Dejiny

Pred pár dňami sme oslávili 17. november- výročie konca komunistického režimu a nastolenia demokracie. 17. november 1989 je ústredným míľnikom našich najnovších dejín - dejín demokracie. Výhodou najnovších dejín je, že môžeme hovoriť s ich priamymi účastníkmi.

Hostka aktuálneho dielu podcastu Dejiny je dôležitým aktérom najnovších dejín demokracie. Bola jednou zo spoluzakladateliek Verejnosti proti násiliu- hnutia, ktoré Slovensko doviedlo k demokracii. Zároveň pôsobila ako sociologička a politologička. V rokoch, ktoré nasledovali, a ktoré priniesli pre mnohých neočakávaný zápas o demokraciu, pôsobila na univerzite, a opäť zažila pokusy o ovládnutie vzdelávania počas mečiarizmu.

S profesorkou Soňou Szomolányi sa preto pozrieme na často opakované otázky a neraz  výčitky a sklamania, ktoré sa pravidelne objavujú v súvislosti s novembrom 1989.

Ako prebiehal pád komunistického režimu? Ako sme sa vyrovnali s komunistickou minulosťou? Bolo by lepšie ak by komunisti boli systematicky a možno aj násilne porazení a odstránení z verejného života? Aký je odkaz novembra 1989 pre dnešnú dobu, v ktorej pozorujeme opätovný vzostup autoritárskych hnutí, a to nielen v strednej Európe ale tiež v krajinách s dlhou demokratickou tradíciou.

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a politologičkou profesorkou Soňou Szomolányi. Profesorka Szomolányi sa narodila vo Vysokých Tatrách, v Bratislave vyštudovala sociológiu a následne pôsobila na Katedre sociológie Univerzity Komenského. V roku 1989 bola zakladajúcou členkou VPN. Po odchode z aktívnej politiky spoluzakladala Inštitút stredoeurópskych štúdií na Univerzite Komenského a neskôr na tejto univerzite viedla Katedru politológie, kde je dnes emeritnou profesorkou. Je autorkou mnohých štúdií a publikácii: za všetky spomeniem: Sociálne a politické premeny Slovenska na začiatku 90. rokov, Slovensko: problémy konsolidácie demokracie, Kľukatá cesta Slovenska k demokracii.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Obchod so zbraňami bol lukratívnou súčasťou zahraničného obchodu komunistického Československa. Zatiaľ čo oficiálna propaganda hovorila o mieri,  československé zbrojovky a tajné služby dohadovali obchody od Sýrie až po Latinskú Ameriku, pričom neraz predávali obom stranám vojenských konfliktov.

V tejto epizóde podcastu Dejiny  sa pozrieme na Československo v globálnom obchode so zbraňami v  posledných dvoch desaťročiach vlády komunistickej strany Československa.

Do akej miery sa dnes výskumníci a verejnosť môžu dostať k informáciam o často utajovanom obchode so zbraňami? S akými zbraňami obchodovali slovenské zbrojovky v Dubnici nad Váhom a v Martine? Do akých krajín predávalo Československo? Aké záujmy sa stretali v tomto lukratívnom obchode? A aká bola úloha tajných služieb? Aký mala vplyv zbrojárska výroba na širšiu spoločnosť? A ako fungovali mestá, v ktorých sa výroba zameriavala takmer výlučne na zbrojársku výrobu? A napokon, ako sa obchod so zbraňami mení po páde komunizmu v 1989?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so škótskou historičkou Rosamund Johnston z Výskumného Centra Dejín Transformácií na Viedenskej Univerzite. Rosamund Johnston sa výskumne venuje kultúrnym a sociálnym dejinám strednej a východnej Európy v druhej polovici 20. storočia. Onedlho jej vo vydavateľstve Stanfordskej Univerzity vyjde kniha Red Tape, Radio and Politics in Czechoslovakia (Červená páska, Rozhlas a politika v Československu).

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Napoleon Bonaparte neprestáva fascinovať odbornú i laickú verejnosť ani po dvoch storočiach. Asi niet človeka na svete, ktorý by aspoň nepočul jeho meno a nepoznal by aspoň malý útržok z jeho životného príbehu.

Tí, ktorí podľahli kúzlu tejto historickej legendy si však neprestávajú klásť viaceré otázky.

Bol geniálnym stratégom, ktorý od základov zmenil podobu vojny? Bol vizionárom a štátnikom, alebo naopak bol „vrahom“ francúzskej revolúcie? Bol krvilačným tyranom? Bolo jeho cieľom zjednotiť a premeniť Európu, alebo sledoval len svoje vlastné a bezhraničné ambície?

