
Sign up to save your podcasts
Or


Poznáme dobre jeho operu Prodaná nevěsta, fanfáry z predohry k opere Libuše a predovšetkým symfonický cyklus Má vlast. Dá sa povedať, že aspoň základný repertoár z diel Bedřicha Smetanu patrí k všeobecnému hudobnému vzdelaniu nielen v českých krajinách, ale aj na Slovensku.
Bedřich Smetana je považovaný za tvorcu českej národnej hudby. O to viac táto jeho symbolická pozícia a autorita pôsobia v posledných týždňoch, keď si pripomíname dvesto rokov od jeho narodenia, čo je aj dôvod, prečo bol rok 2024 vyhlásený za Rok českej hudby. Je však zaiste užitočné a poučné pozrieť sa na Smetanu predovšetkým ako na človeka, ktorý žil a tvoril v čase, ktorý bol poznamenaný aj zápasom za národnú emancipáciu, ale aj cez perspektívu jeho osobných tragédií, s ktorými sa musel vyrovnávať.
Hoci je dnes Smetana považovaný za nespochybniteľnú autoritu, za svojho života sa musel vyrovnávať s obvineniami z tzv. wagnerizmu či s poznámkami, že nie je dosť český či národný. No omnoho väčšou výzvou preňho boli zdravotné problémy a predovšetkým nastupujúca hluchota. Paradoxne, už ako nepočujúci autor napísal veľkú časť svojho hudobného diela.
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva o ikone českej hudby s Olgou Mojžíšovou, vedeckou pracovníčkou a kurátorkou fondu Smetana z Národného muzea - Muzea Bedřicha Smetanu v Prahe.
–
Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Holokaust Židov z územia Slovenska je téma, ktorá sa periodicky objavuje v slovenských médiách. Najčastejšie práve v marci: 25. marca 1942 o pol deviatej večer vyrazil z Popradu prvý transport do vyhladzovacieho tábora Auschwitz - do dobytčích vagónov slovenskí gardisti a nemeckí esesáci nahnali 999 židovských dievčat - pre mnohé z nich to bola prvá a zároveň posledná cesta mimo domova. Vrátilo sa ich len pár.
Holokaust je už roky predmetom intenzívneho výskumu: na verejnosť sa často dostáva len časť informácií, neraz chýbajú informácie o najnovších výsledkoch výskumu. Náš dnešný hosť pôsobí vo výskume dejín holokaustu Židov z územia Slovenska, ale tiež v medzinárodnom výskume holokaustu už takmer 21 rokov. Tento rozhovor je príležitosťou pozrieť sa práve na najnovší výskum holokaustu.
Čo by nám nemalo uniknúť z aktuálneho výskumu? Naša pozornosť je dlhodobo zameraná najmä na Auschwitz: geografia holokaustu je však oveľa širšia: kam všade siahajú dejiny deportácie Židov zo Slovenska? A konkrétnejšie: čo vieme o táboroch Sobibor či Majdanek? Kto bol Dionýz Lénard a čo sa môžeme dozvedieť o tejto tragickej kapitole našich dejín práve cez jeho príbeh?
Historička Agáta Šústová Drelová so rozprávala s historikom Jánom Hlavinkom. Dr. Ján Hlavinka je riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu a zároveň vedeckým pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Je takisto členom slovenskej delegácie v International Holocaust Remembrance Alliance (IHRA).
Dr. Hlavinka je autorom viacerých monografií a štúdií o holokauste na Slovensku v rokoch 1938 - 1945, konkrétnejšie monografie Dôjsť silou-mocou na Slovensko a informovať...: Dionýz Lénard a jeho útek z koncentračného tábora Majdanek. Ako spoluautor sa podieľal na publikáciách: Spory o biskupa Vojtaššáka, Pracovný a koncentračný tábor v Seredi (v spoluautorstve s Eduardom Nižňanským), Slovenský štát: predstavy a realita (v spoluautorstve s Martinou Fiamovou a Michalom Schvarcom) a Tábor smrti Sobibor (v spoluautorstve s Petrom Salnerom). Najnovšie mu v anglickom preklade vyšla kniha o Dionýzovi Lénardovi: The Man Who Escaped From Majdanek: Dionýz Lénard and His Testimony.
–
Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
„Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty.“ Tieto slová Georga Kennana, amerického diplomata, znalca ruských pomerov a popredného člena americkej diplomatickej misie v Sovietskom zväze v kľúčových rokoch 1944 až 1946, sú tak trochu psychologickou diagnostikou. Tá je zároveň súčasťou tzv. Dlhého telegramu, ktorý Kennan adresoval predstaviteľom americkej administratívy. Zahraničná politika Spojených štátov sa krátko po 2. svetovej vojne potácala pri zmätených úvahách o tom, ako utlmiť podozrievavosť niekdajšieho spojenca na východe a kam vlastne ustúpiť, aby bolo možné upokojiť paranoidnú myseľ sovietskeho vodcu Josifa Stalina.
