Veda na dosah

Neustále narastajúci konzum, klimatické zmeny a udržateľnosť života na planéte ako takého apeluje okrem iného aj na stabilizáciu rastu ľudskej populácie.

Všetky moderné a postmoderné spoločnosti zažívajú dynamické starnutie obyvateľstva, spôsobené nižšou pôrodnosťou a predlžovaním života  za prítomnosti posunu početnejších generácií do vyššieho veku. Na túto skutočnosť sa dá pozerať pozitívne aj negatívne, záleží na problematike, ktorú chceme riešiť a optike pohľadu.

Úplne prvou krajinou, ktorá začala prechádzať demografickou tranzíciou (revolúciou) a bola tak konfrontovaná s procesom demografického starnutia, bolo Francúzsko. K zmene systému demografickej reprodukcie postupne dochádzalo viac ako jedno storočie. Na druhej strane napríklad v ázijských krajinách sa takáto demografická zmena realizovala po druhej svetovej vojne, často pritom trvala len pár desaťročí. Slovensko nebolo výnimkou a predmetné posuny v reprodukčnom správaní sa tu odohrávali približne od konca 19. storočia do 50. rokov. K ďalším výrazným, dynamicky prebiehajúcim a v mnohých aspektoch historicky jedinečným transformačným zmenám demografickej reprodukcie, prichádza v našom priestore od začiatku 90. rokov.

Kedy dôjde k demografickej tranzícii aj v subsaharskej Afrike a ako dlho to môže trvať? Ako sa mení štruktúra slovenskej spoločnosti? Ako sa vyvíja rozvodovosť Slovákov a Sloveniek? Ako sa darí čeliť zmenám rómskej populácii? Na tieto, ale aj rôzne iné demografické otázky, sa pokúsime odpovedať v podcaste Veda na dosah.

Doc. RNDr. Mgr. Branislav Šprocha, PhD. je samostatný vedecký pracovník Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Vo svojom výskume a práci sa dlhodobo venuje problematike populačného vývoja Slovenska a jeho regiónov, transformácii reprodukčného správania a populačných štruktúr po roku 1989, problematike demografického obrazu rómskeho obyvateľstva na Slovensku a tiež konštrukcii populačných a odvodených prognóz.

Rodičia na svoje potomstvo prenášajú gény, ktoré sú zodpovedné za znaky a vlastnosti. Avšak o tom, kedy a ako sa tieto gény prejavia, rozhodujú epigenetické mechanizmy.

Epigenetické mechanizmy sú ovplyvňované našim životným štýlom, a tým pádom ich vieme do veľkej miery vedome ovplyvňovať. K najdôležitejším epigenetickým mechanizmom patrí metylácia DNA, ktorá tým, že vypína rôzne gény, môže viesť k značnej odlišnosti jedincov s rovnakou genetickou výbavou. Napríklad, o tom, či sa vyliahne včela robotnica alebo nová včelia kráľovná, rozhoduje strava, akou je kŕmená larva.

Veľkú úlohu zohráva aj to, ako sa rodičia správajú k svojim deťom. „Ukázalo sa, že materská starostlivosť predstavuje dôležitý externý faktor, ktorý mení v mozgu myšacieho potomka „nastavenie génov“, čo sa u dospelého jedinca môže prejaviť napríklad znížením hladiny stresových hormónov v krvi,“ povedala v rozhovore profesorka Miadoková. Rovnako traumatické zážitky našich predkov zanechávajú „molekulárne jazvy“ na DNA ďalších generácii, preto je dôležité, ako sa k sebe my ľudia správame.