Podať odpovede na tieto a ďalšie otázky si za cieľ kladie kniha francúzskeho historika a spisovateľa Thierryho Lentza s príslovečným názvom Napoleon – generál, mýtus, štátnik. Sto otázok a odpovedí, ktorá sa v novembri objaví aj na slovenskom knižnom trhu v preklade od vydavateľstva MAMAŠ. Do kín navyše mieri historická dráma Napoleon od britského režiséra Ridleyho Scota. Napoleonom tak trochu budeme najbližší mesiac či dva žiť všetci, ktorí milujeme históriu.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom a zároveň prekladateľom spomínanej knihy Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kriminálka Bony a Klid o fenoméne veksláctva počas komunizmu, či komédia Dědictví aneb ...hošigutentag patria k najznámejším filmov 80. a 90. rokov minulého storočia. V oboch filmoch sú hlavnými postavami podnikatelia. V tom prvom nelegálni, v tom druhom zbohatlíci po páde socialistickej diktatúry v 1989. Ak prvý film kritizuje, ten druhý paroduje. Ako tvrdí naša dnešná hostka, paródia je napokon jeden z hlavných prístupov vo filmovom zobrazovaní podnikateľov na začiatku 90. rokov. V dnešnom podcaste sa na fenomén podnikania na konci socializmu a na začiatku demokracie pozrieme cez analýzu skúseností a spomienok samotných podnikateľov.

O čom hovoríme ak hovoríme o drobnom podnikaní počas normalizácie? Čo bolo predmetom nelegálneho podnikania? Ako sa k týmto podnikateľom staval režim? A ako vnímali svoje podnikanie samotní aktéri? Čo znamenal podnikateľský úspech počas neskorého socializmu? Do akej miery zohrávali rolu osobné kontakty, či drobné krádeže? A čo prináša rok 1989? Ako sa drobní podnikatelia pozerali na ideu a prax voľného trhu? Ako ich vnímala transformujúca sa spoločnosť? A ako vnímali svoju pozíciu v novom ekonomickom systéme samotní podnikatelia?

Agáta Šústová Drelová,z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou Veronikou Pehe, z Ústavu Soudobých Dějín, Českej Akadémie Vied a aktuálne tiež z Výskumného Centra Dejín Transformácie na Viedenskej Univerzite. V roku 2020 jej v poprednom anglo-americkom vydavateľstve Berghahn Books vyšla kniha, Velvet Retro (Zamatové Retro) a tento rok tiež Remembering the Neoliberal Turn, Spomínanie na Neoliberálny obrat, ktorý spolueditovala s poľskou historičkou Joannou Wawrzyniak. Aktuálne je tiež spolueditorkou čerstvej knihy Věčná Devadesáta, o tom čo sa stalo v 90tych rokov v českej spoločnosti, a o tom ako nás to ovplyvňuje dnes, či tiež o prekvapivých kontinuitách vývoja pred a po páde komunistického režimu. Kniha bude onedlho dostupná aj v slovenských kníhkupectvách.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nečakaný, prekvapivý a mimoriadny – aj takto je možné označiť nedávny útok teroristickej organizácie Hamas na Izrael. Hovorí sa o zlyhaní armády či spravodajských zložiek, podcenení protivníka a o vážnych dôsledkoch pre celú bezpečnostnú politiku na Blízkom východe. Mnoho analytikov má pritom malé déjà vu a v tejto súvislosti sa opäť pripomína situácia spred presne 50 rokov, keď na židovský sviatok Jom kippur na Izrael zaútočili z dvoch strán armády Egypta a Sýrie. Začala sa tým zatiaľ posledná arabsko-izraelská vojna.

Či už ide len podobnosť, symbolickú zhodu alebo aj zámerné poukázanie organizátorov útoku na širší rámec arabsko-izraelského konfliktu, stojí za to vrátiť sa o 50 rokov späť.

V akej situácii sa v tom čase Izrael nachádzal? Bol útok arabských krajín naozaj nečakaný, alebo len zlyhali spravodajské služby? A ako nakoniec Izrael vyšiel aj z tejto vojny – ako víťaz či porazený?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Marekom Meškom z Historického ústavu univerzity v Hradci Králové.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jeho socha je dnes turistickou atrakciou pre návštevníkov Bratislavy. Avšak na prvý pohľad veselá socha Schone Naziho skrýva zložitý osobný príbeh. Podľa výskumov bol Schone Nazi jeden z najznámejších ľudí bez domova v povojnovej Bratislave. Pred pár dňami, 10 októbra bol Medzinárodný deň ľudí bez domova. Tento podcast je preto venovaný práve týmto ľuďom: pozrieme sa na ľudí bez domova v našich moderných dejinách.

