Jednu dve ráno, ďalšiu po obede, možno nejaká na ceste domov. A to teraz nespomíname, ak vám do podobného denného režimu prídu rôzne pracovné stretnutia.
Hej hej, hovoríme o pití kávy: možno aj vás zaujíma otázka, aké množstvo je pre náš organizmus ešte bezpečné. A kedy už riskujeme zdravie.
Vo vede sa ale diali aj ďalšie zaujímavé veci. Napríklad jeden výskumník tvrdí, že rozlúštil slávny a záhadný Voynichov rukopis. Akurát sa zdá, že mu neverí ani jeho vlastná univerzita.
Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na baktériu s umelou DNA, ktorú vedci poskladali v laboratóriu, ako je na tom tajomstvo čudného rukopisu a koľko káv je ešte bezpečné vypiť.
A ešte krátke správy z vedy
Hladina svetových morí môže vzrásť viac, než sme predpokladali. Ľadovce sa totiž topia rýchlejšie, ako sa pôvodne zdalo. Odhad z roku 2013 hovoril, že hladiny morí by do konca storočia mohli narásť o jeden meter, reálnejší je však nárast o dva metre.
Slovenský prales sa dostal na titulkuprestížneho vedeckého magazínu Nature. Snímku jedľovo-bukového pralesa vo Veľkej Fatre vytvoril Ondrej Kameniar, záber patrí k vedeckej štúdii o dopadoch klimatickej zmeny, na ktorej sa podieľalo aj Národné lesnícke centrum vo Zvolene.
Pri prieskume morského dna si výskumníci náhodou všimli dosiaľnajväčšiu známu podmorskú erupciu. Na oceánskom dne medzi Madagaskarom a Afrikou sa vytvorila päťkilometrová podmorská hora vysoká 800 metrov. Podmorský vulkán narástol ani nie za pol roka.
Jestvuje niekoľko hypotéz, ako sa dostala na našu planétu voda. Niektoré hovoria o nárazoch komét, nová zase naznačuje, že to môže súvisieť so vznikom Mesiaca pred viac ako štyrmi miliardami rokov, keď do protoZeme narazila protoplanéta veľká asi ako dnešný Mars. Práve Theia pochádzajúca z vonkajších končín slnečnej sústavy mohla doniesť vodu.

See omnystudio.com/listener for privacy information.