Veda na dosah

Naše pozvanie do druhého dielu zo série špeciálnych podcastov Veda na dosah prijal učiteľ fyziky Jozef Beňuška, ktorý bol v roku 2017 ocenený ako Najlepší európsky učiteľ fyziky.

"Experiment by mal byť koreňom všetkých prírodovedných predmetov," povedal v rozhovore Jozef Beňuška. Dlhočornépozorovania signalizujú, že deti na hodinách dávajú väčší pozor, keď sa tam niečo deje, keď môžu priamo pozorovať to, o čom sa učia. Príprava experimentov je ale náročná.

Keď je človek kreatívny, dokáže pomôcky na experimenty vyrobiť v podstate z čohokoľvek, aj z obyčajných vecí, ktoré majú ľudia bežne doma, a ktoré ani nemusia byť drahé.

Prečo sa slovenský učiteľ rozhodol napísať vlastné učebnice fyziky? Ako by známkoval žiakov, keby mohol známkovať inak? Dokáže fyziku pochopiť každý alebo sú medzi nami takí, ktorí na to jednoducho bunky nemajú? Odpovede na tieto, ale aj mnohé ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste.

PaedDr. Jozef Beňuška je stredoškolský učiteľ fyziky na Gymnáziu Viliama Paulinyho – Tótha v Martine.

Vedci stále neprišli na koreň všetkým tajomstvám života. Aj preto nadšenie pre výskum mnohým z nich vydrží po celý život. Veda je hra, navyše užitočná.

Pri príležitosti Týždňa vedy a techniky 2020 vydávame prvý zo série špeciálnych podcastov Veda na dosah. V dnešnom diely si môžete vypočuť rôzne príbehy o tom, ako sa naši vybraní vedci dostali k svojej práci a čo ich na danom výskume fascinuje.

Dozviete sa napríklad aj to, ako si vie vedec pomôcť, keď sa vo výskume ocitne v slepej uličke. "Musela som sa naučiť, že nemôžem pomôcť úplne všetkým. To podstatné, čo musíme urobiť my, ako celá odborná verejnosť, je edukovať. A potom sa už človek rozhodne sám a ja to musím rešpektovať," povedala v rozhovore MUDr. Adela Penesová, PhD. z Biomedicínskeho centra SAV.

Štíhla línia nie je iba o kráse, ale v prvom rade o zdraví. Obezita je epidémiou 21. storočia. Postihuje každý orgán v tele a je príčinou množstva úmrtí, aj u mladých ľudí. Až dve tretiny Slovákov majú nadváhu či obezitu.

Akú rolu pri priberaní na váhe zohráva genetika? Dokáže schudnúť každý? Je cukor ako droga? Akým spôsobom obezita zabíja? Dajú sa kalórie spaľovať mozgom pri písaní diplomovky či v práci? S doktorkou Adelou Penesovou sme v podcaste Veda na dosah objasnili napríklad aj to, prečo tehotná žena nemá jesť za dvoch ľudí, ako aj niekoľko ďalších hoaxov spojených s nadváhou a priberaním.

MUDr. Adela Penesová, PhD. pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied (SAV). Je tiež jednou zo zakladajúcich členov a prezidentkou Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu. 

Životné podmienky hospodárskych zvierat sa zhoršili po druhej svetovej vojne, kedy bolo potrebné nakŕmiť ľudstvo lacnými potravinami. Povojnové  obdobie už dávno pominulo, avšak zaobchádzanie so zvieratami je aj v súčasnosti častokrát kruté.

Organizácie na ochranu zvierat z celého sveta každoročne upozorňujú na zlé životné podmienky hospodárskych, alebo “úžitkových” zvierat. Špeciálne vysoké miesto v rebríčku zvieracieho utrpenia štandardne patrí hydine, ktorej chov sa v dôsledku neustále narastajúceho dopytu ocitá dlhodobo pod veľkým tlakom.

Slovenskí vedci Ľubor Košťál a Boris Bilčík tvrdia, že sliepky nie sú také hlúpe, ako si ľudia myslia. Sú presvedčení, že sú to tvory, ktoré si zaslúžia humánne zaobchádzanie. „Nie, nie je potrebné, aby sa všetci stali vegetariánmi. Zvieratá by však tiež mali prežiť život hodný žitia,“ hovorí doktor Košťál.

V posledných rokoch ku kritike zaobchádzania so zvieratami pribudli aj štúdie, ktoré naznačujú, že nejde len o pocity zvierat a humánny prístup, ale aj o kvalitu produktov živočíšnej výroby, ktorá môže mať v prípade zlého zaobchádzania so zvieratami negatívne dopady aj na ľudské zdravie.

V rozhovore s vedcami sme sa rozprávali, ako sa na kvalitu života týchto zvierat pozerá veda. V podcaste sa dozviete, aké dôležité je vedieť, čo vlastne máme na tanieri, koľko vajec znášala sliepka pred genetickou selekciou, ale aj o tom, aké mutácie sa odzrkadlili na telách nosníc.

Dozviete sa, prečo majú sliepky zlomeniny hrudnej kosti, čo sa vo veľkochove stane s kohútmi, a vedci tiež prezradia, čo je hypnóza sliepok.