Prečo a ako prichádzali ľudia o domov v Habsburskej ríši v 19. storočí? Ako boli spoločensky vnímaní ľudia, ktorí stratili domov? Kedy a ako vznikajú inštitúcie sociálnej starostlivosti o týchto ľudí? Ako pristupoval k problémoch týchto ľudí štát, počnúc Habsburskými panovníkmi a končiac povojnovým Československom?

Historička Agáta Šústová Drelovása rozprávala s Gabrielou Dudekovou Kováčovou (Historický ústav, SAV), historičkou, ktorá skúma dejiny sociálnej starostlivosti a sociálnej politiky, dejiny rodových vzťahov (gender history) a sociálne dejiny prvej svetovej vojny.

Zhruba pred rokom sme v našom podcaste hovorili o jej poslednej knihe Človek vo vojne, o stratégiách prežitia a sociálnych dôsledkoch prvej svetovej vojny na Slovensku. Dnes sa už naša hostka venuje novému výskumu, výskumu predchodcov systému sociálnej politiky štátu na území Slovenska v 19. a na začiatku 20. storočia. O najnovších výsledkoch výskumu bude aj tento podcast.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Vyberali ste si medzi hanbou a vojnou. Vybrali ste si hanbu a budete mať aj vojnu“ – to je pomerne známy výrok Winstona Churchila k podpisu Mníchovskej dohody zo septembra roku 1938. Zástupcovia Francúzska a Veľkej Británie sa vtedy rozhodli ustúpiť požiadavkám nacistického Nemecka a jeho spojenca fašistického Talianska a prakticky odovzdať československé pohraničné územia Adolfovi Hitlerovi. Celú situáciu dotvárajú slová prezitenta ČSR Edvarda Beneša: „Keby sme neprijali, zviedli by sme čestnú vojnu.. ale národ by bol vyvraždený.“ Celá dohoda sa zároveň zapísala do historického vedomia Čechov a Slovákov v podobe heslovitého konštatovania: „O nás bez nás“.

Práve pozícia Edvarda Beneša bola v celej situácii nezávideniahodná a ponúka hneď niekoľko otázok – ako sa má zoči voči hroziacej agresii zo strany Nemecka a zároveň bez spojencov zachovať? Čo má urobiť zodpovedný politik? Má riskovať viac než len neistý výsledok, ale zachovať tak v spoločnosti vedomie vzdoru a národnej dôstojnosti alebo sa podvoliť a vyhnúť sa tak obrovskému krviprelievaniu?

Práve do kritických septembrových dní roku 1938 sa pozrieme aj my a pokúsime sa nanovo si rozvážiť všetky pre a proti. Jaro Valent sa rozpráva s Tomášom Jahelkom z Katedry politológie FiF Trnavskej univerzity.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Masa uhorských voličov vôbec nemyslí na to, že by výkonom svojho volebného práva chcela nejako ovplyvniť vedenie verejných záležitostí. Vie, že „páni“ po voľbách beztak urobia tak, ako oni chcú, že z toho, čo sľúbili pred voľbami, nič nedodržia. Priemerný uhorský volič je ľahostajný k tomu, kto bude zvolený. Podstatné však je, že môže voliť, pretože na volebné právo nazerá ako na výsostne materiálne právo. Ako na právo na primeraný prospech zo svojho hlasu a ako na právo na bezplatné jedenie a pitie počas kortešovania.“

Toto pesimistické pozorovanie pochádza z roku 1910 z Wiener Deutschen Korrespondenz - tento komentár bol veľmi populárny a bol prebratý viacerými nemecko-jazyčnými novinami v Čechách. V dnešnom podcaste sa pozrieme aj na to, do akej miery tento komentár zachytáva skutočnosť a do akej miery je skôr novinárskou hyperbolou. Témou tejto epizódy budú voľby. Nebudeme však hovoriť o prítomnosti – budeme hovoriť o nie tak dávnej minulosti. Presnejšie, o atmosfére volebných kampaní a o fenoméne volebnej korupcie v Uhorsku v 19. storočí.

Ako vyzerali voľby v 19. storočí? Kto mal právo voliť a ako sa toto právo postupne rozšírilo? Ako vyzerali volebné kampane? Kto boli korteši? O čom hovoríme, ak hovoríme o volebnej korupcii v 19. storočí? A napokon, ako chápali volebné právo bežní ľudia v Uhorsku. 19. storočia.

