Príbehy 20. storočia

Danielle Vago sa narodila tesne po vojne, ale osud jej rodiny holokaust kruto poznamenal. Nielen preto, že niektorí príbuzní zahynuli, ale rodičia v strachu o svoje dcéry úplne vymazali svoju židovskú identitu a žili stále v strachu a úzkosti. Vymazanie židovstva však nepomohlo a v období v 50. rokov mal jej otec aj tak problémy. Mladučká Dana trávila s kamarátkou leto v zahraničí, keď prišli v auguste 1968 okupanti. Tým sa jej príbeh v podstate len začína. 

Startlab bol donedávna na Slovensku jedinou platformou, kde ste mohli vďaka crowdfundingovým kampaniam spojiť ľudí, aby vám pomohli pri realizovaní rôznych aktivít, projektov.

O tom ako pripraviť úspešnú kampaň na Startlabe sme sa rozprávali so Zuzanou Zaťovič, ktorá Startlab vedie a s hercom, Petrom Tilajčíkom, ktorý už má niekoľko úspešných kampaní za sebou.

Prácu Post Bellum môžete podporiť na tomto linku https://postbellum.darujme.sk/nechceme-znova-prezivat-totality-20-storocia

Vyštudoval herectvo na konzervatóriu v Bratislave. Pôsobil vo viacerých slovenských divadlách, v Československej televízii režíroval slávne „televízne pondelky“. Pracoval v Rádiu Slobodná Európa v Mníchove a neskôr v Hlase Ameriky v USA. Je držiteľom ceny Emmy. Pre Ernesta Stredňanského bola najväčšou životnou traumou okupácia v roku 1968 a najvyššou hodnotou sloboda.

 Izraelská historička Gila Fatran sa zaoberá holokaustom na Slovensku. Súčasťou jej práce je dokumentácia procesu postupného vyhladzovania Židov. Je tiež členkou komisie pamätníka Jad Vašem, ktorá udeľuje čestný titul Spravodlivý medzi národmi ľuďom, ktorí Židom pomáhali. Počas vojny na Slovensku spoznala oboje na vlastnej koži - s rodinou a neskôr sama sa skrývala, aby sa vyhla istej smrti, a prežiť sa jej podarilo aj vďaka pomoci cudzích ľudí.

Hilda Svátková sa narodila v Avive ako Tehila Steinbergerová. V roku 1938 sa s rodičmi na naliehanie rodiny vrátili na Slovensko do Michaloviec. Pred transportami do koncentračného tábora od 1942 do 1944 jej rodinu chránila výnimka. Po potlačení SNP sa ukrývala s rodinou v bunkri nad Osrblím a po objavení bunkru nemeckými vojskami boli eskortovaní do väznice v Banskej Bystrici, kde len zázrakom prežili a neskončili v jame v Kremničke. Asamozrejme, problémy so židovským pôvodom pokračovali aj po vojne.

V podcaste bola použitá aj budba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk.

Judita Felediová sa narodila do židovskej rodiny a to ich malo stáť život. Vďaka tomu, že bola ešte úplne malá, sa však vyhli transportu do tábora smrti, aj keď rodičov neminul pracovný tábor v Novákoch, odkiaľ ich vyslobodilo vypuknutie SNP. Potom sa skrývali v horách a vďaka miestnym obyvateľom prežili druhýkrát. Židovský pôvod však nevedeli odpustiť ani komunisti a trpeli ním až do Pražskej jari. Po auguste 1968 s manželom emigrovali do USA.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

Medzi pamätníkov, ktorých príbehy dokumentuje Post Bellum, patria aj tí, ktorí „robili revolúciu“. Boris Strečanský patrí medzi jej nenápadných, ale o to dôležitejších aktérov. Bol členom koordinačného výboru študentov FiF UK, neskôr sa orientoval na celoslovenský štrajkový výbor študentov. Po revolúcii odišiel vo februári 1990 na štyri mesiace do USA ako študentský vyslanec. Do politiky nikdy nevstúpil, našiel sa v rozvíjaní Vysokoškolskej únie Slovenska. V roku 2002 spoluzaložil významné občianske združenie Centrum pre filantropiu.

Oskar Winkler sa narodil v období, ktoré bolo pre židovských občanov vtedajšej ľudáckej Slovenskej republiky jedno z tých najtragickejších vôbec. Do obdobia tesne pred prijatím Židovského kódexu - právnej normy, ktorá ovplyvnila aj jeho život už v útlom veku. Prvej vlne transportov sa rodina pamätníka vyhla. Po vypuknutí Povstania a pred obnovením deportácií sa spolu s blízkymi ukrývali v bunkri v okolí Starej Ľubovne. Nemeckí vojaci ich však nakoniec v lesoch našli. Pamätník tak vo veku necelých štyroch rokov prežil útrapy koncentračného tábora.

Príbeh v roku 2020 zaznamenal a spracoval Martin Rodák. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Bandhttps://mojseband.sk  

Na životoch jeho rodičov a ich širokého príbuzenstva sa dá dokumentovať spletitý a tragický, neraz až paradoxný vývoj osudu židovského obyvateľstva v Európe v prvej polovici 20. storočia. 

Židovská obec v Komárne sa rozvíjala až do 40. rokov, mala asi 2 500 členov a tri synagógy. Miestni židia však neunikli osudu mnohých iných z viac ako polovice Európy. Transporty z Komárna smerovali do Osvienčimu a do mesta sa po vojne vrátilo len asi 250 ľudí, teda desatina pôvodnej komunity.

Anton Pasternák sa narodil až po vojne, v roku 1948, ale z jeho rozprávania vieme, čo musela jeho rodina prežívať. Sám si užil svoje kvôli emigrácii brata.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/