Veda na dosah

Nie je za tým len nevyhnutnosť prekonávať veľké vzdialenosti, kupujeme si čoraz viacej áut aj preto, že na to jednoducho máme. Neuvážené a nadmerné používanie automobilov na presun najmä v rámci mesta však spôsobuje kolaps dopravy v mestách po celom svete. Je teda vhodné zamyslieť sa nad tým, ako organizovať dopravu tak, aby bola funkčná a udržateľná.

Udržateľná doprava rieši viacero aspektov, napríklad kvalitu  života, rýchlosť a efektivitu  dopravy, kvalitu  životného prostredia, fyzické i psychické zdravie ľudí či finančné úspory obcí, ale aj jej obyvateľov.

Podľa Európskej komisie má železničná doprava zohrávať  hlavnú úlohu v budúcom európskom systéme mobility. Najmodernejšie vlaky v súčasnosti svojou rýchlosťou už v podstate dokážu konkurovať leteckej doprave.

Ktorý štát má najlepšie riešenú mobilitu? Čo tak spojiť carsharing a cyklodopravu?  Aké silné a slabé stránky má Slovensko v doprave? Pomohlo by v Bratislave metro? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste.

Prof. Ing. Jozef Gnap, PhD. je vedúcim Katedry cestnej a mestskej dopravy Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline. Špecializuje sa na zlepšovanie dopravnej obslužnosti, plány udržateľnej mobility a znižovanie vplyvov dopravy na životné prostredie. Prednášky z predmetov, ktoré vyučuje, sa snaží v čo najväčšej miere orientovať na praktické poznatky a aktívne sa venuje aj celoživotnému vzdelávaniu.

Taveninová chémia ponúka množstvo zelených riešení v rôznych oblastiach priemyslu či energetiky. Zníženie teploty v továrňach len o desať stupňov počas výroby, môže mať veľký pozitívny dopad na životné prostredie.

Napríklad, pri výrobe hliníka novovyvíjanou technológiou ELYSIS v Kanade by sa dalo ročne ušetriť toľko emisií skleníkových plynov, koľko vyprodukuje 1,8 milióna automobilov na cestách.

Jadrový reaktor novej generácie na báze roztavených solí vykazuje pasívnu bezpečnosť nezávislú na ľudskom faktore. Vyššia bezpečnosť, rozšírenie jadrovej energetiky a zlacnenie elektriny by výrazne pomohlo aj rozmachu vodíkovej ekonomiky.

Taveniny sa dajú použiť aj na likvidáciu špeciálnych a nebezpečných odpadov. Viac o využití roztavených solí v priemysle sa dozviete v novom podcaste Veda na dosah.

Hosťami podcastu boli docent Miroslav Boča, vedúci Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV a doktori Michal Korenko a František Šimko z Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV.

Doc. Ing. Boča Miroslav DrSc. sa vo výskume venuje interakcii fluoridových taveninových systémov prvkov vzácnych zemín s oxidmi kritických prvkov v kontexte špeciálnych aplikácií.

Ing. Michal Korenko PhD. vo výskume rieši fázové premeny oxidov kovov v roztavených fluoridových systémoch.

Ing. František Šimko PhD. pracuje na výskume fluoridových taveninových systémoch s potenciálom využitia v elektrochemickej výrobe hliníka.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.

Odkedy sa autizmus začal vyskytovať? Má nejaké prepojenie s očkovaním? Stúpa počet autistov? Koho najviac postihuje?

Každý autista je unikát. Zatiaľ čo niektorí jedinci majú nižší intelekt, iní vynikajú špeciálnymi schopnosťami. Väčšinou majú výrazne silnejší zmysel pre detail, čo pre nich môže byť výhodné v zamestnaní. Nevýhodou sú však slabé sociálne zručnosti či úzkosť v spoločnosti  a rušnom prostredí.