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Petrom Šoltésom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Peter Šoltés sa venuje sociálnym a kultúrnym dejinám Uhorska v 19. storočí, dejinám korupcie, nacionalizmu, etnickým a konfesionálnym stereotypom a napokon migrácii v rámci Karpatskej kotliny v 18. a 19. storočí. Je autorom mnohých štúdii vo viacerých jazykoch: okrem iného aj knihy Tri jazyky, štyri konfesie o etnickej a konfesionálnej pluralite na Zemplíne, Spiši a v Šariši, a tiež spoluautorom prvých dejín Korupcie v priestore bývalej Habsburskej monarchia. Peter Šoltés a tiež scenáristicky podieľa na príprave publicistickej relácie Dejiny Sk, ktoré môžete pravidelne vidieť na RTVS.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mala byť „jednotou milovníkov národa slovenského“, aspoň tak sa písalo v zakladajúcich stanovách Matice slovenskej v roku 1863 i pre jej obnove v roku 1919. Na prvý pohľad je to jednoduché konštatovanie. Avšak pri bližšom pohľade má táto charakteristika omnoho viac rovín. Milovníkom národa slovenského nemusí byť predsa automaticky len Slovák a už vôbec nie jednostranne politicky orientovaný Slovák.

Avšak práve na toto motto sa často zabúdalo. Poukazujú na to vlastne celé dejiny Matice slovenskej, ktorá bola považovaná za poprednú slovenskú kultúrnu a vzdelávaciu ustanovizeň či už vo svojej prvej fáze, ale i v druhej obnovenej fáze.

Do života matičiarov sa totiž premietali mnohé spory – politické, konfesionálne a často i rýdzo osobné. Milovníkmi národa slovenského boli aj mnohí českí učenci, profesori českých univerzít, ktorí po roku 1918 prichádzali na Slovensko pomáhať s osvetovou činnosťou a vstupovali rovnako i medzi členov Matice. Napokon však boli vyháňaní tými, ktorí chceli túto inštitúciu pretvoriť iba na výlučne slovenskú, „čistokrvnú“ a ľudácku. A keď sa už zdalo, že je naozaj zle a Matica slovenská je skrz-naskrz poplatná Tisovmu režimu, našli sa v jej radoch aj takí, ktorí sa odvážne zapojili do Slovenského národného povstania. Aká teda bola táto naša národná ustanovizeň, od ktorej založenia sme si nedávno pripomínali 160 rokov?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznáme ho ako popredného československého diplomata, účastníka prvého, druhého i tretieho zahraničného odboja a muža, ktorý sa mohol popýšiť kontaktmi na tých najlepších adresách európskej či svetovej politiky.

Pre stručné priblíženie tejto postavy našich dejín však asi najlepšie poslúži tento obraz: V roku 1905 navštívi bratislavské evanjelické lýceum uhorský minister kultu a výučby Albert Apponyi. Profesor latinčiny Lajos Losonczi vyvolá pred ním mladého chlapca Štefana Osuského, premianta školy, aby na ministra urobil dobrý dojem. Po hodine si ho minister zavolá a spýta sa, odkiaľ pochádza. Keď sa dozvie, že z Brezovej, ktorá je známa silným slovenským národným cítením, prehlási, že i tak iste bude dobrým Maďarom. Mládenec však zaryto mlčí a Apponyi si to vyloží ako nesúhlas a trúfali odpor. Ešte v ten deň žiada vylúčiť Osuského z lýcea a neskôr i zo všetkých uhorských stredných škôl.

Uplynie necelých 14 rokov a obaja muži sa znova stretávajú – tentoraz na mierových rokovaniach v Paríži. Kým Apponyi prišiel obhajovať pred dohodovými veľmocami územnú celistvosť Uhorska, Štefan Osuský vedie československú delegáciu a obhajuje jej nároky na slovenské územie. Po podpise mierovej zmluvy v Trianone 4. júna 1920 sa hranice Československa stávajú definitívne skutočnosťou, Uhorsko minulosťou a gróf Apponyi hlavným porazeným. Štefan Osuský na to spomínal ešte aj po rokoch: „Pozdravil som ho po maďarsky, on mňa po slovensky. Nikdy som sa ho nespýtal, či si spomína na 16-ročného študenta, ktorý mu odmietol prisľúbiť, že bude dobrým Maďarom.“

Aj tento príbeh ukazuje, že dramatické 20. storočie prinieslo do konkrétnych životných príbehov neraz až neuveriteľné situácie. Vtesnať však celý životný príbeh Štefana Osuského len do tohto jedného obrazu by však bolo na škodu. Ponúka totiž omnoho viac inšpirácie.

Počúvate Dejiny, pravidelný podcaste denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s riaditeľom HÚ SAV Slavomírom Michálekom.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.