ZDRAVÉ REČI

Siahate po zubnej paste cielene alebo sa pri jej výbere spoliehate na náhodu? Zubné pasty, najmä tie detské, sa od tých pre dospelý chrup odlišujú hlavne množstvom fluoridov. V prípade, ak vyberáte zubnú pastu pre svoje dieťa, ideálne maximum fluoridov činí 1 000 ppm. Dostupné sú aj pasty bez fluoridov, no odbornou verejnosťou sú odporúčané práve tie, ktoré ich obsahujú. Všímajte si aj informácie o vhodnosti na základe veku dieťaťa. Zaujímať by sme sa mali aj o abrazivitu pasty. Pri detských pastách by mala byť čo najnižšia. Dospelí sa pri výbere pasty zaujímajú často o jej bieliace účinky. Výber však treba prispôsobiť aj ďalším kritériám, napríklad či človeku hrozí parodontitída, či ide o fajčiara, kávičkára a podobne. Zubná lekárka Andrea Hrubá nám o výbere vhodnej zubnej pasty prezradí všetko dôležité.

Alzheimerova choroba je postupujúce degeneratívne ochorenie mozgu. Spôsobuje zhoršenie kvality pamäti, reči, vyvoláva zmeny nálad aj správania. Alzheimer je zákerný najmä kvôli svojmu pomalému, plazivému nástupu. To, že ním človek trpí, zistí približne až pri treťom štádiu zo šiestich. Prvotné príznaky totiž nemožno rozpoznať. V domácom prostredí by mala rodina zbystriť pozornosť, ak dotyčná osoba prudko mení svoje správanie, nálady. Začínajú jej vypadávať slová, neskoro reaguje na vplyvy a podnety, pri poslednom štádiu už človek nerozpoznáva známe tváre, nepozná svojich rodinných príslušníkov. Aj ich sa život s Alzheimerom začne veľmi dotýkať. Kvôli chorobe musia všetci členovia rodiny zmeniť svoj život, správanie a návyky. Viac nám prezradí Mgr. Lukáš Behúl, z Denného špecializovaného centra Memory.

Na Slovensku si mylne myslíme, že zabúdanie je prirodzenou súčasťou života starších ľudí a netreba mu venovať pozornosť. Opak je pravdou. Na svete je demenciou postihnutých viac ako 55 miliónov ľudí. A to už málo nie je. Jej hlavným spúšťačom je Alzheimerova choroba. V súčasnosti sa pozornosť vedeckej a medicínskej obce sústreďuje najmä na včasnú diagnostiku tejto zákernej choroby. Foriem demencie je viacero, no výrazne prevyšuje práve Alzheimer. Dnes postihuje aj mladších ľudí, vo veku okolo 50 rokov, dokonca existujú prípady tridsaťročných pacientov. Zákernosť ochorenia spočíva najmä v jej dvadsaťročnej latentnej fáze. Spomínaná revolúcia, v procese diagnostiky, čaká aj našu krajinu. Nielen o nej, ale o všetkom, čo s demenciou súvisí, sme sa rozprávali s renomovanými vedcami, Norbertom Žilkom a Pavlom Čekanom.

Pätnásty februárový deň patrí všetkým osamelým. Nie nadarmo nasleduje po sviatku zaľúbených. Valentín sa v našich končinách udomácnil veľmi rýchlo. Je symbolom lásky, oddanosti a dôvery. (Ale aj obchodu.) Zamilované páry ho oslavujú na romantickej večeri, v kine či divadle. Pre osamelých ľudí však ide o ďalší náročný deň, spolu s Vianocami. To, že sme single ešte neznamená, že pod vplyvom valentínskych osláv a pohľadu na zamilované páry si musíme narýchlo niekoho nájsť aj my. Vidíme totiž to, čo chceme vidieť. Najmä v takomto období. Ako narábať so svojimi emóciami? Pomôže plač, krik? Pre začiatok je vhodné pripustiť si aktuálny stav a vedieť popísať svoje pocity. Ďalšie užitočné rady a tipy, ako sa vysporiadať so samotou počas Valentína, nám prezradí Mgr. Ing. Martina Matúšová, MBA, z platformy Hedepy.