Nebol to však len George Kennan, ale aj niekdajší britský vojnový premiér Winston Churchill a mnohí ďalší, ktorí upozorňovali, že reakciou predsa nemôže byť politika ústupkov, ale naopak jedine asertívny a odvážny prístup, ktorý voči vonkajšej hrozbe nasadí rovnako silovú odpoveď.
Keď pred 75 rokmi, 4. apríla 1949 ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov Severoatlantickej aliancie podpisovali Washingtonskú zmluvu, Európa i svet sa nachádzali už v inom politickom ovzduší. Eufória z víťazstva nad nacizmom pominula a čoraz hmatateľnejšie bolo možné sledovať narastajúci prízrak komunizmu, ktorý medzičasom ovládol strednú Európu, vrátane Československa.
Ako sa teda rodilo NATO? A vari ešte dôležitejšou otázkou je, prečo táto obranná aliancia vôbec vznikla? A je diagnostika, ktorú v roku 1946 vyslovil George Kennan nečakane aktuálna aj dnes?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Marešom, dlhoročným českým diplomatom, historikom a v súčasnosti riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu.
–
Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Prečo vlastne podcastujeme o dejinách? Jednoduchá otázka, ale odpoveď je zložitejšia. Možno tak trochu súvisí s inou otázkou – ako nás formujú príbehy z národných či svetových dejín? A čo sa s nami stane, ak na niektoré z nich zmeníme svoj pohľad?
História je predovšetkým rozprávaním, záleží však na tom, kto rozpráva a čo z udalostí dôb minulých zahrnie do svojho príbehu. Ak však takýto príbeh neobstojí pri konfrontácii s novými faktami, či výpoveďami, ktoré sme jednoducho opomenuli, nie je to tragédia, skôr naopak. Spoločenské vedy neraz musia prepisovať, spochybňovať a búrať to, čo sme si ešte do nedávna mysleli. Nie je to tragédia, ale naopak vzrušujúca práca, ktorú historici dobre poznajú. S našim podcastom Dejiny sa vám už niekoľko rokov snažíme tento svet vedy priblížiť
Dnešná epizóda preto bude predovšetkým o našej práci, o tom ako sprostredkovať polemiku historikov vám, našim poslucháčom. A sme veľmi radi, že sme sa o tom mohli porozprávať s našimi hosťami spoza rieky Moravy, s Martinom Gromanom a Michalom Stehlíkom, tvorcami najúspešnejšieho českého podcastu o dejinách.
Jaro Valent z časopisu Historická revue a Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV sa stretli s tvorcami podcastu Přepište dějiny.
–
Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Písal sa 1. november 1755, bola sobota, sviatok všetkých svätých. V portugalskom Lisabone sa veriaci práve zišli v kostoloch, aby si pripomenuli zosnulých, keď sa náhle zatriasla zem. Počas niekoľkých minút sa zrútila väčšina mesta, ktoré sa v tom čase radilo medzi najľudnatejšie a najbohatšie metropoly Európy. Hneď na to sa v Lisabone rozšíril požiar. Vystrašení ľudia z poškodených budov inštinktívne utekali k najbližšiemu voľnému priestranstvu, na pláž, pritom si mohli povšimnúť neobyčajný úkaz. More výrazne ustúpilo, aj o niekoľko sto metrov. Počiatočnú úľavu vystriedala po chvíli druhá a ešte väčšia hrôza. Zo západu sa na mesto valila obrovská viac než 10 metrová vlna cunami. To, čo nezničilo zemetrasenie, v nasledujúcich sekundách zmietol mohutný príval oceánu.
Lisabonská katastrofa otriasla celou vtedajšou Európou. Teológovia a učenci sa pýtali, ako je vôbec možné vysvetliť nešťastie takého nepredstaviteľného rozsahu. Je to Boží trest, alebo je potrebné hľadať iný a racionálnejší výklad tejto udalosti?
Aj táto katastrofa tak naštartovala hlbšie úvahy a stála na počiatku trvalejšieho vedeckého záujmu o neprebádané útroby Zeme. Jedným z výsledkov tohto záujmu je seizmológia – nová vedecká disciplína, ktorá výrazným spôsobom prispela k všeobecnému prírodovednému poznaniu a rozvoju ľudstva.
Čo sa presne stalo v Lisabone pred takmer 270 rokmi? Ako si ľudia podobné udalosti v minulosti vysvetľovali a kedy sa podarilo učencom objasniť skutočné príčiny zemetrasení? A ako toto poznanie prispelo k nášmu materiálnemu, technologickému, ale k spoločenskému rozvoju?
Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprával s prof. Petrom Moczom, vedúcim oddelenia fyziky Zeme na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave a s Evou Rutšekovou, študentkou histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
–
Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Časopis Slovenka je už desaťročia stálicou slovenského lifestylového neba. Slovenka vznikla v roku 1948, pár týždňov pred komunistickým prevratom. Neprekvapivo, veľmi rýchlo po jej vzniku sa jedným z cieľov redaktoriek Slovenky stalo vytváranie novej socialistickej ženy podľa ideológie Komunistickej strany a vzoru Sovietskeho zväzu. V dnešnom podcaste sa pozrieme ako sa časopis tejto úlohy zhostil v časoch stalinizmu, v časoch horúčkovitého budovania svetlých zajtrajškov a intenzívnych represií politických odporcov režimu.
Ako mala vyzerať nová Slovenka? Ako sa píše a o čom píše ženský časopis v časoch stalinskej diktatúry? Akú úlohu v procese tvorby novej ženy zohrávali emócie a ako ich dnes vieme skúmať?
Historička Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s filologičkou, prekladateľkou a kultúrnou manažérkou Zuzanou Bujačkovou.
Dr. Bujačková popri výskume spoluorganizuje Bratislavský knižný festival a pracuje v občianskom združení literarnyklub.sk. Pred necelým rokom úspešne obhájila doktorandskú prácu na tému: Ženy pod červenou hviezdou. Obraz novej socialistickej ženy v slovenskom mediálnom diskurze (1948 –1953). Momentálne pracuje na rozšírení tohto výskumu, ktorý neskôr vyjde aj knižne. Aktuálne sa kurátorsky podieľala na novom čísle mesačníka Kapitál venovanom ženám za socializmu, ktorý vyjde v polovici marca.
–
Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
„Som bratislavská kaviareň. Jedna úplne konkrétna. Tu, neďaleko. Na námestí, ktoré nesie rovnaké meno ako toto divadlo.“ To sú úvodné slová v podaní Zuzany Kronerovej z inscenácie Pozsony Dance Club v Divadle Pavla O. Hviezdoslava. Prepožičiava tak svoj hlas dobre známej kaviarni Savoy v bratislavskom hoteli Carlton. A hoci sa pri speve a hudbe môže zdať, že to bude veselý príbeh, ten istý hlas nás po chvíli schladí: „Udával? Vraždil? Arizoval? Nemilé. A je to dobrý Slovák? Je. Tak je náš! Zatvorme všetci spolu oči. Myslime na niečo iné. Príjemnejšie. Na krajšie zajtrajšky.“
Kaviareň, či už tá konkrétna z hotela Carlton, ale v prenesenom zmysle slova aj každá iná kaviareň či verejný priestor na Slovensku, je vlastne miestom, z ktorého sa neustále odchádzalo a v ktorej sa striedalo osadenstvo. Jedných štamgastov nahrádzali iní bez toho, aby sa poznali či vôbec chceli poznať. Maďarov, Nemcov či Židov vyhadzovali Slováci, buržoáziu vytláčal novopríchodzí proletariát, ateistov novopečení katolíci, ktorí ešte včera boli komunistami, a tak stále dokola až do dnešných novotvarov, keď na „slniečkarov“ spoza vedľajšieho stola zazerajú obrancovia tradičných hodnôt či akokoľvek naopak, alebo inak. Kedy sa tento kolotoč zastaví?
To je azda otázka, ktorá vám možno v mysli vystane po pozretí spomínaného predstavenia. A hoci v ňom dominuje predovšetkým tanec a hudba, po chvíli si uvedomíte, že veľa slov k tomuto obrazu nás samých ani netreba. My si dnes však o našej minulosti, tak trochu z divadelnej perspektívy, povieme o trochu viac.
Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s riaditeľkou DPOH a spoluautorkou inscenácie Valériou Schulczovou a etnológom Petrom Salnerom u Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.
–
Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Príbeh Milady Horákovej, jej procesu a justičnej vraždy pod taktovkou Komunistickej strany sa postupne stáva pevnou súčasťou verejnej pamäte komunistickej éry v Československu. Príbeh Milady Horákovej nie je jediný svojho druhu. Pred pár mesiacmi sme s dokumentaristkou Soňou Gyarfášovou hovorili o ďalších ženách, ktoré boli väznene v časoch komunistického režimu na Slovensku. A napokon, mnoho z týchto príbehov ešte stále nepoznáme. Dnes sa však pozrieme na ženy počas vlády Komunistickej strany z celkom iného uhla. Pozrieme sa na doposiaľ takmer nepreskúmané pôsobenie žien vo vysokej politike Komunistickej strany.