Dokážeme prejavy svojej genetickej výbavy ovplyvňovať aj počas života? Vieme životným štýlom spomaliť starnutie? Akú úlohu hrá epigenetika pri nádorových ochoreniach? Môžu sa naše pľúca prispôsobiť znečistenému ovzdušiu? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Prof. RNDr. Eva Miadoková, DrSc. je od roku 1969 členkou Katedry genetiky PRIF UK, na ktorej pôsobila najprv ako interná doktorandka, docentka a od roku 2001 ako profesorka. Pôsobila taktiež ako prodekanka pre zahraničné vzťahy PRIF UK. Ako vedecko-pedagogická pracovníčka sa primárne špecializuje na genetickú toxikológiu. Viedla desiatky bakalárskych, magisterských a doktorandských prác. V oblasti vedeckého výskumu sa venuje štúdiu molekulárnych mechanizmov účinku prírodných látok a ich antimutagénnym a karcinogénnym potenciálom. So svojím vedeckým tímom publikovala desiatky vedeckých článkov vo významných zahraničných vedeckých časopisoch, za ktoré získala vyše 1000 citácií/ktoré boli citované vyše tisíckrát.

Stojíme na prelome starého a nového systému. Súčasný (starý) ekonomický systém sa ukázal ako neudržateľný, pričom už dlhé roky postupne kolabuje. Vedci a futurológovia však poznajú riešenia k dosiahnutiu priaznivejšej budúcnosti.

Súčasný ekonomický systém stavia trh ako organizačnú štruktúru nad potreby človeka, čo má často za následok porušovanie základných ľudských práv, nerovnosť a úpadok podsystémov, ako napríklad zdravotníctva či školstva. Trh sa stal akýmsi „metanáboženstvom“, ktoré je však príliš odtrhnuté od súčasného stavu reality. Funguje ako stará mapa v novom svete.

Budúce ekonomické systémy by mali stáť na úplne iných pilieroch. Novým kapitálom sa stávajú informácie a mali by nahradiť presúvanie hmotných produktov.

Aké zásadné chyby má starý systém? Aká je úloha etiky v ekonomickom systéme? Na akej organizačnej štruktúre stojí ekonómia budúcnosti? Ako sa môže transformovať globalizácia? Ako by sa dala vyriešiť nezamestnanosť? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky, ako aj praktické odporúčania sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Ing. Ivan Klinec je ekonóm, prognostik a futurológ. Pôsobí v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied a aktuálne sa venuje syntropickej ekonomickej teórii. Je tiež členom plánovacieho výboru najväčšieho futurologického projektu na svete Millennium Project.

Slovenský tím vynálezcov vyvinul novú unikátnu technológiu na výrobu vodnej energie, ktorá je mimoriadne šetrná k životnému prostrediu.

Technológia SPEAR je zaujímavá tým, že pri zbere energie nevyužíva rotačný pohyb turbíny, ale kyvadlový pohyb „plutiev“, ktorý pripomína pohyb listu kývajúceho sa zo strany na stranu. Tento koncept je využiteľný vo vode i vo vzduchu. Vďaka kyvadlovému pohybu neohrozuje ryby ani vtáky. Elektráreň konštrukčne pripomína loď ukotvenú pri brehu, čím nezasahuje do prostredia, ako klasické vodné diela, ktoré často poškodzujú celý vodný biotop.

Celý proces výroby energie sa v podstate deje pod vodou a na palube tohto zariadenia je preto potenciál pre rôzne ďalšie využitia, ako napríklad plávajúci park, ostrov biodiverzity, hotel či reštaurácia.

