Veda na dosah

Bicykel ako dopravný prostriedok je stále populárnejší, či už ako spôsob ekologickej dopravy, ale aj ako spoločník na výletoch po krajine. K obidvom týmto možnostiam však potrebujeme ešte niečo – bezpečné cyklotrasy, na ktorých sa netreba konfrontovať s rušnou dopravou. Takýchto cyklotrás nie je veľa, no vďaka novému projektu by sa to v blízkej budúcnosti mohlo zmeniť.

Ako nám v tom pomôžu staré vlakové koľaje? A ako je možné, že pre vznik takýchto cyklotrás nie je potrebné použiť žiaden asfalt? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky vám poskytne náš hosť v podcaste Veda na dosah.

Dr. h. c. prof. Ing. Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave, je profesorom v odbore výrobná technika, konštrukcia výrobnej techniky a environmentálnej techniky. Orientuje sa na výskum a inovácie predovšetkým konštrukčných uzlov obrábacích strojov, ako aj environmentálnej techniky. Bol riešiteľom viac ako 39 medzinárodných a národných výskumných projektov, publikoval takmer 300 vedeckých článkov, je autorom 62 patentov, priemyselných vzorov a zlepšovacích návrhov. Je viceprezidentom Zväzu automobilového priemyslu SR a Zväzu strojárskeho priemyslu SR. Okrem toho pôsobí v ďalších inštitúciách, napr. vo Výbore pre vedu, výskum a inovácie pri APZ či v Združení kancelárie pre spoluprácu s priemyslom, kde je predsedom správnej rady.

Mohlo by sa zdať, že po odchode do dôchodku človeku spadne z ramien  bremeno každodennej práce, zbaví sa stresu, môže si vydýchnuť a naplno sa tešiť zo života. Ide však o jednu z najväčších zmien v živote jedinca a mnohí ju nezvládajú dobre.

Počet dôchodcov sa neustále zvyšuje a problém adaptácie na dôchodok sa tak dotýka čoraz väčšej časti populácie. Jedným z najčastejších trápení starších ľudí je osamelosť, ktorá môže viesť ku skoršej úmrtnosti. Efekt osamelosti možno pripodobniť fajčeniu pätnástich cigariet denne.

Na dôchodok by sme sa mali mentálne pripraviť ešte pred odchodom do dôchodku. Okrem kariéry by mali ľudia v aktívnom veku vynaložiť značné úsilie aj na budovanie vzťahov, ktoré ich neskôr budú „držať nad vodou“. Obdobie prechodu na dôchodok môže byť aj ťažkou skúškou vzťahu medzi partnermi.

Ako sa teda najlepšie pripraviť na život v dôchodkovom veku? Ako sa vysporiadať s medzigeneračnými rozdielmi a prípadnými konfliktmi? Viac o psychických aspektoch adaptácie na dôchodok sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Prof. Peter Halama, PhD., pôsobí ako riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity prednáša psychológiu osobnosti a psychometriu. Dlhodobo sa zaoberá osobnostnými a kognitívnymi faktormi optimálneho psychologického fungovania. V súčasnosti vedie projekt o psychologických aspektoch zvládania prechodu na dôchodok.

Technológia založená na molekulovom magnetizme by mohla v budúcnosti radikálne zmeniť možnosti ukladania dát.

Niektoré zlúčeniny majú špecifické magnetické vlastnosti, ktoré za istých okolností umožňujú ukladanie informácií na jednej molekule, teda na výrazne menšom nosiči, ako v súčasnosti bežne používame.

Výskum v oblasti magnetochémie môže priniesť také navýšenie úložného priestoru, že by sme na veľmi malú plochu vedeli uložiť obrovské množstvo informácií, ktoré ľudstvo vygenerovalo za celú svoju doterajšiu históriu.

Aké prekážky sa vedci snažia prekonať v tomto výskume? Aký je súčasný rekord v možnostiach ukladania dát? Viac o výskume v oblasti magnetochémie a dátových úložiskách sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Prof. RNDr. Ján Titiš, PhD. pôsobí na Fakulte prírodných vied UCM ako vysokoškolský učiteľ a výskumník. Absolvoval magisterské štúdium v odbore chémia na Fakulte prírodných vied UCM v Trnave (r. 2004), následne doktorandské štúdium v odbore anorganická chémia na FCHPT STU v Bratislave (r. 2008). Je profesorom v odbore anorganická chémia a vôbec prvým profesorom z radov absolventov UCM v Trnave. Publikoval 75 vedeckých prác s vyše 1500 citáciami prevažne v zahraničných vysoko impaktovaných časopisoch a citačným  h-indexom 22. Je riešiteľom a koordinátorom viacerých projektov zameraných na molekulový magnetizmus.

