Dejiny

Mali výborné vzdelanie, hovorili viacerými cudzími jazykmi, a bez výnimky boli najkrajšími dcérami významných a bohatých šľachtických rodín. Ich rodiny ich od detstva pripravovali na kariéru na kráľovskom dvore. Na kariéru kráľovských metres. Všetci poznáme meno Madame de Pompadour- metresy francúzskeho kráľa Ľudovíta XV.. Oveľa menej známe je meno Márie Anny Pálffy, metresy cisára Jozefa I., Habsburgovca, ktorý vládol len veľmi krátko v rokoch 1705 až 1711.

Metresy boli dlho na okraji záujmu výskumníkov. Ako to však často býva s postavami na okraji záujmu, ich príbehy odhaľujú na prvý pohľad neviditeľné či zakrývané aspekty života spoločnosti a konkrétnejšie šľachty v ranonovovekom Uhorsku. Na jednej strane ukazujú mieru do akej bola šľachta ochotná využívať svoje dcéry v záujme zlepšenia spoločenského postavenia. Do akej miery však možno postavenie kráľovskej metresy vnímať ako jednu z ciest zabezpečenia spoločenského vplyvu žien v spoločnosti, ktorá nepriala ich verejnému životu.

Kto teda boli metresy? Aká bola ich pozícia? Kedy sa metresy začínajú objavovať v Uhorsku? Ako sa stala kráľovskou metresou práve Mária Anna Pálffy? A aký bol jej vzťah s Jozefom I.? Do akej miery možno hovoriť o jej spoločenskom a politickom vplyve?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Annou Fundárkovou, historičkou aristokracie v ranom novoveku z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznáme to všetci. Sklenené vitríny s archeologickými nálezmi, s niekedy presnejším inokedy vágnejšími popismi. Takmer vždy sa pri nich pristavíme: je nám všetkým zrejmé, že bez archeologických nálezov by sme staršie dejiny nemali šancu spoznať. No zároveň, často odchádzame s pocitom, že stále sa z nich dozvedáme relatívne málo. V tomto rozhovore sa to pokúsime vylepšiť. S archeologičkou Hanou Chorvátovou sa pozrieme na to, aké informácie skrýva veľmi konkrétny artefakt: ženské honosné šperky  včasnostredovekej strednej Európy. Je toho oveľa viac ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Aké sú najnovšie a možno tiež najkontroverznejšie informácie z aktuálneho výskumu o včasnom stredoveku v strednej Európe? Majú niektoré archeologické nálezy väčšiu výpovednú hodnotu ako iné? Čo všetko sa o minulosti sa dozvedáme vďaka šperkom? A čo všetko nám šperky prezrádzajú o ich majiteľkách, či o ich výrobcoch?

Šperky boli a sú prejavom luxusu. Aká bola úloha luxusu vo včasnom stredoveku? A vieme sa vôbec aj vďaka šperkom dopátrať k informáciám o bežných ľuďoch?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Hanou Chorvátovou, archeologičkou a historičkou, publicistkou a autorkou knihy o ženskom honosnom šperku, a konkrétnejšie o jeho chronológii a o jeho historickom význame, ktorá vyšla pred pár mesiacmi v prestížnom nemeckom vydavateľstve De Gruyter.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Záver leta je už tradične príležitosťou zabudnúť na svoje každodenné povinnosti, zanechať za sebou mesto a vydať sa do prírody. V horách predsa hľadáme pokoj, slobodu či jednoducho únik pred našim problematickým životom. Každý z nás si už aspoň raz odniesol blažený pocit z návštevy sveta, ktorý sa rozprestiera nad našimi hlavami.

Horská turistika preto nie je len obyčajným športom či kratochvíľou, ale aj kultúrou, ktorá sa za posledné viac než storočie udomácnila i na Slovensku a stala sa súčasťou jeho obrazu.

Vysoké tatranské končiare už koncom 19. storočia priťahovali dobrodružné povahy či jednoducho ľudí, ktorí boli aj napriek nepohodliu ochotní vstúpiť do ich očarujúceho okruhu.

Ako vyzerali tieto počiatky a kde prví návštevníci Tatier nachádzali útočisko pred nepohodou a únavou? Ako sa budovali prvé horské chaty a útulne a kto vlastne chodil do našich hôr? Ako Slováci, Česi, Maďari a mnohí ďalší spoznávali tatranskú prírodu?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Ďurčom.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V novembri 2022 sme sa dozvedeli ďalšie mená bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti, neslávne známej tajnej politickej polície komunistického režimu. Ústavu pamäti národa sa podarilo získať takmer tri a pol tisíca spisov zamestnancov komunistických bezpečnostných zložiek.

