prežitie. Mnoho druhov je na pokraji vyhynutia a ich počet výrazne klesá, čo sa odráža na celom ekosystéme. Príčin tohto problému je viacero, napríklad klimatická zmena, ale aj my, ľudia, ľudská činnosť a konkrétne naše konanie v pôdohospodárstve a v obrábaní pôdy.

O živote hmyzu, jeho druhoch, výskyte, problémoch či jeho správaní, ale aj o správaní sa človeka vo vzťahu k nemu nám porozpráva odborník na hmyz Mgr. Marek Semelbauer, PhD. v podcaste Veda na dosah.

Mgr. Marek Semelbauer, PhD., pôsobí v Ústave zoológie SAV v Bratislave. Venuje sa rôznym skupinám hmyzu, predovšetkým dvojkrídlovcom, ich ekológii, morfológii a taxonómii. V rámci dizertačnej práce sa zaoberal muchami čeľade Lauxaniidae, kde popísal jeden nový druh a po prvýkrát určil z územia Slovenska vyše 10 druhov hmyzu, vrátane hospodársky významných škodcov, ako je vrtivka orechová. V spolupráci s BROZ – Bratislavské regionálne ochranárske združenie a DAPHNE – inštitút aplikovanej ekológie sa venuje monitoringu opeľovačov vo viacerých lokalitách západného Slovenska, vrátane mestského prostredia, lužných lesov, suchých trávnikov a pasienkov. Výsledky monitoringu sa môžu následne využiť aj v odporúčaniach pre manažment chránených území.

Kategória videohier generuje celosvetovo väčší príjem než film a hudba dokopy. Okolité krajiny sú v rámci herného priemyslu síce niekoľko rokov pred nami, ale v súčasnosti toto odvetvie napreduje aj u nás. S doktorom Mgr. Michalom Ferkom, PhD., sme sa rozprávali o najväčších herných firmách na Slovensku a akademických programoch na stredných a vysokých školách, kde sa tzv. Game Dev študuje. Zamerali sme sa aj na edukatívne hry, ktoré sa tvoria na Slovensku a kurzy, kde si môžete výrobu takýchto hier vyskúšať. V podcaste sa oboznámite aj s niektorými odbornými výrazmi a dozviete sa aj to, ako sa na školách darí budúcej generácii herných vývojárov.

Mgr. Michal Ferko, PhD., pôsobí ako Lead Unity programátor v PowerPlay Studio. Zároveň vyučuje tvorbu hier na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Taktiež sa venuje mentoringu začínajúcich tvorcov hier v Summer Game Dev. Má dlhoročné skúsenosti s tvorbou hier a vzdelávaním, nielen z pohľadu programovania, ale aj herného dizajnu a porozumenia hernému biznisu ako celku.

V obchodoch s potravinami môžeme nájsť veľké množstvo komodít rôzneho pôvodu. Preto sme si na Slovensku zvykli aj na iné chute, ktoré naši predkovia nemali možnosť ani len spoznať. Pravdou však je, že napriek veľkej dostupnosti produktov sú stále aj také potraviny, ktoré nepoznáme, hoci inde vo svete sú bežnou súčasťou jedálnička. Jednou takou potravinou je hmyz, ktorý v slovenskej kuchyni pri príprave jedál nepoužívame vôbec, a len ťažko by sme ho hľadali v obchodoch. Hmyz je pritom bohatým zdrojom prospešných živín a nemá tak negatívny dopad na planétu ako mäso, ktoré jedávame takmer pravidelne. Je preto zaujímavou možnosťou, ako doplniť naše stravovanie aj vo vzťahu k planéte a k vlastnému zdraviu. Okrem hmyzu je tu však aj ďalšia, rastlinná novinka v kulinárstve - jedlé kvety.

Vedeli by sme tieto potraviny zaradiť do nášho jedálnička? Aký potenciál skrýva hmyz a jedlé kvety, a v ktorých odvetviach nájdu ešte uplatnenie? Na tému nových potravín sme sa rozprávali s našou hostkou Ing. Evou Ivanišovou, PhD. v podcaste Veda na dosah.