Welfare nie je nová téma. Kým na Slovensku sa zákaz klietkového chovu sliepok ešte nepresadil, inde v Európe už sliepky vedia (ako dlho?) čo je zem, vzduch a slnečné svetlo. Priekopníkmi vo welfare sú škandinávske krajiny, ale aj Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko a Veľká Británia.

Ak vás zaujíma, prečo sú životné podmienky zvierat dôležité nielen z etického, ale aj z vedeckého hľadiska, vypočujte si náš nový podcast.

Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na Youtube kanáli CVTI SR , na platforme Anchor a cez aplikácie na streamovanie hudby ako napríklad Spotify či Apple podcasts.

RNDr. Ľubor Košťál CSc. a RNDr. Boris Bilčík, PhD. pôsobia v Centre biovied Slovenskej akadémie vied. Obaja sa venujú štúdiu živočíšnej fyziológie, aplikovanej etológii a welfare predovšetkým u hydiny. Podieľali sa na niekoľkých medzinárodných projektoch zameraných na welfare a sú členmi expertnej skupiny WG9 "Welfare a manažment hydiny" pri Svetovej hydinárskej vedeckej spoločnosti.

Málo kto tuší, že mikroplasty, ktoré sa uvoľňujú z oblečenia najmä pri praní, sú väčší problém, ako plastové fľaše, ktoré vidíme voľným okom. Trápia sa s nimi čistiarne vôd, môžeme ich vdýchnuť z ovzdušia a vracajú sa nám aj na taniere.

Na havajskej pláži Kamilo je viac plastu ako piesku. Kvôli tomu sa zem na danom mieste neohrieva dostatočne a pri nižších teplotách piesku sa z korytnačích vajíčok liahnu len samce, čo môže mať pre tieto zvieratá fatálne následky. Plastové ostrovy v Tichom oceáne, ktoré majú rozlohu niektorých štátov, sú len jedným percentom z plastov, ktoré sa nachádzajú v oceáne. Takmer všetok ostatný plastový odpad leží na dne.

„Plastovým problémom“ sa zaoberá aj mladá slovenská vedkyňa Ing. Anna Grenčíková z Oddelenia environmentálneho inžinierstva na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Naše pozvanie do podcastu prijal experimentálny fyzik RNDr. Peter Skyba, DrSc., s ktorým sme sa rozprávali o čiernych a bielych dierach.

Čierne diery sú vo vesmíre pomerne častý jav. Vieme o nich pomerne málo, no vedci aj vďaka fyzike ultra nízkych teplôt pomaly odkrývajú ich tajomstvá.

Doktor Peter Skyba uskutočnil jedinečný experiment, v ktorom pomocou supratekutého hélia 3 realizoval takzvaný magnónový analóg horizontu udalostí čiernych dier, za čo získal aj ocenenie Vedec roka SR 2019. V podcaste sa dozviete, ako čierne diery vznikajú, aké fyzikálne efekty pri nich vedci skúmajú, čo sú biele diery, akým spôsobom vedci uvažujú o podstate vesmíru, prečo je dôležité študovať fyziku, ako experimentálny fyzik rieši problémy, keď sa pri výskume ocitne v „slepej uličke“ a mnoho iného.

„Najväčšie objavy ešte len prídu, ale najprv sa ľudia musia vrátiť k prírode,“ odkazuje doktor Skyba.

RNDr. Peter Skyba, DrSc., je vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Venuje sa štúdiu supratekutých fáz hélia-3 ako modelového systému pre kozmológiu, astrofyziku a fyziku vysokých energií. Dr. Peter Skyba bol zodpovedným riešiteľom aj mnohých medzinárodných a národných vedeckých projektov. Je nositeľom niekoľkých ocenení, ktoré mu udelili za dosiahnuté výsledky v oblasti vedy. V roku 2000 získal Cenu SAV za spoluprácu s vysokými školami, v roku 2005 mu udelil minister školstva SR Cenu Sophia 2005, Cenu SAV za infraštruktúru získal v roku 2008 a v roku 2018 ho ocenila aj Slovenská fyzikálna spoločnosť. V tomto roku sa stal Vedcom roka SR 2019.

Ak vás obsah podcastu zaujal, môžete si pozrieť prednášku doktora Petra Skybu o fyzike ultra nízkych teplôt s množstvom vizuálnych ukážok a praktických príkladov využitia v praxi.

Pred niekoľkými týždňami médiá informovali o tom, že na Antarktíde začal unikať metán, ktorý bol doteraz „uväznený“ v zamrznutej zemi. Takýchto miest je na Zemi viacero. Metán je až 20-krát škodlivejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý a jeho masívne uvoľnenie v budúcnosti môže znamenať katastrofu.

Klimatická zmena je hlavnou témou už dlhší čas, no poznatky a postoje vedcov sa stále vyvíjajú. Poisťovne v USA vyplácajú najviac peňazí poľnohospodárom, ktorí zápasia so zhoršujúcimi sa klimatickými podmienkami a inváznymi rastlinami. Aj takto vyzerá predzvesť toho, čo nás čaká, keď ako ľudstvo nie sme ochotní žiť šetrnejšie.

