Príbehy 20. storočia

Ďalší diel diskusie Sloboda nie je happyend sa venuje občianskej spoločnosti a neziskovému sektoru. Kto vôbec tvorí túto časť spoločnosti? Čomu sa venuje? Z čoho býva financovaná? Akým útokom musí čeliť? Aj to sú témy, o ktorých sa rozprávala Sandra Polovková s riaditeľkou VIA IURIS, Katarínou Batkovou a s riaditeľkou Nadácie otvorenej spoločnosti, Andreou Erdösovou. Podporte našu prácu a tvorbu ďalších častí diskusií pravidelným finančným príspevkom 👉 https://bit.ly/319D8aI Ďakujeme  

Eugen Gindl bol intelektuál v tom pravom význame, osobnosť, ktorá ovplyvnila množstvo ďalších osobností. Tento novinár, scenárista a dramatik sa podpísal pod publikáciu Bratislava nahlas, prvú otvorenú kritiku socialistického zriadenia. Ako člen koordinačného výboru VPN dosiahol, že Nežná revolúcia sa dostala z námestí na obrazovky a viedol slávne noviny Verejnosť. Celý život bol oddaný environmentalista a v internetovom veku správne pochopil zničujúcu silu dezinformácií. Eugen Gindl nás opustil len nedávno, 14. novembra 2021.  Jeho odkaz v dnešných časoch, akoby pohŕdajúcich vzdelaním, žiari ako hviezda z časopisu Kozmos, ktorého šéfredaktorom bol celé desaťročia. 

Na Slovensku v čase druhej svetovej vojny pôsobilo viacero hrdinov, ktorí so zbraňou v ruke povstali proti nacistickému Nemecku a osudy ktorých neostali v pamäti tak výrazne ako ich slávnejších kolegov z odboja. Vypočujte si príbeh Júliusa Kusého z Omastinej, ktorý sa len ako 18-ročný zapojil do Slovenského národného povstania a viac ako 8 mesiacov bojoval v horách za našu slobodu. Bol väznený a vypočúvaný gestapom, ale prežil, a my v Post Bellum sme mali tú česť zaznamenať jeho rozprávanie.

Peter Salner sám seba označuje doslovne za dieťa holokaustu. Historik, vedec a etnograf sa sa hlási k svojmu židovskému pôvodu, kultúre a dejinám svojich predkov a bol jedným z prvých, ktorí sa tejto téme začali venovať profesionálne. Ďakuje za to najmä rodičom, ktorí počas celého detstva dbali, aby vedel a nikdy nezabúdal na to, kým je, odkiaľ pochádza.

Režisér Ľubomír Vajdička sa narodil v roku 1944 do rodiny evanjelického kňaza. Kvôli otcovmu kňazskému povolaniu nemal možnosť študovať na gymnáziu. Bol aktívny počas nežnej revolúcie. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na VŠMU v Bratislave a patrí medzi našich najvýznamnejších divadelných tvorcov.

Spolu s rodičmi žila Alžbeta Vargová počas vojny na seredskom židovskom cintoríne, kde mali postavený dom, počas vojnových rokov zaznamenávala mená pochovaných. Spolu s bratom pomohla utiecť židovskému väzňovi. V roku 2020 dostala Cenu pamäti národa.

V júni 1944 bola Lívia Herzová ako osemnásťročná spolu s matkou deportovaná do Auschwitzu, obidve prežili selekciu doktora Mengeleho. Po troch mesiacov boli s tisíc ďalšími ženami transportované do koncentračného tábora Münchmühle, kde vyrábali výbušniny.

V marci 1945 sa vydali na pochod smrti, ktorý šťastne prežili. V blízkosti západného frontu ich oslobodili Američania a strávili dva mesiace v nemeckých rodinách pri mestečku Ziegenhain. Po návrate do Tornale sa zvítali s otcom.

Po vojne mohla Lívia začať žiť normálny život. Tento rok dostane Cenu pamäti národa.

Ukrajinca Levka Dohoviča Sovieti už ako štrnásťročného odsúdili do gulagu na desať rokov za „protištátne aktivity“, dokopy bol v štrnástich táboroch. Levko z tábora ušiel a dostal desať rokov navyše. Po roku sa vzbúril spolu so svojimi spoluväzňami a táto akcia skončila mŕtvymi a zranenými.

V pracovnom tábore sa zamiloval do hudby a spolu s priateľmi dal dokopy spevácky zbor, čo ho nasmerovalo na zvyšok života. Nasledovalo 15 rokov komunistickej perzekúcie. Dnes žije Levko ako slobodný občan – po vojne sa presťahoval do Československa a dlhodobo žije v Košiciach. Je spisovateľ, skladateľ, dirigent. Dňa 17. novembra 2020 prijal v pražskom Národnom divadle Cenu Pamäti národa.