Príbehy 20. storočia

V kultúre 90. rokov nebolo veľa takých ikon, ako divadlo Stoka. Jeho zakladajúcim členom je Vlado Zboroň, talentovaný herec, takže zaujímavým príbehom. Vlado sa narodil na Orave, kde v kultúre a politike ľudia absolútne nevenovali pozornosť a stali sa hybnou silou jednej z najvýznamnejších alternatívnych scén na Slovensku.

Hneď po vypuknutí vojny sa režisérka Viera Dubačová vybrala na Ukrajinu. Pomáhať a dokumentovať skutočné príbehy ľudí, ktorým sa z minúty na minútu zmenili životy, aby sme poznali pravdu a nepodľahli dezinformáciám. 

Juraj Rizman je aktuálne známy najmä kvôli svojmu vzťahu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

V ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! sa s ním Sandra Polovková rozprávala o tom, ako vnímal Nežnú revolúciu, prečo sa stal aktivistom a čo sa mu v demokratickej krajine v oblasti občianskej spoločnosti podarilo.

Za finančnú podporu vzniku tejto časti ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.

Pani Lea Schreiber sa narodila v Dobšinej. Po prijatí protižidovských zákonov musela ako židovka prestúpiť do zvláštnej triedy vyhradenej židovským žiakom. Keď sa v Slovenskom štáte začalo otvorené prenasledovanie židov, jej rodine sa podarilo pred deportáciou do koncentračného tábora zachrániť útekom do hôr, neskôr sa ukrývali sa v dome istého železničiara. Hoci tieto dramatické chvíle prežila ako dieťa, dodnes si živo pamätá prežitú úzkosť a strach. O vojnových udalostiach však nehovorí ani so svojimi najbližšími.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

Nielen na Slovensku je dôvera v demokratický systém narušená.

Budú ďalšie voľby referendom o demokracii?

Ako nám môže pomôcť filantropia? A môžeme sa všetci stať filantropmi?

Aj o tom sa rozprávala Sandra Polovková so zakladateľkou a spolumajiteľkou Curaprox, Luciou Paškovou a riaditeľkou Nadácie Pontis, Martinou Kolesárovou.

Za finančnú podporu vzniku tejto časti ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.

Vypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

V roku 1948 sa prvýkrát pokúsil o emigráciu. Uväznili ho na dva roky, ale z väzenia ušiel a tentoraz sa mu útek podaril. Prijal ponuku americkej armády, pôsobiacej v Nemecku niekoľkokrát vycestovať a aktualizovať dokumenty v tajných schránkach, za čo mu sľúbili azyl. Konfident, ktorý sa infiltroval k emigrantom, však zariadil, že ich skupinu chytili. Milan Krajčovič strávil trinásť rokov v najťažších pracovných táboroch – len preto, že chcel žiť slobodne.

Dvaja jej súrodenci emigrovali a ona si to odniesla – nemohla študovať vytúženú medicínu a ostala zdravotnou sestrou. Zvykla si a bola šťastná. Ďalší čierny bod na jej kádrovom posudku bola jej viera v boha, ktorú vôbec neskrývala a ŠtB na ňu a jej rodinu poriadalo priamo hony. Tak, že museli opustiť čerstvo postavený dom a emigrovať so štyrmi deťmi.

Júlii v Amerike chýbalo Slovensko a keď sa po smrti manžela v mladom veku vrátila, nosila zasa v srdci Ameriku.

Vypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

Konštantín Nürnberg, ktorý prijal hebrejské meno Yeshayahu Nir, sa narodil sa v Žiline a aj keď sa počas druhej svetovej vojny vďaka známostiam darilo židovskej rodine dlho vyhnúť deportácii, v roku 1944 ich všetkých odvliekli do koncentráku Aushwitz-Birkenau. Už iba s otcom sa dočkali oslobodenia americkou armádou v tábore v Buchenwalde. Dva roky po skončení vojny odišiel do vtedajšej Palestíny, kde zakladal prvý slovenský kibuc na území Izraela. Príbeh v roku 2017 zaznamenal Filip Pavčík a spracoval Richard Dubný. V podcaste bola použitá hudba skupiny Mojše Band.

Vypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

Ladislav Kmetík bol človek, ktorý celý život žil v súlade so svojim presvedčením. V rámci kolektivizácie 50. rokov jeho rodinu vyhlásili za kulakov, čím sa dostala do existenčnej krízy. V období invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa naplno zapojil do letákových protestných akcií a formovania tajnej odbojovej činnosti, čo mu zničilo kariéru. Po nástupe normalizácie bol zatknutý za letákovú kampaň. Napriek tomu, a tiež vďaka svojej viere a skvelé, žil pokojný a vyrovnaný život.

Vypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

Počas Slovenského národného povstania Každý partizánom pomáhal ako vedel. Paulína Dubeňová vedela piecť chlieb, tak ho piekla. Za svoj život upiekla tisícky chlebov a zasadila asi toľko stromov.