Veda na dosah

Meteority v sebe nesú vzácne informácie, vďaka ktorým vedci skladajú obraz o vzniku Slnečnej sústavy. Už dnes majú v niektorých veciach pomerne jasno.

Objekty, ktoré letia vesmírom, sú pre vedcov studnicou poznania, niektoré však pre našu Zem môžu predstavovať hrozbu. Astronómovia ich preto pozorne sledujú a vymýšľajú spôsob, ako prípadnú katastrofu zvrátiť. Napríklad rozbiť asteroid vôbec nie je ľahké. Väčšinou nejde o kompaktné telesá, ale gravitačné „zlepence“ viacerých objektov, ktoré by sa po výbuchu spôsobenom napríklad strelou zo Zeme opäť spojili. Vedci dnes hovoria o rôznych možnostiach ich zničenia, no stále majú veľa bádania pred sebou.

Doc. RNDr. Juraj Tóth, PhD nám v rozhovore okrem iného prezradil, akú má meteorit finančnú hodnotu, ale aj to, či nás nejaký ohrozuje, poprípade, ako veľmi sa máme báť, že sa tak stane v budúcnosti.

Doc. RNDr. Juraj Tóth, PhD. Vyštudoval astronómiu a astrofyziku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Následne bol prijatý na Astronomicko-geofyzikálne observatórium FMFI UK v Modre a neskôr prešiel na pozíciu vedeckého pracovníka Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave so zameraním na malé telesá Slnečnej sústavy, špeciálne – meteory. Viedol aj expedície pri hľadaní meteoritov na Slovensku a rozvíja nový pozorovací program v oblasti celooblohových videopozorovaní meteorov. Na univerzite prednáša úvod do astronómie, kozmický výskum planét, planetárnu kozmogóniu, dejiny astronómie a astronómiu pre učiteľské kombinácie a Univerzitu tretieho veku UK. Venuje sa aj popularizácii astronómie.

Mestá sú čoraz horúcejšie a suchšie. Ako to zmeniť? Krajinný architekt a plánovač Ing. Attila Tóth, PhD. v podcaste Veda na dosah hovorí o zelenej infraštruktúre, ktorá do miest dokáže vrátiť vlahu a tieň.

Problémy spojené so stúpajúcimi teplotami a vysychaním miest nám môže výrazne pomôcť riešiť zeleň. Tá síce bola súčasťou ľudských osídlení od počiatku ich vzniku, no v istom momente výrazne ustúpila rozsiahlej urbanizácii. Nedostatok prírody v mestách negatívne ovplyvňuje naše životy vo všetkých aspektoch, vrátane psychiky. Betónu máme v mestách priveľa a v mnohých prípadoch zbytočne. Vyspelé ekologicky uvažujúce krajiny začínajú rozbúravať spevnené nepriepustné povrchy a nahrádzajú ich priepustnými, čo sa dá uplatniť aj pri zachovaní komunikácií. Viac o problematike zeleni v mestách a budovaní zelenej infraštruktúry sa dozviete v podcaste s Ing. Attilom Tóthom, PhD.

Ing. Attila Tóth, PhD. je krajinný architekt a krajinný plánovač. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Jeho vedeckovýskumné zameranie je plánovanie a tvorba zelenej infraštruktúry v mestách, obciach a krajine. Túto problematiku skúmal v roku 2019 na Pôdohospodárskej univerzite BOKU vo Viedni a v roku 2018 na Technickej univerzite RWTH v Aachene. Je laureátom Ceny za vedu a techniku 2019, ocenenia Green Talents Award 2017 a dvojnásobný nositeľ ceny Európskej rady škôl krajinnej architektúry.

Ak vás obsah zaujal, viac o krajinnej architektúre si môžete pozrieť vo video prednáške : https://vedanadosah.cvtisr.sk/video-junova-veda-v-centre-o-prirode-a-zeleni-v-mestach

Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na našej podstránke Podcasty, taktiež prostredníctvom CVTI kanálu na Youtube a v aplikáciach na streamovanie hudby ako Spotify či Apple Podcasts.