Zoom

Ak chcete vytvoriť nový materiál, kedysi ste sa možno zavreli do alchymistického laboratória a skúšali hocičo s hocičím... a možno mali šťastie.

Lenže dnes to už vyzerá inak: potrebujete sa pozrieť na úroveň takú drobnú, že ju už neuvidíte voľným okom. A na správanie sa atómov a elektrónov, na pochopenie ich usporiadania, vlastností a vzájomných vzťahov potrebujete modely a superpočítače.

Článok pokračuje pod video reklamou

Výsledkom tak môže byť čosi supravodivé, a supravodivé ideálne za teplôt, ktoré dosiahnete pri izbovej teplote. Práve takémuto výskumu sa venuje Mariana Derzsi, fyzička z Ústavu výskumu progresívnych technológií Materiálovotechnologickej fakulty STU. Hľadá materiály, ktoré by mali skvelé vlastnosti za bežných podmienok.

Zoom+ je špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom vám raz do mesiaca prinášame rozhovory so zaujímavými ľuďmi z prostredia slovenskej vedy, výskumu či vzdelávania.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už vieme, že s neandertálcami je to inak: dokonca tak inak, že tento rok si to vyslúžilo Nobelovu cenu. Neboli ani menej bystrí ako moderní ľudia, mali jazyk, aj kultúru, a ešte sme s nimi mali aj sex – a dodnes sme všetci tak trochu neandertálcami. No a teraz vedci zistil, v akých skupinách neandertálci žili.

Tento týždeň sa znovu vyberieme za neandertálcami a ich rodinami, zistíme, prečo večerné jedenie v skutočnosti hlad zvyšuje a dozvieme, sa, prečo je nám pri vode tak dobre.

Krátke správy z vedy

1. Hviezdy nás na konci svojho riadneho života varujú. Masívne slnká totiž niekoľko mesiacov pred výbuchom ako supernovy náhle prestanú svietiť vo viditeľnom spektre. Spôsobuje to nahromadenie materiálu, ktorý blokuje fotóny, takže sa zdá, že ich svietivosť pred výbuchom stonásobne poklesne.

2. Neandertálci boli mäsožravci. Ukazuje to nový výskum izotopov zinku zo stoličiek týchto našich príbuzných. Platí to prinajmenšom na neandertálcov zo Španielskej Gabasy, vedci chcú teraz preskúmať pozostatky z ďalších nálezísk.

3. Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba priniesol nové zábery na slávne Stĺpy stvorenia. Známa štruktúra je studeným, hustým mrakom prachu a vodíkového plynu, ktorá sa nachádza 6500 svetelných rokov od Zeme, a dnes už pravdepodobne nejestvuje. Je to však región, kde vznikajú nové hviezdy.

4. Videohry prinášajú deťom kognitívne benefity. A to dokonca také, že školopovinné deti, ktoré trávia hodiny denne hraním videohier, dokážu v niektorých testoch mentálnej agility prevýšiť svojich rovesníkov. Platí to najmä na testy krátkodobej pamäte a na sledovanie impulzívneho správania.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už si neviete poradiť, nedokážete prísť na riešenie... a zrazu akoby prišlo samé. Ak sa to aj vám deje najčastejšie pri sprchovaní, nuž, s týmto fenoménom nie ste tak úplne sami. Vlastne, venujú sa mu aj vedci a teraz prišli s vysvetlením, prečo niektoré najlepšie nápady dostávame, napríklad, v sprche.

Tento týždeň v podcaste Zoom uvidíme, ako je to s našimi blúdiaci mysľami, ktoré hľadajú nápady, dozvieme sa, či by sa na dne Tichého oceána nemohli nachádzať kúsky mimozemskej sondy a zistíme aj to, prečo už pohár vína môže spúšťať stavy úzkosti.

Krátke správy z vedy

Hubblov vesmírny ďalekohľad narazil na ultrarýchle výtrysky pochádzajúce zo zrážky hviezd. Pohybujú sa takmer rýchlosťou svetla a vystrelila ich zrážka dvoch neutrónových hviezd. Vedci pri tejto zrážke narazili aj na gravitačné vlny a gammažiarenie.

Dávny Mars mohli obývať kolónie podpovrchových mikróbov. Problémom je, že ak existovali, zrejme dokázali pozmeniť atmosféru planéty. A to až natoľko, že mohli spustiť marsovskú ľadovú dobu a napokon zahubiť samé seba.

Mlieko využívali európski farmári už pred 7400 rokmi. Ukazuje to výskum, ktorý využil novú metódu na datovanie tukov na stenách keramiky. Zistil, že mlieko sa v strednej Európe skladovalo už v 54. storočí pred našim letopočtom.

