ZDRAVÉ REČI

Dnes nám viac než kedykoľvek predtým záleží na našom zdraví aj vzhľade. Snažíme sa zdravo žiť, športovať a nevyhýbame sa ani rôznym kozmetickým vylepšeniam, ktoré nám zabezpečia krajší i mladší výzor. Pribúdajúce roky vidieť aj na našich poklesnutých „viečkach". Smutný pohľad, vačky pod očami, zúžené zorné pole,... To všetko má na svedomí spadnutá a prebytočná koža v okolí našich očí, ktorú nesprávne označujeme ako horné a dolné očné viečka. Ide o zaužívaný pojem, ktorý sa udomácnil nielen medzi ľuďmi, ale aj lekármi. Len málokto však vie, že pojem „viečko" je v skutočnosti prebratý z češtiny. Anatomicky i gramaticky správne sa pohyblivý kožný útvar chrániaci oko nazýva mihalnica. Chĺpky na očiach, ktoré vyrastajú z mihalníc a zvykneme ich nazývať mihalnice, sú riasy. Poklesnuté mihalnice majú svoj pôvod vo vekom podmienenom úbytku kolagénových vlákien v našej pokožke. To vedie k strate jej pružnosti. Následne možno badať ovisnutie a nadprodukciu kože, ktorá sa dostáva do očnej štrbiny. Tam vyvoláva nielen estetický, ale hlavne funkčný problém, keďže spôsobuje stratu periférneho videnia z hornej časti zorného poľa. Ako tento stav riešiť nám prezradí očný chirurg Michal Drmota.

Mnohí z nás ostávajú v nefunkčných vzťahoch zo zvyku, z obavy pred samotou, pred zhoršenou finančnou situáciou či zo strachu z nepochopenia okolia. Nájsť vhodný čas a vhodnú príležitosť na ukončenie takéhoto zväzku pritom nie je jednoduché. Zakaždým do našich plánov vstúpi nová premenná a my svoje rozhodnutie prehodnotíme alebo jeho realizáciu odložíme na neskôr. No netreba otáľať. Pripraviť sa však môžeme na to, čo nastane po tom, ako sa z tohto bláznivého kolotoča rozhodneme vystúpiť. Je pochopiteľné, že naším telom budú lomcovať rôzne druhy emócií. Mali by sme si uvedomiť, že je pred nami bolestivé obdobie a pocit straty. Tiež môžeme pociťovať hnev, popieranie. Dôležité je však uvedomiť si, čo od rozchodu očakávame my, ako pomôže mne - samostatnej ľudskej bytosti. Najmä v tom prípade, ak ide o nefunkčný či toxický vzťah. Ako ho spoznať a najmä, ako ho ukončiť a žiť svoj život bezprostredne po ňom, nám prezradí Ivana Čergeťová, psychologička.

Dojčenie výrazným spôsobom podporuje rozvoj mozgu. Zároveň má vplyv na ďalšie procesy v tele bábätka a tiež na jeho psychické zdravie. Nie nadarmo sa preto materské mlieko nazýva biele zlato. Ide o proces, ktorý by mal byť výhradne medzi matkou a jej dieťaťom. No nie každá žena môže kojiť svojho vlastného potomka. Táto skutočnosť v nej spúšťa stresové procesy a často sa takáto matka cíti menejcenne. Okolo dojčenia však počuť aj mnoho mýtov. Týkajú sa najmä jeho načasovania. S našou hostkou, laktačnou poradkyňou Andreou Polokovou, uvedieme všetko na správnu mieru. Aby bolo spokojné bábätko aj jeho mamička.

O pár týždňov tomu budú tri roky, čo sme na Slovensku zaznamenali prvý prípad ochorenia Covid-19. Za ten čas sme sa o nebezpečnom víruse a jeho mutáciách naučili veľa. Stále je však medzi nami a v týchto dňoch okrem neho našu populáciu trápia mnohé ďalšie respiračné ochorenia vyvolané vírusmi. Respirátory nosí len hŕstka ľudí, nie sú takmer žiadne preventívne opatrenia a nariadenia. Podľa odborníkov je najlepším spôsobom prevencie ešte stále vakcinácia. Ako dnes chrániť seba a druhých, čo všetko o koronavíruse vieme a prečo by sme nemali poľaviť v zásadách, ktoré sme si doposiaľ osvojili, nám prezradí renomovaný vedec Pavol Čekan.

Je v poriadku necítiť sa dobre. V poriadku nie je nahovárať si, že je všetko OK a my necítime žiadne napätie, stres, nervozitu. Dôležité je s emóciami narábať, a to počas celého roka. Prichádza obdobie, ktoré predstavuje pre našu psychiku zaťažkávajúcu skúšku. Ak počas Vianoc pociťujete stres, rozhodne nejde o vaše zlyhanie. Každý túži po pokoji a je možné dopriať si ho. Dôležité je nájsť kľúč na riešenie otázok a výziev, ktoré stoja pred nami. Či už je to návšteva rodiny, zvedavé otázky jej členov a podobne. Spýtajte sa v pravom rade sami seba, po akých Vianociach túžite a čo chcete počas sviatkov robiť. Prinášame ďalší užitočný diel podcastu Zdravá duša. Hostkou je psychologička Denisa Debrecká.