Aký výkon má vodná elektráreň na báze SPEAR? Kedy by mohla byť dostupná pre bežné využitie v praxi? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Mgr. art. Martin Šichman (zakladateľ & CEO Archee, s.r.o.) je vynálezcom a architektom so skúsenosťami v oblasti znovu obnoviteľných zdrojov s viac ako desaťročnou praxou v navrhovaní technológií, nízkouhlíkových a energeticky efektívnych domov či lodnom dizajne. Martin Šichman vo svojich projektoch vyniká schopnosťou prepojiť technológie a prírodné vedy s dôrazom na ekológiu a estetiku. Vynašiel a patentoval SPEAR Hydro - malú vodnú elektráreň, ktorá využíva prirodzený tok riek na produkciu elektriny. Jeho predchádzajúce projekty zahŕňa práca na lodi Achernar, rekonštrukcia hlavnej budovy Novej Cvernovky, ako aj niekoľko rodinných domov (Slamák, L1, LX). Je tiež spoluzakladateľom občianskeho združenia ECOboaRD -  výskumnej platformy pripravujúcej štúdie na ekologickú, energeticky efektívnu a inteligentnú rekonštrukciu budov. Absolvoval a ukončil štúdium na Slovenskej technickej univerzite a Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Ekonomické krízy môžu mať veľa rôznych príčin. Dajú sa ekonomické krízy predpovedať? Ako sa odlišuje súčasná kríza spôsobená pandémiou Covid-19 od iných kríz? Je pravda, že ekonomické krízy sa cyklicky opakujú? Ako fungujú „samo sa naplňujúce proroctvá“ na finančných trhoch?

V podcaste sme sa rozprávali aj o cenových bublinách. Ceny produktov nie sú len odrazom ich hodnoty, ale ich výšku ovplyvňujú aj obyčajné ľudské očakávania, ktoré sa môžu prudko meniť.

Dotkli sme sa aj témy celosvetového dlhu, ktorý je obrovský a stále narastá. „Dlh má horšiu povesť, než by si zaslúžil,“ povedal v rozhovore ekonóm Daniel Dujava. Ako teda funguje dlhová ekonomika? Akú „záchrannú poistku“ majú krajiny pre prípad núdze v dlhovej otázke? Prečo majú najväčšie dlhy najbohatšie krajiny? Čo určuje hodnotu peňazí, keď nie sú kryté zlatom? A  je vôbec nevyhnuté, aby boli kryté zlatom? Odpovede na tieto,  ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Doc. Ing. Daniel Dujava, PhD. pôsobí ako ekonóm v Inštitúte finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky. Je ekonometrikom a výskumníkom so zameraním na pracovný trh a rastovú ekonomiku. Absolvoval doktorandské štúdium z ekonómie na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde ako docent prednášal predmety v odbore ekonómia. Predtým bol výskumníkom v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.

V histórii došlo doteraz k piatim najvýznamnejším obdobiam masového vymieraniana planéte Zem. Každým masovým vymieraním sa končí jedna geologická epocha a druhá začína.

Napríklad, jedno masové vymieranie živočíchov umožnilo dinosaurom rozkvet,  avšak ďalšie vymieranie ich vyhladilo. Podobná situácia sa udiala aj v prípade evolúcie a rozmachu ľudského druhu. Avšak na rozdiel od dinosaurov a iných dávnych živočíchov, si ničíme podmienky pre život sami, svojou činnosťou.

V histórii už došlo k masovému vymieraniu v dôsledku skleníkových plynov. V období veľkého permského vymierania sa oteplilo „len“ o približne 6 stupňov Celzia, čo je rovnako, ako by sa mala za pár desiatok rokov otepliť atmosféra v súčasnosti.

Poučíme sa z histórie? Je možné nájsť v masových vymieraniach určitú pravidelnosť? Ako vedci dokážu určiť, kedy a k akému vymieraniu došlo? Čím sú charakteristické jednotlivé éry masového vymierania z minulosti? Odpovede na tieto, i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Doc. Mgr. Peter Bačík, PhD. je vedeckým pracovníkom v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a pôsobí ako docent na Katedre mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa pomerne širokému okruhu študovanej problematiky od teoretickej mineralógie a kryštalochémie minerálov až po aplikované smery vrátane gemológie, environmentálnej mineralógie a materiálovo-technologického výskumu. Súčasťou environmentálneho mineralogického štúdia je výskum prachových častíc v atmosfére, ich zloženia, vlastností, vplyvov na životné prostredie a zdravie človeka.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.

