Poznávam ťa podľa meča,
čo má ostrie hrozivé,
poznávam ťa podľa očí,
čo merajú silou zem.

Ty z posvätných kostí Grékov
bola si nám vyňatá
a jak dávno statočná buď
pozdravená, sloboda!

To sú slová Hymny za slobodu z pera gréckeho básnika Dionysia Solomósa, ktoré vznikli v pohnutých časoch zápasu za národnú nezávislosť a ktorú si Gréci spievajú dodnes. 25. marca si bude celé Grécko pripomínať 200 rokov od symbolického začiatku tejto revolúcie.

A opäť nám ho stvárňuje ďalšie umelecké dielo – historická scéna z obrazu Theodorosa Vryzakisa, na ktorej metropolita Germanos práve 25. marca 1821 posväcuje bielo-modrú vlajku povstalcov.

Grécky boj za oslobodenie spod osmanskej nadvlády a úsilie o vznik vlastného štátu inšpiroval vo svojej dobe prakticky celú Európu. Politici, ale aj umelci vyzývali k podpore Grékov a fantazírovali o obnove mýtickej Helady.

Tzv. grécka múza však mala často veľmi ďaleko od reality a cesta k nezávislému gréckemu štátu viedla neraz cez potoky krvi, ale aj cez vnútorné spory a sklamanie.

Ako teda vyzeral boj Grékov za svoju slobodu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Marekom Meškom.

–

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.