Plasty by čoskoro mohlo nahradiť priehľadné drevo. Výskum tiež ukazuje, že transparentné drevo by znížilo ekologické dopady na životné prostredie, je recyklovateľné a biodegradovateľné. A bolo by dokonca násobne lacnejšie ako sklo.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nemusíte byť seniorom. Dokonca nemusíte mať ani tridsať, a napriek tomu vám hrozí riziko, že vás môže zasiahnuť mŕtvica. Tá totiž postihuje aj mladých, no problémom je, že v takomto veku si prichádzajúce príznaky s takouto závažnou situáciou nespájame. No mali by sme a mali by sme si dávať pozor.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, že mŕtvica môže ľudí postihovať aj pred tridsiatkou, zistíme, prečo sú žeby v okolí Černobyľskej jadrovej elektrárne čierne a vyberieme sa aj za výskumom, ktorý sľubuje liek proti herpesu.

Krátke správy z vedy

Deti majú podľa všetkého predsudky voči odlišným prízvukom. Výskum ukázal, že deti dávali prednosť učiteľom, ktorí rozprávali podobne ako oni. Tento predsudok sa pritom prejavoval už u päťročných detí.

Vedci narazili na nové antibiotikum, ktoré má antimykotické účinky. Látku nazvanú solanimycín izolovali z patogénnej baktérie, ktorá napáda zemiaky. Predbežné výsledky ukazujú, že látka by mohla byť užitočná nielen v poľnohospodárstve, ale aj na liečbu ľudí.

Astronómovia zverejnili nové zábery Jupiterových mesiacov Európa a Ganymede, dosiaľ najlepšie z pozemských observatórií. Snímky ukazujú rozsiahle zamrznuté povrchy s koktailom chemických látok. Zábery zhotovil teleskop VLT v Čile.

Vedci môžu byť najkreatívnejší a najinovatívnejší na začiatkoch svojich kariér. V prípade výskumníkov na poli biomedicíny poklesol počas ich kariér impakt ich článkov zhruba o polovicu až o dve tretiny. Naznačuje to analýza viac ako piatich miliónov biomedicínskych článkov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Necítite sa práve najlepšie, máte toho priveľa až plné zuby a nestíhate. A ešte aj ten váš pes akoby všetko cítil a správa sa nejako inak. Nuž... nie je to len pocit. Zdá sa totiž, že psy naozaj dokážu vycítiť, keď sme v strese. A stačí im na to len ľudský dych a pot.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako dokážu psy vycítiť stres človeka, zopakujeme si päť dôvodov, prečo by sa proti covidu mali posilňujúcou dávkou zaočkovať aj mladí ľudia a vrátime sa do čias, keď vymreli dinosaury, do čias, keď náraz planétky nasledovali obrovské zemetrasenia.

Krátke správy z vedy:

Mesiac mohol vzniknúť oveľa rýchlejšie, ako sme sa domnievali. Naznačujú to nové simulácie, ktoré sa pozreli na vznik našej prirodzenej družice. Predpokladáme, že Mesiac vznikol po zrážke mladej Zeme a telesa veľkého asi ako Mars prezývaneho Theia. Ako ale táto zrážka vyzerala, by mohli prezradiť vzorky hornín z Mesiaca.

Biológovia zrejme narazili na nový herbicíd, ktorý by nám mohol pomôcť s narastajúcou rezistenciou na tieto látky. Vedci sa inšpirovali statínmi, chemikáliami, ktoré u ľudí používame na boj s cholesterolom. Vďaka nim narazili v rastlinách na enzým, ktorý by mohol viesť k vývoju novej skupiny látok.

Starovekí Gréci využívali v boji proti svojim nepriateľom žoldnierov.  Archeologický výskum na Sicílii ukázal, že mestu Himéra prišli v boji proti Kartágincom na pomoc ľudia z iných regiónov a na začiatku 5. storočia pred našim letopočtom mu pomohli útok odraziť. O sedemdesiat rokov neskôr však mesto pomoc nedostalo a podľahlo a útočníci ho zrovnali so zemou.

smeAdManager.cmd.push(function () {smeAdManager.mngr.display('gtg', 'article_body_2', 'article_body_2-responsive_1-13300');});SkryťVypnúť reklamu

Zrážka sondy DART s planétkou Dimorphos vytvorila chvost, ktorý má až 10-tisíc kilometrov. Ukazujú to pozorovania veľkými teleskopmi, na ktorých vidno chvost podobný kométam. Tvorí ho vyvrhnutý materiál z planétky, a zrejme aj roztrieštené kúsky sondy a materiál sa kvôli slnečnej radiácii od Dimorpha postupne vzďaľuje.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Biologické hodiny tikajú. Akurát že netikajú len ženám, ako si možno myslíte, biologické hodiny majú aj muži a uháňajú im rovnako. S vekom totiž môžu mať s počatím potomstva problémy aj páni.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako je to s mužmi a ich biologickými hodinami, pozrieme sa, ako by seniori mohli žiť šťastnejšie životy a dozvieme, sa čo spravil covid s chorobnosťou nášho druhu.