Akú úlohu zohrávali ženy vo vláde tejto strany? Ako vysokopostavené komunistky vnímali väznenie a popravy iných žien? A akú mieru zodpovednosti nesú na zločinoch stalinizmu? Ako chápali otázku emancipácie a akými témami sa zaoberali v rámci svojho pôsobenia? Čo priniesla komunistická emancipácia širším vrstvám žien? A čo sa mení v šesťdesiatych rokoch?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s českou politologičkou a historičkou Janou Kočiškovou. Doktorka Kočišková sa vo svojom výskume venuje politickým dejinám Československa a témou rozhovoru je aj jej najnovšia kniha Ženy v Politike, Rola a postavenie vrcholných političiek v Československu v rokoch 1948-1968.
–
Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Alkoholizmus, povery, nízke hygienické štandardy a neschodné cesty. Aj takto by sme si mohli predstaviť prostredie, do ktorého vstúpil Ladislav Nádaši-Jégé v roku 1919, keď prijal pozíciu oravského župného lekára. Hoci chcel pomáhať tým najbiednejším, stretával sa často s ľudskou hlúposťou, zadubenosťou či dokonca odporom tých, ktorým prichádzal slúžiť. O tom, že lekárska služba zďaleka neznamená len liečiť choroby či zaceľovať rany, ale aj rozháňať povery a prinášať aspoň trochu osvety do uzavretých hláv, by mohol rozprávať práve tento slovenský filantrop a spisovateľ.
Nádaši-Jégého tak nepoznáme len ako spisovateľa, významného slovenského prozaika a autora známeho románu Adam Šangala. Bol aj usilovným prispievateľom do novín a časopisov, pričom upozorňoval na neutešené pomery na slovenskej dedine a čerpal pri tom zo svojej každodennej lekárskej praxe. Aj po storočí nám tieto jeho poznámky a spomienky umožňujú nahliadnuť do sveta slovenského človeka, zďaleka nie ideálneho, nepoškvrneného a úprimného ako ho neraz vykresľovala a stále vykresľuje naša romantizujúca naivita, ale človeka zaostalého, poverčivého a zatrpknutého, ktorý neverí nikomu a ničomu.
S čím všetkým sa Nádaši-Jégé ako lekár stretával? Aké choroby a neduhy trápili Oravu krátko po vzniku prvej republiky? A ako na ne reagovali štátne a župné orgány?
Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s historikom Lukášom Krajčírom, z HÚ SAV.
–
Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
V podcaste Dejiny sa pravidelne venujeme histórii bežných ľudí, histórii každodennosti. Dnes sa touto optikou pozrieme na dôležitú súčasť dejín raného novoveku v malokarpatskej oblasti, dejín Bratislavy a jej širšieho okolia. A pomôžeme si vínom. Ako ukazuje výskum nášho hosťa ak sa na víno, jeho výrobu, distribúciu a konzumáciu pozrieme očami archivára a historika, získame veľmi zaujímavý vhľad do dejín spoločnosti na našom území v ranom novoveku.
Ako sa pestovalo víno v tomto období? Kedy začína vinárska tradícia v Bratislave a jej okolí? Ako sa vinohradníctvo premietalo do fungovania miest, v hospodárskej ale aj politickej oblasti? Kto pracoval vo viniciach? Od čoho závisela kvalita vína konkrétne z malokarpatskej oblasti? A napokon aký bol vplyv dostupného alkoholu na ľudí – ako súviselo v ranom novoveku víno s kriminalitou?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s archivárom a historikom Michalom Duchoňom, vedúcim Archívu mesta Bratislavy. Michal Duchoň sa vo svojom výskume venuje problematike mestských dejín raného novoveku, historickej kriminológii a dejinám každodenného života. Na svojom konte má niekoľko publikácii vrátane kníh Zločin v meste, kriminalita a každodennosť v ranonovovekom Pezinku; Modra v premenách stáročí; Bernolákovo 1209-2009: Dejiny obce, a je tiež spoluatorom Dejín Svätého Jura.
–
Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
From the publisher's feed
Týždenný podcast o významných historických udalostiach a osobnostiach s hosťami, ktorí pomáhajú odhaľovať ich širší kontext. Podcasty SME ho pripravujú v spolupráci s Historickou…

2 Listeners

31 Listeners

9 Listeners

30 Listeners

7 Listeners

5 Listeners

7 Listeners

3 Listeners

2 Listeners

14 Listeners

1 Listeners

13 Listeners

12 Listeners

10 Listeners

9 Listeners

1 Listeners

2 Listeners

13 Listeners

11 Listeners

0 Listeners

3 Listeners

6 Listeners

3 Listeners

1 Listeners

0 Listeners

0 Listeners

0 Listeners

0 Listeners

0 Listeners

0 Listeners

2 Listeners