Zaujímavosťou je, že každý človek má nejaké autistické znaky. Prečo sa teda autizmus vyvinie len u niekoho? Vedci okrem genetiky skúmajú aj možný vplyv črevnej mikroflóry.

Podávanie oxytocínu v experimentoch dokázalo dočasne znížiť autistické prejavy, jeho užívanie však nesie určité riziká, ktoré sú stále predmetom výskumu. Viac o autizme povie a vysvetlí v podcaste Veda na dosah profesorka Daniela Ostatníková.

Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD. je odborníčka v oblasti normálnej a patologickej fyziológie. Pôsobí ako prednostka Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a je tiež zakladateľkou Akademického centra výskumu autizmu na Slovensku.

Betón je hneď po vode druhá najviac využívaná komodita na svete. Ak chceme tento materiál používať aj v budúcnosti, je potrebné vysporiadať sa s obmedzenými zásobami nerastných surovín, ale aj s veľkou tvorbou emisií pri jeho výrobe.

Vedci sa zaoberajú výskumom  betónu, pri výrobe ktorého by sa nielen znížila tvorba emisií, ale bol by dokonca schopný spätne absorbovať oxid uhličitý. Tzv. zelený betón sa už v súčasnosti používa v Spojených štátoch amerických a v Kanade.

„Na Slovensku sme vyvinuli cement, ktorý má najnižšie emisie CO2 na svete,“ povedal v rozhovore profesor Martin Tchingnabé Palou, ktorý okrem iného pracuje aj na vývoji inteligentných materiálov. Jedným z takýchto materiálov je aj inteligentný betón, ktorý by sa dokázal „sám liečiť“.

Na akom princípe môže fungovať inteligentný betón?  Aké možnosti pre výrobu betónu ponúka odpad? Ako je možné pri výrobe cementu či betónu znižovať emisie CO2? Odpovede na tieto, ako aj ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste Veda na dosah.

Prof. Dr. Ing. Martin Tchingnabé Palou pôsobí v Ústave stavebníctva a architektúry SAV. V oblasti základného výskumu sa zaoberá vývojom nízkoenergetických cementov, špeciálnych anorganických spojív a biokeramiky pre medicínske aplikácie.

Najdôležitejším z jeho projektov je vývoj mnohozložkových cementov. Sú využiteľné pre rôzne oblasti, predovšetkým oblasť vývoja ťažkých betónov, ktoré majú schopnosť absorbovať jadrové žiarenia. Vyvíja tiež multikomponentné cementy pre vysokohodnotné betóny, ktoré sa často používajú pri stavbe mrakodrapov. Ďalšou výskumnou oblasťou projektu  je aplikácia betónových zmesí v geotermálnych vrtoch, kde sú náročné tepelné a tlakové podmienky.

Rastliny sú inteligentnejšie, než si mnohí ľudia myslia. Dokážu interagovať medzi sebou, ale aj so zvieratami. Niektoré rastliny sa vzájomne vyživujú, iné sa v „tichom boji“ zabíjajú. Majú aj pamäť a dokážu sa učiť. S rastlinou Mimosa Pudica si doma môžete otestovať jej pamäť v jednoduchom experimente.

Všimli ste si, že koruny stromov sa v skutočnosti nedotýkajú, ani keď rastú tesne pri sebe? Prečo pomáha izbovým rastlinám, keď sa im prihovárame?Ako si rastliny dokážu privolať záchrancov, keď ich napadnú škodce? Ako lovia mäsožravé rastliny? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste Veda na dosah s Miroslavom Krauskom.

Mgr. Miroslav Krausko, PhD. je vedeckým pracovníkom v Botanickom ústave Slovenskej akadémie vied. Aktuálne vďaka projektu APVV skúma rastlinné synaptotagmíny (APVV-16-0398, zodpovedný riešiteľ doc. RNDr. Ján Jásik DrSc.). Ide o proteíny, ktoré boli prvýkrát charakterizované v nervovej sústave živočíchov, pričom majú dôležité funkcie pri prenose signálu a ďalších procesoch, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie a koordináciu v neurónoch ale aj iných bunkách. Keďže rastliny nervovú sústavu nemajú, bola pre vedcov veľkým prekvapením ich prítomnosť v rastlinách.