Aj naši predkovia mali starosti, problémy sa im tiež nevyhýbali. Stresové situácie sú však častejšie a intenzívnejšie v našej dobe. Musíme čeliť vysokým nárokom a rýchlo sa prispôsobovať citeľným zmenám. Dôvodov na úsmev máme málo. Vedcov však stále zaujíma naše duševné zdravie a rozpoloženie. Nárast psychických porúch je totiž alarmujúci. Pribúdajú aj nové modely správania, ktoré sa vymykajú tomu, čo sme doteraz poznali. Doba sa vyvíja a s ňou aj vedecký prístup a možnosti výskumu. Dôležité je pochopiť modely správania a najmä nájsť odpovede na otázky začínajúce sa slovom "prečo". Naším hosťom je PhDr. Michal Hajdúk, PhD., Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Žijeme v kultúre, ktorá preferuje mladosť, výkon, rýchlosť. Menej hovoríme o kvalitách vyššieho veku. Dá sa teda starnúť s gráciou, so sebaprijatím? Pohľad na to, čo je staré, sa líši od vekovej skupiny, ktorej sa pýtame. Inak starobu vnímajú 20-roční ľudia, inak 50-roční. Kedy si človek uvedomí, že starnutie sa ho začína týkať? Sú to pribúdajúce vrásky, ochabnuté svalstvo, únava? Najčastejšie ide o šokový prejav. Zrazu si v zrkadle všimneme, že sme zostarli... Ako sa s tým popasovať? Ako starobu prijať a pripraviť sa na všetko, čo so sebou prináša? Odpoveď poskytne Mgr. Petra Brandoburová, PhD. z Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Sú estetickým aj zdravotným problémom. Mnohí mladí ľudia v dôsledku nepríjemných vyrážok na tvári trpia pocitom menejcennosti a v krajných prípadoch sú dokonca spúšťačom depresií. Akné je chronické, tzv. multifaktoriálne ochorenie. To znamená, že príčin vzniku akné je niekoľko. Rozhodujúci vplyv má však genetika. Časté sú aj hormonálne zmeny, práve preto tá puberta... Vyrážky však spôsobuje aj životný štýl a miera stresu. Nemenej dôležité je venovať našej pleti patričnú pozornosť a starostlivosť. Ako s akné žiť, ako k vyrážkam pristupovať a ako sa im vyhnúť, nám prezradí MUDr. Petra Milko, kožná lekárka.

S pribúdajúcim vekom v mnohých prípadoch dochádza k zhoršovaniu mobility a ďalších fyzických i duševných funkcií. Ide o prirodzený životný cyklus. Seniori sú čoraz vo väčšej miere odkázaní na pomoc okolia. V tých šťastnejších prípadoch im lásku a starostlivosť vrátia deti, no niekedy je potrebné zabezpečiť staršej osobe starostlivosť v podobe denného centra alebo pobytového zariadenia. Aké sú v súčasnosti možnosti a ako uľahčiť prijatie tejto veľkej životnej zmeny najmä po duševnej stránke, sa porozprávame s Mgr. Lukášom Behúlom, z Denné špecializovaného centra Memory.

Čo ste pripravili deťom na desiatu dnes? Máte prehľad o tom, čo váš potomok je a pije v čase vyučovania? Každé tretie dieťa v Únii totiž trpí obezitou. Úlohou školy je síce vzdelávať, no dieťa v tejto inštitúcii prežije značnú časť dňa. Mnohé zo škôl disponujú vlastnými stravovacími zariadeniami a treba povedať, že kvalita poskytovanej stravy v jedálňach sa neustále zlepšuje. No ešte stále sa máme ako krajina v čom zdokonaľovať. Program Skutočne zdravá škola má za cieľ zlepšiť dostupnosť zdravej a vyváženej stravy na slovenských školách. Materským, základným a stredným školám umožňuje rozvíjať kultúru zdravého stravovania sa. Zároveň poskytuje žiakom informácie o pôvode jedla. Do programu je v súčasnosti zapojených približne 90 slovenských škôl. Ešte stále ich však môže byť viac. Na tému stravy na školách sa pozrieme s Anetou Vaculíkovou, riaditeľkou programu Skutočne zdravá škola a hovorcom spoločnosti Kaufland, Samuelom Machajdíkom.

Sú našimi idolmi. Denne k nim vzhliadajú milióny ľudí po celom svete. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké je náročné byť každý deň niekým iným? Koľko charakterov, emócií a výrazov predvádzajú na divadelných doskách a pred televíznou kamerou? Nehovoriac o spomínanom drobnohľadom verejnosti... Herci majú tiež svoje starosti a problémy, ktoré však musia pred zrakmi svojich fanúšikov skrývať. Tento fakt tiež nepridáva na kvalitnom duševnom zdraví. Nie každému sa podarí mať na sebe neustále usmiatu tvár, filmový priemysel je plný smutných a nešťastných koncov, nie všetky príbehy sa končia happy endom. Robin Williams, Vlastimil Brodský, Lucy Gordon, Monika Potokárová,... Veľké mená, ktoré prehrali boj so svojimi démonmi a dnes nás už sledujú z hereckého neba. Čím všetkým si prechádzajú herci, ako vyzerá ich psychohygiena a prečo by sme nemali veriť všetkému, čo vidíme na obrazovke, nám prezradí herec Slovenského národného divadla, Michal Režný.