O sieťach piatej generácie (5G) kolujú rôzne mýty, preto sme sa na túto tému rozhodli pozrieť s odborníkom.

Od sietí 5G sa očakáva najmä 100-násobné zrýchlenie prenosu dát. Pre siete 5G bude potrebná hustejšia sieť bázových staníc, než ako to bolo pri sieťach predchádzajúcich generácií. Nové anténne systémy  však dokážu tvarovať vyžarovaný výkon, čiže energia nebude vyžarovaná rôznymi smermi , ale spracovaný signál bude trekovať konkrétne zariadenie.

Z dôvodu nárastu používateľov a masového využívania internetu hrozí, že len na prenos dát by  ľudstvo o necelé dve desiatky rokov spotrebovalo polovicu všetkej vyrobenej energie . Práve preto je dôležitý vývoj nových technológií, ako napríklad 5G, ktorá zníži cenu a energiu za prenesený bit.

V čom sa 5G odlišuje od jej predchodcov? Kde sa 5G oplatí zavádzať? Bude pre využívanie 5G potrebné zmeniť mobilné zariadenie? Čo ponúka „internet vecí“? Líši sa žiarenie z antén 5G od iných zariadení či slnečného žiarenia ? Kedy možno očakávať nástup 6G? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Ing. Milan Ťapajna, PhD. pôsobí v Elektrotechnickom ústave SAV v Bratislave, kde je zároveň zástupcom riaditeľa. Vo svojom výskume sa zameriava na štúdium elektrických vlastností a spoľahlivosti nových elektronických súčiastok, najmä tranzistorov na báze širokopásmových polovodičov pre vysokofrekvenčné a vysokovýkonové aplikácie. Aktuálne sa venuje skúmaniu možností využitia oxidu gália (Ga2O3) pre prípravu elektronických súčiastok pracujúcich pri vysokých napätiach (1 - 10 kV). Nasedenie takýchto súčiastok môže výrazne rozšíriť konštrukčné možnosti elektronických systémov v doprave či pri nízkostratovom prenose elektrickej energie.

Viete si predstaviť sústavu navzájom prepojených umelo vypestovaných mini-orgánov z laboratória, na ktorých by sa testovali rôzne chemikálie, lieky alebo kozmetika? Takáto platforma, ale aj iné možnosti testovania bez použitia laboratórnych zvierat sa už stávajú realitou.

Regulačné orgány EÚ by chceli v 21.storočí dosiahnuť čo najvyššiu bezpečnosť chemických látok a spotrebiteľských produktov. Zároveň vyzývajú a legislatívne požadujú, aby sa hodnotenie bezpečnosti vykonávalo v čo najväčšej možnej miere bez použitia laboratórnych zvierat všade, kde existujú vhodné alternatívy a inovatívne postupy, ktoré sú medzinárodne validované.

Ak by sme v tejto problematike vynechali etický aspekt,testovanie na zvieratách má okrem prínosov v ochrane ľudského zdravia aj svoje slabé stránky. Stáva sa, že pôsobenie skúmaných látok na pokusných zvieratách má iné mechanizmy účinku a vyvoláva iné odozvy, aké vidíme u človeka. Môže ísť o iné toxikologické dráhy, zrýchlený alebo spomalený metabolizmus, alebo aj rozdiely v citlivosti orgánov voči cudzorodým látkam.

Ako funguje testovanie na tkanivách ľudského pôvodu, virtuálnych modeloch orgánov či na „multiorgánových“ technológiách? Aké možnosti v toxikológii ponúka umelá inteligencia? Ktoré výrobky na slovenskom trhu už nie sú testované na zvieratách? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Dr.rer.nat., Ing. Helena Kanďárová, ERT pracuje na Ústave experimentálnej farmakológie a toxikológie, Centra experimentálnej medicíny, Slovenskej akadémie vied. Je prezidentkou Európskej spoločnosti pre toxikológiu in vitro (ESTIV), podpredsedníčkou Slovenskej toxikologickej spoločnosti SETOX a členkou poradných orgánov pre oblasť toxikológie doma aj vo svete.