Ako podľa psychológov funguje intuícia? Ako sa realizuje výskum emócií a čo sa pri nich meria? Ako úzko je telo späté so psychickou? Vplýva na intenzitu emócií inteligencia? Prečo majú rôzni ľudia rôzne emočné prežívanie? Sú umelci naozaj kreatívnejší, keď sú nešťastní? Čo si máme predstaviť pod pojmom „normálny človek“?

Emócie nesúvisia len s našou psychikou, sú súčasťou nášho fyzického stavu. Keď si od emócií odmyslíme všetko duchovné, ostanú fyzické symptómy, ako tlak na hrudi, ochabnuté svalstvo, nechutenstvo, búšenie srdca a podobne. Vedomou zmenou fyziologických procesov vieme emócie ovplyvňovať. Viac o emóciách sa dozviete v novom podcaste.

Mgr. Branislav Uhrecký, PhD. je výskumným pracovníkom v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied a zároveň vysokoškolským pedagógom na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK. Spolupracuje na výskumnom projekte, ktorý sa zaoberá netechnickými zručnosťami, ako napríklad rozhodovaním či komunikáciou zdravotníckych záchranárov pri vysokej záťaži a únave. Vo všeobecnosti sa venuje emóciám a ich seba-regulácii.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.

Čo by mal obsahovať ideálny jedálniček? Je sója zdravá? Ako súvisí ateroskleróza s vajíčkami? Ktoré potraviny jeme príliš často a vo väčšom množstve a aké to môže mať následky? Prečo sú na Slovensku tak rozšírené srdcovo-cievne ochorenia? Vieme sa potravinami liečiť?

V novom podcaste sa s doktorkou Adelou Penesovou venujeme vplyvu stravy na naše zdravie. Mnoho ľudí má dnes zlé stravovacie návyky, čo sa následne odráža na ich zdraví. Stúpa počet ľudí s obezitou, s cukrovkou, so srdcovocievnymi ochoreniami, so slabou imunitou a podobne. Spomínané zdravotné problémy do významnej miery spôsobuje a ovplyvňuje to, čo jeme. Už Hippokrates povedal: „Jedlo nech je vašim liekom a liek nech je vašim jedlom“.

„Všetky potraviny, ktoré majú protinádorový účinok sú rastlinného pôvodu,“ povedala doktorka Penesová v rozhovore. Monotónna strava a nedostatok vitamínov môže vyradiť z funkcie dôležité orgány, ako napríklad zrak. Preto by sme mali zvážiť, čo telu dávame, premôcť svoju lenivosť a skúsiť nové recepty.

MUDr. Adela Penesová, PhD. pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied (SAV). Je hlavnou riešiteľkou medzinárodných, národných ako aj európskych projektov so zameraním na výskumu obezity, diabetu, hypertenzie a sklerózy multiplex. Je tiež jednou zo zakladajúcich členov a prezidentkou Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu. Na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave prednáša patologickú fyziológiu.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.

Je vodík bezpečný? Ako sú riešené vodíkové nádrže? Dokážu vodíkové autá čistiť vzduch? Čo všetko riešia slovenskí vedci vo vývoji vodíkových technológií? Budú na Slovensku čoskoro vodíkové autá?

V najnovšom podcaste sme sa rozprávali s Ing. Lukášom Tóthom o vodíkovom pohone, ktorý je nádejou pre budúcnosť dopravy. Vedeli ste, že nádrže vo vodíkových autách sa dokážu pri poškodení samé sceliť?Jednou z najväčších prekážok pre využívanie vodíkového pohonu je podľa Lukáša Tótha strach ľudí, ktorý pramení z nevedomosti.