Kde všade sa uvoľňuje metán? Dá sa klimatická zmena zvrátiť? Pomôžu nám baktérie, schopné rozkladať metán? Dokázali by sme sa prispôsobiť na iné podmienky? Ako by sa zmenilo Slovensko po ohriatí atmosféry o 2 až 4 stupne Celzia? Je to s topením ľadovcov také dramatické? Na tieto a ďalšie otázky nám odpovedal klimatológ doktor Pavol Nejedlík.

RNDr. Pavol Nejedlík, CSc., sa zaoberá regionálnou klímou vrátane klimatických zmien a ich dôsledkov na rôzne sektory. Dlhodobo pracoval na Slovenskom hydrometeorologickom ústave, niekoľko rokov pôsobil v Európskej komisii na programe COST – v doméne meteorológia a v súčasnosti pracuje na Ústave vied o Zemi na Slovenskej akadémii vied v odbore Geofyziky a venuje sa možnostiam diaľkovej detekcie hydrometeorov v atmosfére na lokálnej úrovni.

Do knižnice už nemusíte chodiť fyzicky, stačí aby ste boli zaregistrovaní, a mnohé publikácie ale aj knihy si môžete stiahnuť do vášho počítača alebo mobilného telefónu. O tom, ako sa knižnice zmenili, sme sa v podcaste Veda na dosah rozprávali so Zuzanou Stožickou a Tomášom Fialom z Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR).

Dozviete sa v ňom napríklad, aké informácie nájdete v elektronických zdrojoch, čo znamená otvorený prístup k vedeckým publikáciám, prečo je dôležitý, alebo ako funguje vyhľadávanie na základe kľúčových slov.

RNDr. Zuzana Stožická z Odboru podpory otvorenej vedy a výskumu CVTI SRnás oboznámila s tým, čo všetko je sprístupnené vedcom, študentom, či verejnosti vrámci Open Science, že vedecké informácie sú pre používateľa bezplatné a neobmedzené aj prostredníctvom Open Access, a vysvetlila nám aj to, akým spôsobom sú chránené autorské práva autorov publikácií.

Mgr. Tomáš Fiala zo sekcie Vedecká knižnica CVTI SR nám porozprával o fungovaní virtuálnych knižníc pre univerzity a Slovenskú akadémiu vied a o projekte EODOPEN, v rámci ktorého sa má zdigitalizovať 15 000 kníh.

Väčšina ľudí sa snaží komárom vyhýbať, ale vedkyňa Viktória Čabanová by ich chcela mať doma ako svojich domácich miláčikov. Vysvetlila, že aj oni majú v prírode nejaký význam a pod lupou sú krásne.

Na Slovensku máme okolo 60 druhov komárov. Najbežnejším ochorením, ktoré šíria na území Slovenska je Západonílsky vírus. V podcaste sme sa mladej vedkyne pýtali, ako sa tento vírus prejavuje u človeka, aké ďalšie choroby môžu komáre na našom území prenášať, či naozaj preferujú niektoré krvné skupiny alebo, čo ich najúčinnejšie odpudzuje.

RNDr. Viktória Čabanová, PhD. je mladá vedecká pracovníčka vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje ochoreniam, ktoré prenášajú komáre, najmä Západonílskemu vírusu. Doktorka Čabanová spolupracovala na viacerých národných a zahraničných projektoch. Aktuálne pracuje na projekte COST, v ktorom sa zameriava na monitoring inváznych komárov z rodu Aedes v Európe.

S Prof. Ing. Jánom Hívešom, PhD., sme sa porozprávali o železanoch, ktoré sú schopné ekologicky likvidovať široké spektrum mikropolutantov v životnom prostredí, najmä vo vode.

Železany sú chemická látka so špecifickými vlastnosťami, ktoré umožňujú ekologické riešenie pre znečistené vodné zdroje. „V podstate len prírode vrátime to, čo sme si od nej požičali,“ vysvetľuje Inovátor roka 2019 Ján Híveš.

Na čistenie vody sa v súčasnosti využíva napr. aj chlorácia. Nevýhodou súčasných postupov je však to, že pri nich vznikajú často ešte horšie medziprodukty, než mikropolutanty, proti ktorým majú pomáhať.

V podcaste sa dozviete, prečo je príprava železanov náročná, na čo všetko ich možno použiť, ako vedci počas výskumu prišli na najdôležitejšiu vec omylom, či aký potenciál majú železany vo vývoji batérii.

Prof. Ing. Ján Híveš, PhD., je riaditeľ Ústavu anorganickej chémie, technológie a materiálov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje zefektívneniu výroby železanov, vďaka ktorým je možné ničiť škodlivé látky v životnom prostredí. Je odborným garantom vedeckých projektov týkajúcich sa oblasti taveninových systémov pre aplikácie a chemické procesy v extrémnych podmienkach, dekontaminácie nebezpečných látok pomocou ekologických oxidantov, prípravy výskumných centier pre nové materiály, prípravy funkčných povrchových materiálov, ako aj inovácií v technológii výroby hliníka.