Duševné vlastníctvo predstavuje „majetok“, má teda rovnako ako hmotný majetok aj určitú hodnotu, ktorú možno vyjadriť a často predstavuje významný až dominantný prvok v podnikaní mnohých firiem. Veľa ľudí však svoje duševné vlastníctvo nechráni dostatočne a môžu tak prísť nielen o peniaze, ale najmä o určité prvenstvo či originalitu myšlienky, ktorá by im následne priniesla aj spoločenské uznanie.V tomto podcaste sa budeme rozprávať o ochrane duševného vlastníctva i o bezpečnom prenose nových riešení do komerčnej sféry.

Pod pojmom transfer technológií rozumieme prenos výsledkov výskumu a vývoja do praxe. Tento proces obvykle zahŕňa ochranu a následnú komercializáciu výsledkov výskumu a vývoja, teda duševného vlastníctva. Centrum transferu technológií pri Centre vedecko-technických informácií SR (CTT CVTI SR) poskytuje celý rad expertných podporných služieb v procese ochrany a komercializácie duševného vlastníctva,a to najmä verejným vedecko-výskumným inštitúciám na Slovensku.

V rámci svojej činnosti však poskytuje Centrum transferu technológií bezplatné služby aj podnikateľom či záujemcom o podnikanie, ktoré zahŕňajú konzultácie k duševnému vlastníctvu, rešeršné služby, či vyhľadávanie partnerov pre výskum a vývoj. V prípade záujmu o niektorú zo spomínanýchbezplatných služieb napíšte na [email protected].

Viac o službách Centra transferu technológií pri Centre vedecko-technických informácií SR a Strediska patentových informáciá/informácií sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Hostia:

RNDr. Jaroslav Noskovič, PhD. - vedúci Oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva CTT CVTI SR.

Mgr. art. Mária Pospíšilová, ArtD. - odborná pracovníčka v oblasti duševného vlastníctva CTT CVTI SR.

PhDr. Ľubomír Kucka - odborný pracovník Strediska patentových Informácií z CTT CVTI SR.

Na Slovenskumáme vyše 2000 environmentálnych záťaží, od banských činností cez areály priemyselných podnikov, areály v blízkosti dopravných podnikov, skládky odpadu, haldy banského materiálu, odkaliská a mnohé ďalšie. Naše životné prostredie si vážne poškodzujeme aj turizmom a dopravou.

Nejde len o to, čo všetko sa ľudskou aktivitou do pôdy dostane, aj poškodenie povrchu horniny ťažkými mechanizmami môže spôsobiť uvoľňovanie škodlivých látok spod zeme, ktoré tam predtým negatívne nepôsobili. Jedným z najväčších problémov je znečistenie arzénom.

Škodlivé látky vypúšťané do prostredia, či už z priemyslu alebo dopravy, sa dostávajú aj do do potravinového reťazca. Dobrým príkladom sú najmä ryby, ktoré sú schopné naakumulovať veľké množstvo toxických látok. V súčasnosti sa preto ľuďom z vnútrozemských krajín neodporúča konzumovať morské ryby, alebo len v minimálnom množstve.

Machy a lišajníky sú výbornými bioindikátormi kvality ovzdušia. Aj vďaka nim vedci dokážu určiť, aké rizikové látky sa v danej lokalite vyskytujú. Ako táto metóda funguje? V akom stave sa aktuálne nachádza naša krajina? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste.

RNDr. Lenka Demková, PhD pracuje na  Katedre ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Vo výskumnej oblasti sa venuje zaťaženiu prostredia prostredníctvom starých environmentálnych záťaží v bývalých banských areáloch, taktiež antropogénnym vplyvom na prostredie a využitiu bioindikátorov na stanovovanie kvality prostredia.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.