Ing. Eva Ivanišová, PhD., je odborná asistentka v Ústave potravinárstva Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre a vedúca Laboratória tukov a olejov vo Výskumnom centre AgroBioTech na SPU v Nitre. Vo svojej vedeckej práci sa venuje predovšetkým nutričnej a biologickej hodnote surovín a potravín rastlinného pôvodu so zameraním na menej známe a netradičné druhy. Bola spoluriešiteľkou viacerých výskumných projektov, v súčasnosti je aktívna v 14 domácich, ale aj dvoch vzdelávacích medzinárodných projektoch. Je autorkou a spoluautorkou kapitol v šiestich vedeckých a odborných monografiách, vydaných v domácich a zahraničných vydavateľstvách. Na svojom konte má celkovo 443 publikácií, z toho 26 v karentovaných časopisoch. Je spoluautorkou dvoch patentov. V roku 2011 získala Cenu rektora pre najlepšieho študenta, v rokoch 2015 a 2019 Cenu dekana a v roku 2020 ju ocenili za najlepšiu publikačnú činnosť.

História nám predstavuje mnoho známych vojvodcov a vodcov, slávne bitky i dátumy veľkých udalostí. Často sa domnievame, že sú to práve vojny a konflikty, ktoré určovali, ako bude svet napredovať. Je to však naozaj tak? Pri všetkých takýchto a podobných závažných medzníkoch v našich dejinách sme zabudli na niečo, čo rovnako významne menilo chod sveta – na poznanie a vedecký pokrok. Kopernik, ktorý zmenil náš pohľad na vesmír či Newtonove fyzikálne objavy boli natoľko prevratné, že ich dopad na civilizáciu znamenal viac, ako množstvo slávnych bitiek, ktoré si pamätáme. Napriek tomu sa o nich dozvedáme okrajovo, často sú iba poznámkou pod čiarou. Podobných osobností a objavov je v dejinách veľké množstvo a s naším hosťom doc. Petrom Bačíkom sa pokúsime objasniť, aký je ich význam pre rozvoj celého sveta a aké miesto by mali dostať v našom vnímaní ľudských dejín.

Doc. Mgr. Peter Bačík, PhD., je docentom na Katedre mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a je vedeckým pracovníkom Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. Venuje sa pomerne širokému okruhu študovanej problematiky, od teoretickej mineralógie a kryštalochémie minerálov až po aplikované smery vrátane gemológie, environmentálnej mineralógie a materiálovo-technologického výskumu.

Muži a ženy sú si v spoločnosti rovní, z biologického hľadiska však nie sú rovnakí. Pohlavné rozdiely vznikajú už v momente oplodnenia v dôsledku odlišných chromozómov determinujúcich pohlavie. Neskôr sa trajektória vývinu uberá odlišne v dôsledku inej hormonálnej výbavy. Pohlavné rozdiely možno pozorovať už krátko po narodení a pretrvávajú aj v dospelosti. Možno ich pozorovať v rôznych kognitívnych aj behaviorálnych doménach. Muži a ženy sú rôzne citliví na vznik niektorých ochorení, ako aj na ich liečbu. Pochopenie a rešpektovanie pohlavných rozdielov má dôležitú klinickú implikáciu v personalizovanej a pohlavne špecifickej medicíne.

Aké rozdiely môžeme sledovať medzi mužmi a ženami? O tom, ako rozdielne sú mozgy žien a mužov, v čom sa líšia a prečo je to tak, a taktiež o aktuálnych poznatkoch vo výskume pohlavných rozdieloch vo svete, nám porozpráva naša hostka v podcaste Veda na dosah.

RNDr. Jaroslava Babková, PhD., pôsobí ako odborná asistentka vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvovala štúdium genetiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a v roku 2014 ukončila doktorandské štúdium vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty UK, v odbore normálna a patologická fyziológia. Absolvovala zahraničné pobyty vo Veľkej Británii a USA. Venuje sa štúdiu vplyvu pohlavných hormónov na správanie a kognitívne funkcie. Spolupracuje tiež na projektoch zameraných na odhaľovanie etiológie autizmu. Spolu s kolegami je držiteľkou Ig Nobelovej ceny za medicínu (2015) udelenú za výskum dôsledkov intenzívneho bozkávania.