Krátke správy z vedy

Astronómovia prišli s novým vysvetlením, prečo má Plutov mesiac Cháron veľkú červenú škvrnu. Príčinou môžu byť kryovulkány, ktoré rozšírili na niektorých častiach povrchu metán. Milióny rokov bombardovania slnečnou radiáciou následne spôsobili, že výsledný tholin sfarbil časť povrchu dočervena.

Ak pracujete z domu, nevyhraďte si na prácu miestnosť, radšej si nastavte pracovný čas. Nový výskum ukazuje, že na produktivitu i na psychickú pohodu lepšie vplýva vyhradený pracovný čas ako vyhradené miesto na prácu. Špeciálna pracovňa sa dokonca zdala ako neefektívna stratégia.

Záhadné vlny a vibrácie, ktorá sa nachádzajú na periférii našej Mliečnej cesty, spôsobila trpasličia galaxia. Štruktúra, ktorá sa dnes nachádza v súhvezdí Strelca, minula našu galaxiu pred stovkami miliónov rokov. Zanechala za sebou akési vlny, ktoré sa prejavujú odlišným pohybom hviezd na okrajoch našej galaxie.

Vedci zrekonštruovali genóm spoločného predka všetkých cicavcov. Žil pred približne 180 miliónmi rokov a genetici pri tejto rekonštrukcii použili génové sekvencie 32 dnes žijúcich druhov. Výskum pomôže lepšie pochopiť evolúciu cicavcov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Toto je premiéra novej série rozhovorov Zoom+. Vždy prvú sobotu v mesiaci prinesieme špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom sa raz do mesiaca budeme rozprávať so zaujímavými ľuďmi z prostredia slovenskej vedy, výskumu či vzdelávania.

V prvej epizóde sa Tomáš Prokopčák rozpráva o jazyku, o logike a o analytickej filozofii s analytickým filozofom jazyka Mariánom Zouhar.

Spoločne zistia, či povedať možno naozaj všetko alebo či o čom nemožno hovoriť, o tom treba skrátka mlčať. Pozrú sa, či sú hranice nášho jazyka hranicami nášho myslenia, či je jazyk len pragmatickým nástroj na dosahovanie cieľov. Či sa oplatí nad jazykom zamýšľať, či jestvuje univerzálny: jazyk prírody, kozmu, spoločný, presný a precízny.

Podcast Zoom vo jeho klasickej týždennej podobe s novinkami z vedy nájdete vo vašej appke ako vždy, už v stredu.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hypotéza by mohla znieť nejako takto: keďže vám chceme uľahčiť život, vy si nemusíte nič rátať, stačí, ak si jedlo odfotíte. A potom bude diéta fungovať, budete chudším, šťastnejším a... akurát že to nefunguje. Naopak sa zdá, že ľudia, ktorí si fotia svoje jedlo, môžu skôr svoju snahu o diétu sabotovať.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako je to s fotením jedla a diétami, vrátime sa späť k vedcovi, ktorý mal geneticky upraviť deti a vyberieme sa aj za takzvanými večnými chemikáliami a zistíme, ako sa ich zbaviť.

Krátke správy z vedy:

Vesmírny teleskop Jamesa Webba priniesol nové zábery planéty Neptún. Zvláštnosťou sú prstence, ktoré túto planétu obklopujú. Zachytiť takýmto spôsobom jemné prachové štruktúry okolo Neptúna sa podľa astronómov nepodarilo desaťročia, naposledy pri prelete sondy Voyager 2.

Vedci zistili, koľko mravcov sa nachádza na našej planéte. Nové odhady založené na dátovej analýze naznačujú, že na Zemi sú dve biliardy mravcov, čo je dvadsiatka a za ňou pätnásť núl. Výskumníci vychádzali z približne piatich stoviek vedeckých štúdií, ktoré skombinovali v jednej databáze.

Vesmírne vozidlo Perseverance získalo kľúčové vzorky na Marse. Vŕta totiž na dne krátera Jezero, presnejšie v jeho delte, kde sa ukladali sedimenty. Na našej planéte by to boli ideálne oblasti na hľadanie minulého života, pretože práve v sedimentárnych skalách po sebe život zanecháva stopy.