Mnohí rodičia sú zúfalí z toho, že nevedia svoje deti odtrhnúť od počítača a videohier. Takáto záľuba však nemusí byť vôbec na škodu. Pri správnom nasmerovaní môže deťom priniesť veľký potenciál profesijného uplatnenia sa, zvlášť v blízkej, čoraz technologickejšej budúcnosti.

Automatizácia objektívne straší ľudí nárastom nezamestnanosti. Na druhej strane, podľa doterajších odhadov môže do roku 2030 v odvetviach STEM v Európe chýbať až sedem miliónov pracovníkov. Na nástup technológií je teda dobré pripraviť už generáciu súčasných detí a využiť ho v ich prospech, ale aj v prospech rozvoja spoločnosti.

V Českej republike je už od minulého roka predmet robotika súčasťou osnov základných škôl. Na slovenských školách stále chýba a predmet informatika sa zväčša obmedzuje len pre účely výuky kancelárskej administratívy (Word a Excel). Pokiaľ sa situácia nezmení, deti sa môžu stretnúť s robotikou a informatikou len v rámci mimoškolských aktivít, ako napríklad prostredníctvom projektu Robocoop.

Projekt Robocoop zahŕňa  niekoľko aktivít, medzi ktoré patria workshopy pre deti, školenia pre učiteľov, súťaže, konferencie či exkurzie do podnikov, v ktorých sa využívajú priemyselné roboty. Realizuje sa v spolupráci s Rakúskom a zameriava sa na študentov základných, stredných, ale aj vysokých škôl.

Ako sa dá hravou formou učiť robotika? Ako možno využiť obľúbené videohry detí, aby sa naučili aj programovať? Ako vyzerajú workshopy a súťaže? Aké uplatnenie na pracovnom trhu ponúkajú zručnosti z oblasti robotiky už v súčasnosti, ale i do budúcnosti ? Odpovede na tieto, i ďalšie otázky sa dozviete v Podcaste Veda na dosah.

Hostia:

Ing. Peter Wachter, projektový manažér projektu Robocoop

Ing. Jozef Vaško, vedúci oddelenia FabLab

Ľudskí jedinci nevidia všetky farby úplne rovnako, každý z nás má svoj vlastný farebný svet trošičku odlišný.

Farby sú vlastnosťami svetla. Každý živočíšny druh má prispôsobené vnímanie farebného spektra podľa jeho osobitej potreby. Napríklad, dravé vtáky majú videnie posunuté do červenej až infračervenej časti spektra, vďaka čomu vidia ostrejšie.

Ako funguje naše oko? Prečo majú predmety rôzne farby? Ako vznikajú farby minerálov? Je pravda, že ženy vnímajú viac farieb ako muži? Koľko odtieňov šedej v skutočnosti existuje? Prečo žiarenie Slnka pomerne dobre zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Doc. Mgr. Peter Bačík, PhD. je vedeckým pracovníkom v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a pôsobí ako docent na Katedre mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa pomerne širokému okruhu študovanej problematiky od teoretickej mineralógie a kryštalochémie minerálov až po aplikované smery vrátane gemológie, environmentálnej mineralógie a materiálovo-technologického výskumu. Súčasťou environmentálneho mineralogického štúdia je výskum prachových častíc v atmosfére, ich zloženia, vlastností, vplyvov na životné prostredie a zdravie človeka.

V tomto podcaste sme sa rozprávali o výsledkoch výskumu, v ktorom sa skúmali kontraindikácie vo vývoji zamestnanosti na pozadí demografických a štrukturálnych zmien.

V súčasnosti začínajú do dôchodku odchádzať silné ročníky. Vedci vypracovali viaceré možné scenáre vývoja tejto situácie. Pri tom najoptimistickejšom bude v roku 2060 na 100 detí 200 seniorov, pri tých menej optimistických vychádza počet seniorov oproti počtu detí ešte vyšší. Aktuálne je to približne 1:1. Aké dôsledky so sebou prinesie nárast starnúcej populácie? Aký potenciál má tzv. strieborná ekonomika, kde vysokú časť spotreby vytvárajú seniori?