Nevieme sa ich dočkať a keď prídu, doslova ich preležíme a prejeme. O Vianociach sa hovorí, že sú najkrajšími sviatkami v roku, no často ich môžu prekaziť práve tráviace ťažkosti. Zabúdame počúvať svoje telo a jeme očami. Mnohí sa síce stravujú zdravo a vyvážene priebežne po celý rok, no cez Vianoce si uvoľnia opasok. Mylne si myslíme, že zdravšie alternatívy tradičných pokrmov nás môžu odradiť od chuti Vianoc. Už naši predkovia sa však na príchod vianočných sviatkov pripravovali počas adventu: jedli viacej strukovín a stravovali sa striedmejšie. Ako si z nich brať príklad a ako sa vyvarovať nechcenej návšteve urgentu kvôli tráviacim ťažkostiam, nám prezradí biochemička a výživová poradkyňa Diana Kemp.

Podvýživa môže mať rôznu podobu a príčinu. Niekedy ide o nedostatok denného príjmu stravy, inokedy to môžu byť vyššie nároky organizmu na energiu a bielkoviny. Spúšťače však majú niečo spoločné, podpisujú sa pod fyzickým aj psychickým stavom. Náchylní na podvýživu sú najmä seniori, a to v tom prípade, ak trpia niektorým z chronických ochorení. Vtedy je spotreba bielkovín a živín vyššia. Malnutríciou však môžu byť postihnuté aj iné skupiny obyvateľstva. Všetko dôležité o podvýžive, jej prevencii, o živote s ňou i po nej nám prezradí renomovaný gastroenterológ, MUDr. Miloš Bubán.

Jedna z najsledovanejších spravodajských relácií nás večer čo večer informuje o kriminálnych prípadoch. Tragédie sú podávané tak, aby nás čo najviac šokovali a rozcítili. Pandémia, vojna, hádky, zlosť,... Úlohou spravodajstva ako takého je informovať nás o aktuálnom dianí doma i vo svete. Médiá nás mali pôvodne tiež vzdelávať a zabávať. No niekde nastala chyba. Počet úzkostných stavov v dôsledku sprostredkovaných informácií narastá. Neustále sme obklopovaní negatívnymi informáciami. Je pochopiteľné i ľudské zároveň, že spracovať takéto správy môže byť skutočne ťažké. Našťastie však existuje alternatíva. Vo svete aj u nás vznikajú jedinečné médiá, ktoré zmenili naratív tak, aby poukazovali na to dobré, čo sa okolo nás deje. Ako médiá ovplyvňujú našu psychiku a ako v podaných informáciách nájsť pozitívne posolstvo? Hosťami Zdravej duše sú tento raz psychologička Veronika Pastrnáková z platformy K sebe a Róbert Sedlák, zakladateľ portálu dobrenoviny.sk a Dobrého rádia.

Ak žena nemá vo veku 31 alebo 32 rokov partnera a nezvažuje v najbližšom roku tehotenstvo, mala by sa zamyslieť nad zmrazením vajíčok. V súčasnej dobe sa vek prvorodičiek posúva čoraz vyššie. Horšie sú však na tom aj muži, pohyblivosť a kvalita spermií klesá. Naháňame sa za kariérou, chceme spoznávať svet a túžbu po dieťati niekedy nahrádza túžba po matérii. Doba je iná, no nemali by sme zabúdať na prirodzenú schopnosť reprodukcie. Ak momentálne potomka nechcete, prípadne nemáte na rodičovstvo vytvorené vhodné podmienky, za zváženie stojí spomínané zmrazenie vajíčka alebo spermií. Ich kvalita totiž s pribúdajúcim vekom upadá. Aká je budúcnosť prirodzeného počatia, aké sú limity plodnosti a čo všetko musí podstúpiť pár zvažujúci umelé oplodnenie? Odpovede na našom festivale zdravia Zdravé reči LIVE nám poskytla doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA. medicínska riaditeľka Gyncare.

Prevencia a zodpovedný prístup je najlepšia forma, ako možno v budúcnosti predchádzať závažným ochoreniam. O osteoporóze, ktorá medzi ne patrí, sa zvykne hovoriť, že je to najmä ochorenie žien po menopauze. Postihuje však aj mužov. Obe pohlavia majú pritom vplyv na to, či a v akej miere im hrozí nebezpečná osteoporotická zlomenina. Približne do 30. roku života si budujeme základ svojich kostí. Aj preto by deti nemali sedieť doma pred televíznou obrazovkou. Mali by sa viac hýbať a rodič by mal mať aj lepší prehľad o prijímanej, pestrej a vyváženej strave. Nebezpečenstvo osteoporózy spočíva v jej tichom nástupe. Človek necíti, že jeho kosti rednú. Mnohí sa o nej dozvedia až po páde alebo úraze. Vypočujte si ďalší špeciál z nášho eventu Zdravé reči LIVE a zistite, ako možno zlepšiť zdravie svojich kostí. Hostkou tento raz bola Mgr. MUDr. Andrea Švrčková, MHA., predsedkyňa Sekcie ambulantných ortopédov SOTS.