Tak ako Vianoce či Veľká Noc, aj Fašiangy a pôst mali neodmysliteľné miesto v životoch našich predkov. Obdobia, ktoré dnes nevnímame tak výrazne ako tomu bolo kedysi, sprevádzali mnohé tradície, zvyklosti a obyčaje, na ktoré naši predkovia nedali dopustiť, či už išlo o úpravu jedálnička alebo časového rozvrhu prác. Menované obdobia roka vnímali odlišne aj z duchovného hľadiska, pričom nehovoríme iba o kresťanskom prežívaní sviatkov, ale aj o rôznych pohanských rituáloch alebo sledovaní prírodných zmien. Na tému Fašiangov a pôstu v životoch našich predkov nám v podcaste Veda na dosah rozprávala historička a etnologička Katarína Nádaská.

Mgr. Katarína Nádaská, PhD. vyštudovala odbor história – etnológia na FF UK v Bratislave a v tomto odbore pracuje dodnes. V roku 1997 obhájila titul PhD. Pôsobila ako vedecko - výskumná pracovníčka na FF UK, pedagogicky pôsobila na UCM v Trnave, UKF v Nitre a FF UK v Prahe. Absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách, napríklad na Viedenskej univerzite, Univerzite Regensburg či Jagelovskej univerzite v Krakove. Pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislava aj ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako odborná pracovníčka v archíve, venuje sa historickému poradenstvu pre oblasť masmédií a filmu, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí. Je autorkou a spoluautorkou množstva monografií, napríklad Slovenský rok vo výročných obradoch a sviatkoch, Čím žila slovenská rodina – rodinné zvyky, Čary a veštby – mágia v ľudovej kultúre Slovenska, Čerti, bosorky a iné strašidlá a iné. Získala ocenenie Rytier dobrej knihy (2017), je držiteľkou ceny  Verejné ocenenie mestskej časti Bratislava - Ružinov za rozvoj a popularizáciu vedy (2017), a udelili jej aj Pamätný list predsedu Bratislavského samosprávneho kraja za prácu v oblasti popularizácie vedy a ľudových tradícií na Slovensku (2018).

Už od pradávnych čias poskytoval Dunaj obyvateľom vo svojom okolí prácu, obživu aj vzácne prírodné prostredie. V dôsledku dlhodobého pôsobenia ľudskej činnosti sa však jeho koryto aj bezprostredné okolie zmenilo natoľko, že sú ohrozené viaceré druhy rastlín a živočíchov. Tento negatívny trend má zmeniť veľkolepý projekt – Bratislavský dunajský park. Primárne je zameraný na zlepšenie životného prostredia pre človeka, čo znamená, že obyvatelia i návštevníci Bratislavy v ňom nájdu pekne upravené rekreačné zóny a využijú i potenciál Dunaja. Ale vďaka realizácii tohto projektu by mohol Dunaj znovu "ožiť" aj z hľadiska fauny a flóry. Čo všetko môže zmeniť Bratislavský dunajský park? Aký bude mať dopad na prírodu v okolí Dunaja? A v akom stave je dnes samotný Dunaj a živočíchy, ktoré v ňom žijú?

O tom všetkom a mnohom ďalšom sa dozviete v našom podcaste.

Prof. RNDr. Vladimír Kováč, CSc., sa väčšinu svojej kariéry venoval základnému výskumu, najmä biologickým inváziám, ontogenéze, ekomorfológii, ekológii a fenotypovej plasticite rýb. Pôsobil na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Doteraz publikoval viac ako 70 pôvodných vedeckých prác v zahraničných karentovaných časopisoch a monografiách vydaných v zahraničných vydavateľstvách. Vladimír Kováč sa už viac ako desať rokov aktívne zapája aj do aplikovaného výskumu, napríklad do implementácie Rámcovej smernice o vodách EÚ v súvislosti s biologickými prvkami kvality. Je hlavným autorom Národnej metodiky stanovenia ekologického stavu vôd podľa rýb, s multimetrickým ukazovateľom FIS, ktorý vyvinuli pod jeho vedením. Ukazovateľ FIS sa úspešne používa pri hodnotení ekologického stavu vodných útvarov nielen na  Slovensku, ale aj v zahraničí. Počas svojej kariéry absolvoval mnohé výskumné pobyty a prednášal na viacerých zahraničných univerzitách a konferenciách, napríklad v USA, Kanade, Veľkej Británii, Francúzsku, Rakúsku či Českej republike. Agentúra ARRA (2012) a Akreditačná komisia (2014) identifikovali vedecký tím pod vedením Vladimíra Kováča ako špičkový tím Univerzity Komenského, ktorý sa dostal medzi jedno percento najlepších tímov na svete v tomto vednom odbore.