Hlavnou príčinou problému financovania zdravotníctva či dôchodkového systému však nie je ani tak dôsledok ekonomického vývoja, ale nedostatočná sociálna politika. Situáciu tiež komplikuje úroveň nášho školstva, kvôli ktorému má veľká časť mladej potenciálnej pracovnej sily problém uplatniť sa na trhu práce.

Aké sú hlavné aspekty v súvislosti so zmenami v demografii a na pracovnom trhu? Je automatizácia hrozbou alebo príležitosťou k lepšiemu vývoju? Ako sa na ňu pripraviť? Čomu sa oplatí venovať a ktoré študijné odbory nemajú na pracovnom trhu perspektívu? Aká migračná politika by slovenskému trhu práce prospela? V čom spočíva kapitálová vybavenosť pracovníkov a ako je na tom Slovensko? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Ing. Ivan Lichner, PhD., pôsobí ako vedecký pracovník v Ekonomickom ústave SAV. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa špecializuje na vývoj trhu práce, problematiku vplyvu starnutia populácie na verejné financie a jeho ďalšie socioekonomické aspekty. V poslednom období sa venuje problematike migrácie. Z metodologického hľadiska sa venuje tvorbe modelov na analýzu vplyvu štrukturálnych fondov na slovenské hospodárstvo, tvorbe regionálnych input-output tabuliek a modelom pre projekcie dopytu po práci. Vo svojej expertnej činnosti sa spolupodieľal na tvorbe viacerých stanovísk Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v oblasti daní, starnutia a ratingových agentúr. Spolupracoval taktiež na tvorbe viacerých analýz v oblasti čerpania eurofondov pre úrad podpredsedu vlády a participoval na tvorbe modelov pre projekcie dopytu po práci v ČR, Severnom Macedónsku a na Malte. Je členom výkonnej rady časopisu Forum Statisticum Slovacum, v rokoch 2016 – 2021 bol podpredsedom a predsedom (rotujúce predsedníctvo medzi VŠ a SAV – 2 + 2 roky) Komisie VEGA pre ekonomické a právne vedy.

Huby sú organizmy, ktoré popri rastlinách, živočíchoch a baktériách tvoria samostatnú bioríšu. Vyskytujú sa vo všetkých prostrediach, od stratosféry až po dno mŕtveho mora a ich životné formy majú obrovskú variabilitu.

Huby majú spolu s baktériami zásadnú úlohu v kolobehu živín. Sú významnými mykoríznymi partnermi mnohých rastlín a väčšina organizmov je existenčne závislých práve od interakcie s hubami. Nachádzajú sa napríklad v bachore prežúvavcov.

Nenahraditeľné miesto majú aj v mnohých sférach ľudskej činnosti. Využívajú sa pri odstraňovaní škodlivých látok v čističkách odpadových vôd, v potravinárstve či medicíne. Sú zdrojom mnohých enzýmov, ako napríklad inzulín.

Niektoré huby si vyvinuli unikátne stratégie prežitia. Vedeli ste, že medzi dravé huby, ktoré dokážu loviť červy, patrí aj hliva? Akú schopnosť majú „zombie huby“? Ako sa u niektorých húb prejavuje schopnosť aktívneho pohybu? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Mgr. Miroslav Caboň, PhD. je vedúcim oddelenia nižších rastlín a člen Laboratória molekulárnej ekológie a metagenomiky v Botanickom ústave Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied. Jeho zameraním je najmä taxonómia významných rodov bazídiových húb a analýza interakcií húb s okolitými spoločenstvami rastlín. V súčasnosti sa vo svojej práci spolu s pracovným tímom pod vedením Slavomíra Adamčíka zaoberá najmä pochopením zmien hubových spoločenstiev vplyvom rôznych narušení ich prirodzeného prostredia, napríklad rastlinnými inváziami alebo zmenou manažmentových opatrení.

Umelá inteligencia nás vo veľkej miere obklopuje už relatívne dlhú dobu. Jej vývoj nezadržateľne napreduje, pričom prináša nádej i obavy.

Docent Ladislav Hluchý v rozhovore uvádza množstvo príkladov z vlastnej výskumnej praxe, kde nám umelá inteligencia dokáže pomôcť. Využitie tejto technológie siaha od semaforov cez predpoveď počasia, riešenie kriminality, zdravotníctvo až po vesmírnu technológiu. Napokon, aj vedci z iných oblastí často vďačia za svoj úspech práve využívaniu umelej inteligencie.