Dinosaury už vymierali, keď našu planétu zasiahlo veľké vesmírne teleso a spečatilo ich osud. Nový výskum sa pozrel na stav dinosaurej populácie v posledných dvoch miliónoch rokov pred nárazom a vychádzal z tisícky rôznych dinosaurích vajíčok. Ukázal, že prinajmenšom v Číne už boli tieto tvory na ústupe.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Máte niekedy pocit, že tej rakoviny je akosi viac ako v minulosti? Nuž, možno to nie je iba pocit: isteže, radikálne sa nám zlepšila diagnostika. No nový výskum naznačuje, že pri našom dnešnom životnom štýle sa riziko rakoviny naozaj zvyšuje s každou ďalšou generáciou.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sa s každou ďalšou generáciou zvyšuje riziko rakoviny, dozvieme sa, že žiaci z chudobnejšieho prostredia bývajú závislejší od sociálnych sietí a pozrieme sa, ako fungujú i ako vlastne nefungujú diéty.

Krátke správy z vedy:

Astronómovia objavili dvojicu superzemí pri neďalekej hviezde. Slnko LP 890-9 je červeným trpaslíkom vzdialeným zhruba sto svetelných rokov v súhvezdí Eridanus. Planéta "c" v systéme dokonca obieha v obývateľnej zóne, a je tak ideálnym cieľom pre ďalšie pozorovanie Vesmírnym teleskopm Jamesa Webba.

Ľudia si prispôsobili oslov niekedy pred 7-tisíc rokmi v Afrike. Naznačuje to skúmanie genómu stoviek moderných a dávnych oslov, ktoré ukázalo, kedy domestikácia tohto druhu prebehla. Somárov sme si prispôsobili najskôr vo východnej Afrike, odtiaľ sa následne rozšírili do Európy a Ázie.

Študenti nie sú práve najideálnejším testovacím subjektom na behaviorálne experimenty. Tvrdí to nový výskum, ktorý sa pozrel na ich využívanie pri skúmaní hypotéz. Ukázal, že študenti a ich rozhodovanie nekopíruje presne všeobecnú populáciu, takže výsledky a ich dôsledky potom môžu byť skreslené.

Prečo má Saturn prstence a prečo je taký naklonený? Nové vysvetlenie hovorí, že dôvodom môže byť chýbajúci mesiac. Výskumníci sa pritom domnievali, že príčinou môže byť Neptún, no nové modely ukazujú skôr na chýbajúce teleso: mesiac, ktorý Saturn roztrhal niekedy pred 160 miliónmi rokov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stále nás mätie. Najskôr sa nám zdalo, že vzdialená hviezda Betelgeuze pohasla. Potom, že môže každú chvíľu vybuchnúť. A teraz vedci hovoria, že tento dnes typický príklad červeného nadobra ešte pred dvomi tisíckami rokov červeným vôbec nebol. Betelgeuze bola žltá hviezda.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom znovu vyberieme za záhadami hviezdy Betelgeuze, zistíme, prečo je cvičenie pre deti také dôležité a dozvieme sa, prečo je vitamínové vapovanie problémom.

Krátke správy z vedy

Archeológovia narazili na rozsiahle dôkazy o prehistorickej aktivite dávnych lovcov. Vďaka satelitným záberom narazili na severe Saudskej Arábie a juhu Iraku na 350 štruktúr, ktoré kedysi využívali lovci. Sú to akési nízke kamenné múry staré až desaťtisíc rokov, ktoré zrejme navádzali zvieratá k miestam, kde by sa ľahšie ulovili.

Vedci vytvorili atómy, ktorých teplota je až trimiliardykrát nižšia ako medzihviezdny priestor. Cieľom fyzikov je totiž preskúmať vlastnosti kvantového magnetizmu. K tomu potrebujú atómy yterbia schladené na jednu miliardtinu stupňa nad absolútnou nulou.

Diamantový dážď môže byť v kozme bežnejší, než sme sa domnievali. Vedci sa totiž pokúšali napodobniť podmienky, ktoré by mohli panovať na exoplanétach. Keď do chemického mixu pridali kyslík, zistili, že relatívne ľahko vzniká takzvaný diamantov dážď.

Webbov teleskop priniesol svoj prvý záber exoplanéty. Nie je to síce prvé priame pozorovanie vzdialenej planéty, no nový vesmírny ďalekohľad to zvládal relatívne rýchlo a s dobrými detailmi. Pozorovanou exoplanétou je HIP 65426 b veľká ako Jupiter, vzdialené zhruba 350 svetelných rokov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.