Pri tejto príležitosti sme si do podcastu Dejiny pozvali šéfa Ústavu Pamäti Národa a experta na dejiny Štátnej bezpečnosti historika Jerguša Sivoša a filozofa Fedora Blaščáka, spoluautora dokumentárneho seriálu o ŠtB Prísne tajné, ktorý dnes môžete nájsť v archíve RTVS.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Inšpirovať, motivovať a podporovať vlastníkov cenných kultúrnych pamiatok v úsilí o ich obnovu – o to sa snaží už 16 rokov prestížna súťaž Fénix – kultúrna pamiatka roka. Za ten čas boli nominované desiatky až stovky architektonicky a historicky hodnotných objektov, ktoré prešli rekonštrukciou a vzbudili mimoriadny záujem a ohlas verejnosti.

S nevôľou však zvykneme často konštatovať, že svoje kultúrne dedičstvo zanedbávame. A práve táto zanedbanosť má hneď niekoľko rozmerov, nevzťahuje sa primárne len na samotné objekty či umelecké artefakty. Istý dlh vykazuje aj naše občianske vedomie, ktoré počas dlhej éry komunizmu, ale i za posledných 30 rokov mnohé z našej minulosti vytesnilo.

Ako sa teda dnes darí v úsilí o prinavrátenie týchto hodnôt a ako to súvisí aj s naším hodnotením? Rozprávame sa s Ladislavom Snopkom, pamiatkarom, archeológom, dramaturgom, známou tvárou novembra ´89 a dnes i členom správnej rady Nadácie SPP, ktorá je spolu s ministerstvom kultúry organizátorom súťaže Fénix.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podcast Dejiny bol opäť naživo. Už druhý rok po sebe sa mohli poslucháči a poslucháčky zúčastniť na jeho nahrávaní na bratislavskom Tyršovom nábreží.

Moderátorská dvojica podcastu Jaroslav Valent a Agáta Šústová Drelová sa so svojimi hosťami Vitaliou Bellou z Denníka N a politológom Tomáśom Jahelkom rozprávali o tom, či sú skutočne Slováci rusofili a v čom sme na Slovensku v porovnaní so zvyškom Európy iný.

Do akej miery je náš postoj k Rusku výsledkom tradičných romantických či nekritických predstáv alebo aktuálne prebiehajúcej informačnej vojny? A kam je až potrebné siahnuť po vysvetlenie? To všetko sa dozviete v zázname live nahrávania podcastu Dejiny.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stredovek nebol jednofarebný a už vôbec nie temný - toto tvrdenie podporené robustným výskumom sa za posledné desaťročie postupne stalo súčasťou všeobecného historického poznania. Na pôvodne tmavom obraze stredoveku pribúdajú farby, no zároveň tiež dôležité detaily. Do veľkej miery je za tým práca výskumníkov a neúnavných popularizátorov vedy. V tejto epizóde Dejín budeme hovoriť s prvou dámou popularizácie dejín stredoveku. Budeme mať príležitosť doplniť nové farby a nové detaily.

Ale zároveň sa nanovo vrátime aj k otázke temnoty v stredoveku. Aké bolo postavenie žien v stredoveku? Ako boli dievčatá vychovávane? Aké boli stredoveké spoločenské očakávania a dalo sa týmto očakávaniam uniknúť? Mohli sa ženy vzdelávať? Ako prežívali ženy materstvo a manželstvo? Ako sa prejavovala rodičovská a partnerská láska? A naopak, ako a do akej miery bolo vo vzťahoch prítomné násilie? Neskrýva sa za čím ďalej tým farebnejším obrazom tohto obdobia našich dejín predsa len kus temnoty?

Špeciálnou a veľmi úzkou kategóriou stredovekých žien boli kráľovné a šľachtičké: pozrieme sa preto bližšie na príbeh cisárovnej Barbory Celjskej, uhorskej a českej kráľovnej a manželky Žigmunda Luxemburského. Aký bol život kráľovien? Do akej miery mohli participovať na moci svojho manžela? Či dokonca, mali kráľovné priestor na určitú autonómiu? Barbora Celjská zažila vzostup ale aj pád. Ako sa vyrovnala so svojím pádom a aký život čakal ženy na okraji, ženy ktoré stratili svoju spoločenskú funkciu?

Agáta Šústová Drelová, historička dejín 20. storočia sa rozprávala s historičkou, archivárkou, dokumentaristkou a popularizátorkou dejín stredoveku Danielou Dvořákovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Daniela Dvořáková sa výskumne zameriava na neskorý stredovek, predovšetkým obdobie vlády Žigmunda Luxemburského. Publikovala desiatky oceňovaných štúdií a kníh vo viacerých jazykoch. Okrem iných tiež: Rytier a jeho kráľ (2003), Čierna kráľovná, Barbora Celjská (2014), Pod vládou ženy (2022) ale tiež Človek a svet zvierat v stredoveku (2015).

Najnovšie môžete veľmi pútavý prehľad výsledkov jej dlhoročného výskumu nájsť na stránkach knihy rozhovorov, Stopy stredoveku, ktorej spoluautormi sú Tomáš Gális a Denisa Gura Doričová, a ktorá pred pár týždňami vyšla v N Press.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Zem na obzore!“, s týmto radostným výkrikom sa 12. októbra 1492 otvorila nová kapitola európskych i svetových dejín. Tri španielske lode Pinta, Nina a Santa Mária sa plavili Atlantickým oceánom už viac než dva mesiace a v čase, keď si už prestával veriť aj samotný Krištof Kolumbus, sa pred námorníkmi otvoril nový kontinent.

