Príbehy 20. storočia

Na životoch jeho rodičov a ich širokého príbuzenstva sa dá dokumentovať spletitý a tragický, neraz až paradoxný vývoj osudu židovského obyvateľstva v Európe v prvej polovici 20. storočia. 

Židovská obec v Komárne sa rozvíjala až do 40. rokov, mala asi 2 500 členov a tri synagógy. Miestni židia však neunikli osudu mnohých iných z viac ako polovice Európy. Transporty z Komárna smerovali do Osvienčimu a do mesta sa po vojne vrátilo len asi 250 ľudí, teda desatina pôvodnej komunity.

Anton Pasternák sa narodil až po vojne, v roku 1948, ale z jeho rozprávania vieme, čo musela jeho rodina prežívať. Sám si užil svoje kvôli emigrácii brata.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

Narodila sa v Bernolákove, niekdajšom Čeklísi, a je živou svedkyňou osudov maďarského obyvateľstva na Slovensku. Zažila slovenský štát, nútené vysťahovanie do Maďarska po vojne, komunistickú šikanu kvôli tomu, že jej otec bol úspešný majiteľ veľkej obuvníckej dielne. „Ja som sa tu narodila, tu som sa vydala, odtiaľ som odišla a sem som sa mohla vrátiť,“ hovorí. „Darmo som zo starej, starobylej maďarskej rodiny, ja som Slovenka.“

Filip Kotvan sa profesionálne venoval ľadovému hokeju. Po ukončení tejto kariéry sa zamestnal v Úrade na ochranu ústavných činiteľov. Keďže veľmi dôverne pozná športové prostredie, rozhodol sa mu venovať naďalej. Avšak v trochu inej podobe.

O problematických stránkach, význame športu pre našu spoločnosť, ale najmä o motivovaní, podpore a vzdelávaní nielen mladých športovcov a športov, ale aj trénerov, či klubov prostredníctvom novej aplikácie "mysportoffice" sa rozprával so Sandrou Polovkovu.

Táto časť relácie Sloboda nie je happy end! bola realizovaná s finančnou podporou predsedu vlády Slovenskej republiky.

Príbeh Alice Weiszfeiler dokonale zobrazuje vtedajšiu šialenú dobu. Narodila sa v roku 1933 v Moravskej Ostrave do rodiny slovenského pôvodu. V roku 1939 celú rodinu vyhnali z Moravy. V Bratislave žili v Bratislave neistý život - kvôli židovskému pôvodu. Na prelome rokov 1940 a 1941 sa presťahovali do Kežmarku, kde zažili silnejúci antisemitizmus. Ukrývali sa pred nacistami. V roku 1944 boli transportovaní do koncentračného tábora. Alica prežila koncentračné tábory Ravensbrück a Bergen-Belsen. Po štúdiu v Belgicku emigrovala do Izraela.

Hudobné ukážky sú doplnené o tvorbu skupiny Mojše Band. www.mojseband.sk

Zuzana sa venuje fundraisingu a komunikácii.

Pomáha množstvu občianskych organizácií, je súčasťou iniciatív Kto pomôže Slovensku? a Kto pomôže Ukrajine?

Spravuje neinvestičný fond Donio. Bola súčasťou prezidentskej kampane Zuzany Čaputovej, či mestskej strany Matúša Valla.

Aj o politickom fundraisingu, ale najmä o tom, ako meniť Slovensko na lepšiu krajinu, sa zhovárala so Sandrou Polovkovou.

Táto časť relácie Sloboda nie je happy end! bola realizovaná s finančnou podporou predsedu vlády Slovenskej republiky.

„Ja som taká, že keď nadávajú na Maďarov, tak som veľká Maďarka... Keď nadávajú na Slovákov, tak som veľká Slovenka.“  - To hovorí Eva Tokodi Adamík, príslušníčka maďarskej národnostnej menšiny žijúcej v Československu a dcéra veľmi odvážnej ženy, ktorá v neľahkých časoch pomohla v úteku za hranice rodine Reitmanovcov. Bol medzi nimi aj Ivan Reitman, známy režisér, tvorca filmov Krotitelia duchov a jeho pokračovania.

Pán Samuel Vízner bol počas vojny ešte malé dieťa a veľa si nepamätal. Matne si však spomínal, aj s pomocou rodinných fotografií, na „vojnovú sestričku“, ktorá s nimi žila. V roku 1999 – to už bol na penzii – našiel list z Izraela, vďaka ktorému trpezlivo a priam investigatívne zrekonštruoval nádherný príbeh. Jeho rodina, doslova riskujúc život, zachránili malé židovské dievčatko, ktorého rodičov sotva poznali.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

Keby si niekto príbeh Marie Sidorovej vymyslel, asi by ste ho označili za nepravdepodobný. Ale ona ho naozaj zažila. Vyrastala na Ukrajine, ako mladé dievča sa priatelila s prezidentom Masarykom, v čase vojny a povstania zachránila životy takmer 40 detí a ešte stihla robiť pre partizánov a sovietskych vojakov popri práci zdravotníčky aj v spravodajských službách.

Tomáš Stern, predseda bratislavskej Židovskej náboženskej obce, sa so Sandrou Polovkovou rozpráva o minulosti, rodinnom príbehu, ale najmä o súčasnom živote židovskej menšiny na Slovensku. 

Michal Čonka prežil rané detstvo v období druhej svetovej vojny. Vo svojom rodnom kraji vo východoslovenskej dedine Piskorovce neďaleko mesta Stropkov zažil strach o život, utrpenie, zimu a hlad. V januári 1945 spali vonku okolo ohňa, pretože ich chalupa bola vypálená.

Po vojne sa rodina presťahovala do Čiech za prácou. Až tu sa Michal naučil čítať. Vyučil sa za strojného zámočníka a pracoval v ostravských hutách, neskôr ako vodič autobusu či lodník. V roku 1980 emigroval do Nemecka a dvadsať rokov strávil vo Frankfurte nad Mohanom. Michal Čonka je hrdý Róm a nikdy sa za to nehanbil.