Alexander Burger prežil pestrý život. Narodil sa v obci Ratkovské Bystr, odišiel tzv. balkánskou cestou do Francúzska, v libanonskom Bejrúte bol odvedený do československej armády. V Marseille nastúpil ako vojak 1. československej divízie. Zúčastnil sa obrany Francúzska, odplával z juhofrancúzskeho prístavu Séte do Liverpoolu, zúčastnil sa obliehania Dunkerque pri meste Bourbourg. Hovoril, že nebol naivný a stále rátal s tým, že vojnu neprežije. Keď sa vrátil domov, uvedomil si, že nemá žiadnu kvalifikáciu.

Zdravotná sestra Liana Hanusová si už nepamätá, či bola v službe práve to popoludnie 16. januára 1969, keď sa svetom rozletela šokujúca správa, že na hornom konci Václavského námestia sa polial benzínom a potom zapálil dvadsaťročný študent histórie na Karlovej univerzite Jan Palach. Spomína si na prvé aj posledné stretnutie s ním. Pracovala vtedy na oddelení popálenín v Legerovej ulici.

Jehuda Bacon prežil iba vďaka súhre neuveriteľých náhod a ako dieťa prežil najväčšie peklo, aké si človek môže predstaviť. Napriek tomu sa z neho stal svetoznámy výtvarník a svedčil v procesoch proti nacistom (na titulnej fotografii proti Adolfovi Eichmanovi). Už ako 13-ročný bol deportovaný do geta Terezín a previezli ho do vyhladzovacieho tábora Osvienčim-Březinka. Bol jedným z tzv. Birkenau Boys, ktorí robili táborový servis a na vlastné oči videli najväčšie zverstvá. V januári 1945 sa zúčastnil na pochode smrti. Po vojne žil na zámku Štiřín, v ozdravovni založenej Přemyslom Pitterom. Na jar 1946 odišiel do Palestíny.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše band. https://mojseband.sk/

Komunisti zariadili Daliborovi Norskému komplikovaný osud. Jeho sestra bola v 50. rokoch 9 rokov väznená z politických dôvodov a on sám, napriek tomu, že bol veľmi šikovný študent, mohol sotva zmaturovať. Keď prišla revolúcia, žil už dlhšiu dobu vo Frenštáte pod Radhoštěm, kde bola veľmi veľká ruská posádka. Ako zakladateľ miestneho Občianskeho fóra si povedal, že z ich mesta odídu nenávidení paraziti ako prví z bývalých sovietskych satelitov. A dokázal to, úplne mimo aktivít Michaela Kocába, ktorého v tom čase ani nepoznal.

Rozprávanie profesora Tomáša Radila pre Post Bellum sa od iných svedectiev líši. Zatiaľ čo väčšina pamätníkov popisuje svoj životný príbeh, profesor Radil hovorí o svojej životnej téme. Popri svojej profesii neurofyziológa sa paralelne zaoberal holokaustom ako všeobecným fenoménom, ktorý zasiahol, ovplyvnil a zmenil životy miliónov ľudí vrátane jeho vlastného. Vo svojom rozprávaní opísal formálnu organizáciu deportácií, psychologickú manipuláciu s jedincami v koncentračných a vyhladzovacích táboroch, snahu rozštiepiť ľudské spoločenstvo na elementárne jednotky aj obranné mechanizmy, ktoré to vyvolalo.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

Milan Kužela je hokejovou legendou, dres s jeho menom v súčasnosti tróni v Sieni slávy slovenského hokeja. Takmer celú kariéru strávil v bratislavskom Slovane, pre fanúšikov „Belasých“ je symbolom jeho zlatej éry. Napriek nespornému talentu to za komunizmu ako športovec nemal ľahké. Mnohým ležal v žalúdku práve kvôli rozhodnutiu nevstúpiť do strany.

Mnohí našinci nevedia prevziať zodpovednosť za vlastné činy a naivne veria, že ich problémy vyriešia krikľúni, ktorí sľubujú zázraky.

Uprostred memoriálu Stopami ukrývaných detí diskutovala v banskobystrickej Záhrade Sandra Polovková s Martinou Strmeňovou a Miroslavou Čiernou.

Debatovali o tom, ako demokraciu vnímajú ľudia v regiónoch a čo sa podarilo v regiónoch po protestoch Za slušné Slovensko.

Táto časť relácie Sloboda nie je happy end! vznikla s podporou Férovej nadácie O2.

Emil Boček bol jeden z najmladších československých pilotov, pôsobiacich v RAF. Zúčastňoval sa bojových akcií pri sprievodoch spojeneckých bombardérov nad Európou a pri útočných akciách na nemecké pozície. Počas svojho operačného pôsobenia uskutočnil 26 operačných letov a nalietal vyše 73 hodín. Našťastie, po nástupe socializmu sa ho zvlášť nedotkol pohon na príslušníkov britského letectva.

Obaja Hedvigini rodičia boli zapojení do odboja, otec bol v horách, mama šila biele obleky pre partizánov. Sama Hedviga pôsobila ako partizánska spojka, nosila správy a skrývala na určenom mieste. Na jeseň 1944 rodičia v dome na povale skrývali Židov. Gardisti odviedli Hedviginho otca na výsluch do Bánoviec, bol podozrivý z pomoci odboju. Ona sama zažila neuveriteľné zverstvá nacistov a ľudákov ako dvanásťročné dievča.

Dejiny komunistického Československa poznajú tisícky prípadov, keď sa jeho občania rozhodli ilegálne prekročiť hranice a hľadať šťastie v cudzine. Pre mnohých ľudí nebolo inej cesty, než nadobro emigrovať z krajiny ovládanej diktátom jednej strany. K tomu sa odhodlal aj Alexander Stavrovsky s manželkou Juditou. Ako utečenci dostali možnosť začať nový život v Spojených štátoch. Začiatky v cudzej krajine však mali pre slovenského robotníka ďaleko od idyly.