IT sektor na Slovensku v súčasnosti ponúka približne 15-tisíc pracovných miest, ktoré nemá kto obsadiť. Manuálne práce vo väčšine budúcnosť nemajú.

V akých oblastiach sa dá na pracovnom trhu uplatniť popri umelej inteligencii? Môže sa umelá inteligencia vymknúť spod kontroly? Ako sa vedci pokúšali simulovať správanie ľudí? Ako sa pracuje s etickými otázkami v oblasti vývoja umelej inteligencie? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Doc. Ing. Ladislav Hluchý, PhD. je vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu informatiky SAV. Jeho výskumnou oblasťou je paralelné a distribuované spracovanie informácií, ktoré podporuje progresívne metódy umelej inteligencie. Je zodpovedným riešiteľom a riešiteľom 30 zahraničných projektov a 31 domácich projektov. Má 583 vedeckých publikácií a viac ako 1000 ohlasov na jeho publikačnú činnosť.

Zvuk hrá v našom živote veľmi dôležitú úlohu.

V každej sekunde nášho života nás obklopujú desiatky zvukov. Niektoré vnímame, iné ignorujeme, ďalšie ani nepočujeme, pretože sa „skrývajú“ za tými hlučnejšími. Na rozdiel od očí, uši nedokážeme zavrieť, a tak je zvuk nerozlučnou súčasťou nášho života 24 hodín denne.

Hlavnú výhodu zvuku a sluchu si uvedomujeme najmä pri komunikácii s inými ľuďmi, no jeho funkcia siaha omnoho ďalej. Vďaka nemu sa lepšie orientujeme v priestore, vnímame atmosféru miesta a pomáha nám aj pri vytváraní spomienok.

Kvalita zvuku a akustika sú preto aj nezanedbateľnou súčasťou stavebníctva, a to najmä pri tvorbe interiérov. Typ materiálov a ich poréznosť ovplyvňujú šírenie zvuku a mali by sa podriadiť funkcii priestoru.

Viac o tom, akú úlohu má zvuk v našom živote, ako nás ovplyvňuje a ako nám dokáže pomôcť, nám v tomto diele podcastu Veda na dosah porozprávala profesorka Ing. Monika Rychtáriková, PhD.

Prof. Ing. Monika Rychtáriková, PhD. pôsobí na Fakulte architektúry na belgickej Katolíckej univerzite v Leuven a na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Je predsedníčkou Slovenskej akustickej spoločnosti pri SAV. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä stavebnej a priestorovej akustike a hľadaním uplatnenia tzv. virtuálnej akustiky v iných vedných odvetviach. V roku 2015 jej bolo udelené ocenenie Vedkyňa roka SR.

V tomto podcaste sa budeme venovať výskumu, ktorý integruje poznatky z behaviorálnej ekológie netopierov, umelej inteligencie, elektrotechniky a robotiky.

Slovenskí vedci sa pri vývoji modernej technológie na prehľadávanie priestoru inšpirujú jedinečným swarmovým správaním stromových netopierov. Na týchto netopieroch je zaujímavé, že nemajú vodcu a lovia samostatne, no napriek tomu sa dokážu udržať v pomerme početnej skupine.

S pomocou výsledkov tohto výskumu by bolo možné napríklad modelovať vplyv kalamity alebo ťažby dreva na ekosystém, či vyvíjať algoritmy, ktoré sa používajú pri optimalizačných metódach riadenia strojov a podobne.

Viacero algoritmov umelej inteligencie inšpirovaných reálnymi biologickými mechanizmami sa v minulosti úspešne uplatnilo vo vojenskom, ako aj civilnom sektore. Viac informácií o výskume, ktorý je zameraný na algoritmus kolektívnej inteligencie sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Ing. Ján Zelenka, PhD. je samostatným vedeckým pracovníkom, ktorý pôsobí v oblasti swarm robotiky, automatizácie procesov a riadení diskrétnych udalostných systémov v Ústave informatiky Slovenskej akadémie vied. V posledných rokoch sa venuje swarm robotike a aplikácii biológiou inšpirovaných metód na koordináciu a kooperáciu skupiny mobilných robotov, a metódam umelej inteligencie aplikovateľných aj pre potreby presného poľnohospodárstva. Ján Zelenka je tiež autorom, resp. spoluautorom viacerých vedeckých publikácií v daných vedných oblastiach. Okrem výskumnej práce sa venuje aj pedagogickým aktivitám ako externý pedagogický pracovník na FIIT STU a školiteľ doktorandského štúdia.