Príbehy 20. storočia

Bezpečná participácia na dianí v digitálnom svete podporuje slobodu, ochranu demokracie, základných ľudských práv idúc ruka v ruke s osobnou zodpovednosťou.

O digitálnom občianstve a bezpečnosti v digitálnom svete diskutovali Andrea Cox z neziskovej organizácie DIGIQ, Roman Kováč zo spoločnosti ESET a Sandra Polovková z Post Bellum.

Ďakujeme, že vznik tejto časti relácie finančne podporila Nadácia ESET.

Anna Šestáková prežila druhú svetovú vojnu viac-menej bez ujmy, ale jej manžel sa dostal do hľadáčika ŠtB, úplne bezdôvodne ho uväznili, odsúdili na doživotie a ju samu vysťahovali v rámci takzvanej Akcie B. Až po šiestich rokoch odlúčenia manžela prepustili a v roku 1957 sa mohli pozvoľna vrátiť do normálneho života.

Husľová virtuózka Jela Špitková patrí medzi najvýznamnejšie slovenské hudobníčky. Jej kariéra je oslnivá, ale ani jej rodina sa nevyhla ústrkom komunistického režimu.

Ako školák prežil Otto Šimko nástup protižidovských zákonov, ktoré z nevinných ľudí spravili vyvrheľov a pripravili ich o práva. V zbernom stredisku v Žiline čakal s rodinou na transport do tábora smrti, ale vďaka šťastiu a falošným papierom sa zachránili. Okamžite po vypuknutí SNP sa pridal k partizánom. Pri akcii ho chytili gardisti a opäť hrozila deportácia, ale Otto ušiel z nemocnice. Po oslobodení vytriezvel z komunistických ideálov a užil si socialistický antisemitizmus.

Karol Natan Steiner sa narodil do bratislavskej rodiny lekára. To ich aj zachránilo pred prvou vlnou deportácií, pretože ľudia v strategických zamestnaniach a ich rodiny mali výnimky. Napriek tomu prežil ako chlapec v tábore Bergen-Belsen peklo, aké si vôbec nevieme predstaviť. Tiež prišiel o veľkú časť rodiny.

V čase 2. svetovej vojny bol Ivan Bergida ešte malý a udalosti z tohto obdobia  sa  dozvedel hlavne cez rozprávanie rodičov. Osudy jeho rodiny, z ktorej mnohí zomreli, a tiež a povojnový antisemitizmus ho doviedli k emigrácii do Nemecka. Ako vývojár v IBM zažil technologicky fascinujúce obdobie zrodu mikroprocesorov.  V čase nahrávania rozhovoru v roku 2021 žil v Mníchove.

V podcaste bola použitá hudba skupiny Mojše Band. 

Ján Prokop prežil mladosť v agresívnej atmosfére slovenského štátu. Kvôli účasti na vysokoškolskej akcii ho zatkli a vyšetrovali. Bol 9 rokov väznený v Leopoldove a neskôr v Jáchymove. Po dlhých rokoch čakania sa oženil so svojou snúbenicou, s ktorou mali dvoch synov. Popri práci sa tajne venoval akustike a ozvučil štyridsaťjeden kostolov na Slovensku.

Alžbeta Ošvátová sa narodila v malebných Čičmanoch, kde prežila krásne detstvo. V obci pocítili krutosti ľudáckeho režimu. Vďaka ťažkej dostupnosti sa obec stala základňou partizánov. 6. apríla vtrhlo do Čičman 300 Nemcov a podpálili horný koniec drevenej dediny a 65 mužov odvliekli do koncentračného tábora. Alžbeta s mamou, sestrou, krstnou mamou a jej rodinou a ďalšími dedinčanmi ušli z dediny. Tri týždne sa skrývali v horách, v pivniciach a v bunkroch. V dedine zhorelo asi 100 domov a hospodárskych budov a 500 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. Tragédia ovplyvnila aj veľa nasledujúcich Betkiných rokov.

Pani Viera Šagátová, rodáčka z dedinky Miezgovce, mala v čase vypuknutia 2. svetovej vojny len 8 rokov. Jej otec Michal Masaryk bol v období SNP veliteľom partizánskej brigády a rodina ukrývala aj sovietskych partizánov. Viera bola svedkom represálií nemeckých vojakov a spolu s matkou a malou sestrou prežili aj vypálenie Miezgoviec 29. októbra 1944. Z ich chalupy ostali len spálené trosky.

Príbeh v roku 2019 zaznamenal Filip Pavčík a spracoval Michal Roľko.