Vírusy zvyčajne považujeme za našich nepriateľov. Lenže, viete ako to chodí: nepriateľ nášho nepriateľa môže byť aj našim priateľom. A keby vírusy napádali napríklad baktérie, ktoré nás ohrozujú, nuž, prečo ich nevyužiť...
Našťastie, práve takáto liečba pomohla mladému dievčaťu, ktoré by inak zomrelo. A keď už sme pri tom: dobre sa nedarí ani takým koalám, ktorým hrozí vyhynutie... a vo voľnej prírode už asi nemajú veľkú nádej na záchranu.
Tento týždeň v podcaste Zoom uvidíme, že Mesiac je stále aktívne miesto plné mesiacotrasení, že vírusy dokážu zachraňovať ľudské životy a že koaly majú vážny problém.
Krátke správy z vedy
Množstvo oxidu uhličitého, ktorý je dnes uložený v našich lesoch, znepokojivo klesá. Naznačuje to nový výskum, ktorý ako o príčine hovorí o otepľujúcej sa planéte: globálne otepľovanie síce zrýchľuje rast stromov, no to podľa vedcov nevedie k dostatočnému ukladaniu uhlíka.
Šimpanzy v zajatí sa samé naučili používať nástroje a dokázali pomocou nich vykopať ukrytú potravu. Keď im vedci nenachystali nástroje, šimpanzy si dokonca vyrobili vlastné z okolitej vegetácie.
Ľudia znečistili aj najneprístupnejšie miesta na našej planéte, plasty totiž objavili aj na dne Mariánskej priekopy. Keď sa tam teraz ponoril americký výskumník Victor Vescovo, v rekordnej hĺbke 10 927 metrov narazil na plastové vrecko a obaly od sladkostí.
Až štvrtina západoantarktického ľadu je dnes nestabilná. Nový výskum pomocou satelitov sledoval zmeny v snehovej a ľadovej pokrývke v celej oblasti a ukázal, že ľadovcový štít je za posledných 25 rokov tenší o viac ako o sto metrov a najrýchlejšie sa mení práve západná Antarktída.
Ploštice sa vyvinuli už pred sto miliónmi rokov a svoj svet zdieľali napríklad s tyranosaurami. Nová analýza DNA rôznych druhov ploštíc ukázala, že títo paraziti sú starší ako netopiere. Predpokladalo sa pritom, že práve lietajúce cicavce boli ich úplne prvým hostiteľom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.