Slovenskí vedci intenzívne pracujú na vývoji rôznych vodíkových technológií. V roku 2021 plánujú svoje novinky v tejto oblasti prezentovať na svetovej výstave Expo Dubaj.

Ing. Lukáš Tóth pôsobí ako doktorand na Katedre energetickej techniky Strojníckej fakulty na Technickej univerzite v Košiciach. Jeho výskum je zameraný na riešenie problematiky prepojenia plazmových reaktorov na spracovanie komunálneho odpadu so systémami na separáciu a spracovanie vodíka pre jeho následné použitie, napríkladv automobiloch.

Supravodiče, ktoré dosial poznáme, vedú elektrický prúd bez odporu len pri extrémne nízkych teplotách, nižších ako mínus 200 stupňov Celzia. Najvyšia dosiahnutá teplota pri supravodivých materiáloch bola okolo mínus 100 stupňov Celzia. Pri potrebe udržiavania takejto nízkej teploty nevieme supravodiče využívať v bežnom živote. Preto vedci stále hľadajú nové materiály, s ktorými by to možné bolo.

Mariana Derzsi sa okrem hľadania novýh supravodičov zaoberá aj hľadaním nových funkčných materiálov s využitím najmä v mikroelektronike a výskumu anorganických materiálov, prevažne kryštálov. V spolupráci so zahraničím sa venuje modelovaniu materiálov, ktoré by boli vhodné na uskladňovanie energie vo forme vodíka.

Doc. Mgr. Mariana Derzsi, PhD. si doktorát z fyzikalnej chemie si urobila v Ústave anorganickej chemie SAV. Hneď po škole pôsobila na Poľskej akademii vied v Krakove, neskôr na Varšavskej univerzite a bola tiež hostujúcou vedkyňou Chemie Parich Tech v Paríži a na Padovskej univerzite v Taliansku. Po desiatich rokoch sa vrátila na Slovensko a už dva roky pracuje na Ustave vyskumu progresivnych technologii v Trnave - na Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity.

Pri výučbe matematiky Hejného metódou deti v škole nemusia byť ticho, nemusia sedieť v laviciach, aktívne spolu komunikujú a učiteľ nevysvetľuje. Výsledkom je, že deti matematiku skutočne chápu a milujú. Keby ich niekto nezainteresovanýpozoroval z diaľky, mal by pocit, že sa iba hrajú. Ako niečo takéto funguje?

V treťom diele zo série špeciálnych podcastov Veda na dosah, ktoré vznikli pri príležitosti Týždňa vedy a techniky 2020, sme sa porozprávali s učiteľkou matematiky Stanislavou Opátovou. Deti učí inak a má skvelé výsledky. Tvrdí, že Hejného metóda sa odráža aj mimo hodín matematiky, keď sa deti stretnú pri inej aktivite, sú empatickejšie a majú lepší kolektív.

Malé deti sa podľa Stanislavy Opátovej učia preto, že sa chcú učiť a nevidí dôvod ich testovať či známkovať. Jej žiaci niekedy počítajú príklady aj cez prestávku, lebo ich to baví. Pani Opátová chodí často z hodín do kabinetu nadšená a nabitá energiou.

Prečo domáce úlohy nemajú výzanam? Prečo sa v Hejného metóde nájde každé dieťa? Ako Hejného metóda funguje? Odpovede na tieto ale i ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste.

PaedDr. Stanislava Opátová učí na Základnej škole v Nižnej na Orave deti na prvom stupni. Hejného metóda ju oslovila pred 7 rokmi a za ten čas inšpirovala mnohé ďalšie učiteľky a učiteľov v Oravskom regióne. Venuje sa viacerým projektom zážitkového učenia, medzi ktoré patrí napríklad Malá finančná akadémia.