Objavenie Nového sveta sa zvykne aj v učebniciach dejepisu spájať s obrovským rozvojom obchodu, prúdením nesmierneho bohatstva do európskych prístavov a nebývalou érou objaviteľských ciest. Skrátka Amerika posunula Európu do pozície najbohatšieho a najvplyvnejšieho kúta planéty.

Čo však znamenala táto udalosť pre samotnú Ameriku? A dokážeme sa ešte pozrieť na nasledujúce desaťročia z perspektívy pôvodného amerického obyvateľstva? Aké bolo stretnutie dvoch úplne odlišných svetov, ktoré sa paralelne vedľa seba rozvíjali po tisícky rokov? A boli vôbec Španieli schopní pochopiť a porozumieť tomu čo videli?

Keďže mnohí z Vás počas letnej sezóny azda aj prekročia Atlantik, nezaškodí si zopakovať náš rozhovor v podcaste Dejiny. Moje meno je Jaro Valent a rozprával som sa s Milanom Kováčom z Katedry porovnávacej religionistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Toto leto mnohí z nás narazia na Jánošíka. Jánošík patrí nielen k slovenským dejinám ale aj k slovenskému turizmu a slovenským dovolenkám. Terchová, Jánošíkové diery, Zbojnícky chodník... Mohla by som pokračovať. V skratke na našich cestách nám môže dobre padnúť prázdninová dávka historického kontextu. Pozývam Vás vypočuť si jednej z našich najpopulárnejších podcastov o Jánošíkovi.

V podcaste o Jánošíkovi sme neromantizovali. Jánošíka sme vrátili naspäť do 17. storočia a cez jeho život sme sa pozreli na problematiku násilia a kriminality v živote bežných ľudí v ranom novoveku.  

Aké bolo 17. storočie na našom území? Ako veľmi prítomné bolo násilie a v akých podobách? O čom hovoríme ak hovoríme o kriminalite v 17. storočí? Aké boli najčastejšie delikty? A konkrétnejšie, ako fungovali zbojníci? Skutočne boli popri zbíjaní aj takpovediac pojazdnou charitou? Ako prebiehal Jánošíkov súd? A napokon, ako sa kedy vznikla legenda Jánošíka ľudového hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával?  

Moje meno je Agáta Šústová Drelová a rozprávala som sa s historičkou Dianou Duchoňovou, odborníčkou na historickú kriminológiu, šľachtu a každodenný život v období raného novoveku. Diana Duchoňová je autorkou monografie Palatín Mikuláš Esterházy (dvorská spoločnosť a aristokratická každodennosť) a spolu s Tunde Legyelovou tiež knihy Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku. 

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Krásny obesenec“ – aj s takouto prezývkou sa pohyboval Július Andrássy po parížskych salónoch v 50. rokoch 19. storočia. Kým prvé označenie nás zaiste odkazuje k fyzickému zjavu a charizmatickému vystupovaniu tohto uhorského aristokrata, druhé už čo to naznačuje o jeho neobyčajnom osude. Július Andrássy bol totiž obesencom len na papieri, keď bol ako jeden z popredných stúpencov uhorskej revolúcie z rokov 1848/49 nútený po jej porážke emigrovať a následne bol v neprítomnosti odsúdený a symbolický obesený.

Už o dve desaťročia neskôr zastával v Uhorsku najvyššie pozície, pričom do politických dejín sa zapísal predovšetkým ako minister zahraničných veci rakúsko-uhorskej monarchie a jeden z hlavných aktérov Berlínskeho kongresu v roku 1878. Patrí sa dodať, že sa narodil a veľkú časť svojho života prežil na území dnešného Slovenska. Veď napokon, spätosť rodu Andrássyovcov s Gemerom, Abovom či Zemplínom netreba nijak zvlášť predstavovať, rovnako ako kaštieľ v Betliari, rodový hrad Krásnu Hôrku či Andrássyovské mauzóleum v Trebišove.

V marci ubehlo presne dvesto rokov od narodenia toho významného uhorského politika, zemplínskeho župana a popredného predstaviteľa svojho rodu. Jeho stopa pritom nezostáva viditeľná len v pomenovaní najznámejšieho budapeštianskeho bulvára či v jazdeckej soche pred múrmi maďarského parlamentu. Práve jeho zahraničná politika, ktorá sa riadila základnou konštantnou – nevpustiť ruské imperiálne ambície hlbšie do Európy – je ešte i dnes nečakane aktuálna.

V Múzeu Betliar prednedávnom otvorili výstavu, ktorá približuje životnú i politickú dráhu tohto muža. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozpráva s Júliusom Barczim, riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga a bývalým riaditeľom Múzea Betliar.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.