Dejiny

Zrejme nikoho neprekvapí, že pohreb kráľovnej Alžbety II. ako i slávnostný smútočný sprievod v uliciach Londýna s dvoma tisíckami pozvaných hostí z krajín Commonwealthu i celého sveta, sa stal i mediálnou udalosťou číslo jeden.

Pochopiteľne, mohli by sme to pričítať jednak vysokej popularite a záujmu verejnosti, ktorej sa teší britská kráľovská rodina a jednak stále pretrvávajúcej tradícii britskej monarchie. A hoci sa to môže zdať už iba ako zvláštny relikt minulosti, v posledných udalostiach a výjavoch je v istom zmysle stále prítomný niekdajší duch britského impéria. Koniec-koncov, Alžbeta II. nebola len britskou panovníčkou, ale aj hlavou ďalších 14 štátov Commonwealthu. A rovnako ním bude aj jej nástupca Karol III.

Je to preto príležitosť ohliadnuť sa späť po zdrojoch tejto tradície a pozrieť sa bližšie na niekdajšie impérium, nad ktorým ako hovorili jeho súčasníci, slnko nezapadá. Z čoho pramenil jeho mimoriadny úspech? Ako sa vyvíjal a čo sa stalo s Veľkou Britániou a napokon aj s pozíciou britského panovníka v časoch postupnej dekolonizácie rozsiahlych častí sveta?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa na lesk i biedu Britského impéria poohliadol so Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV.

-

Poslucháčsky prieskum denníka SME o podcastoch je ukončený. Jeho výsledky zverejníme onedlho.

-

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Komunistický nacionalizmus, nacionalistický komunizmus, národní komunisti. Ak sa aj vám tieto slovné spojenia zdajú protirečivé, nemožno sa čudovať. Komunisti predsa hlásali a často okázalo oslavovali  bratstvo národov: vpád vojsk varšavskej zmluvy v roku 1968 sa počas normalizácie oslavoval ako bratská pomoc a pravidelne sa konali oslavy československo-sovietskeho priateľstva. Internacionála, hymna, ktorá bola prakticky soundtrackom komunistického režimu, oslavovala medzinárodný socializmus. Spieva sa v nej o jednom a jednotnom pracujúcom ľude a nenájdete v nej ani zmienku o národoch.

Avšak, pre vedúce postavy Komunistickej strany Slovenska, ale tiež radových komunistov bol národný komunizmus dôležitou súčasťou ich myšlienkového sveta a politiky. Pre mnohých komunistov bol národný komunizmus užitočný aj po páde komunistického režimu v roku  1989: viacerým poslúžil ako predpríprava na rýchlu konverziu z komunistov na plnokrvných nacionalistov a populistov.

Na Slovensku patrili k jeho najvýraznejším postavám Gustáv Husák či Ladislav Novomeský. Aj cez ich životné príbehy možno bližšie skúmať príbeh národného komunizmu na Slovensku. Prečo komunistov lákala národná otázka? Možno naozaj hovoriť o komunistických nacionalistoch? A môžeme teda tvrdiť, že komunisti prispeli k zachovaniu a posilneniu nacionalizmu a populizmu na Slovensku?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Adamom Hudekom z Ústavu dejín súčasnosti na Akadémii vied Českej republiky. Hudek sa dlhodobo venuje výskumu národného komunizmu a na túto tému publikoval niekoľko odborných článkov a monografiu.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bol raz jeden kráľ, ktorý sa vzoprel fašizmu. Tak by sme dnes mohli začať svoje rozprávanie. Nejde však o fikciu či prehnanú fabuláciu, ale reč bude o monarchovi, ktorý sa v rozhodujúcej chvíli postavil na správnu stranu dejín.

Rumunský kráľ Michal I. stál v lete roku 1944 pred hrozivou situáciou. Buď ponechá krajinu v rukách premiéra a Hitlerovho kolaboranta gen. Iona Antonesca alebo sa spojí s domácim odbojom a podnikne riskantnú politickú i vojenskú akciu, vo výsledku ktorej sa Rumunsko pripojí k antihitlerovskej koalícii. Rozhodol sa pre druhú možnosť a aj vďaka tomu Slovensko na konci vojny oslobodzovali i rumunskí vojaci.

Je preto až zarážajúce ako málo o tomto mužovi na Slovensku vieme. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozprával s historikom Antonom Hruboňom.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Javorinu Nemci nikdy nedostanú!" – tento zľudovený výrok partizánskeho veliteľa Miloša Uhra sa pôvodne spájal s odmietnutím poskytnúť drevo na kúrenie z javorinských hôr pre nemeckú posádku v Lubine. No ako jeseň a zima rokov 1944 a 45 ukázali, zďaleka nešlo len o drevo. Tento región uprostred Bielych Karpát bol známy aj svojou podporou partizánom, odporom voči okupantom a voči kolaborantskej ľudáckej vláde.

V javorinských lesoch i na kopaniciach sa tak odohrávala na konci vojny dráma, ktorá by sa poľahky vmestila do filmového scenára s povstaleckou tematikou. A hoci odpor miestnych partizánov nemenil pohyb hlavných armád na mape Európy, výrazne poznačil pamäť tohto malebného regiónu. Z tabúľ a pamätníkov, roztrúsených po dedinkách pod Veľkou Javorinou si aj dnes môžete prečítať mená mužov, ktorí sa so zbraňou v ruke postavili proti fašizmu. Tie aj po takmer 80 rokoch ožívajú v rozprávaniach Bošáčanov, Lubinčanov či Turancov.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Jurajom Krištofíkom z Múzea Slovenských národný rád SNM v Myjave.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hoci je dnes historická budova SND v havarijnom stave a čaká na svoju rekonštrukciu, stále má čím prekvapiť. V zbierkach Galérie mesta Bratislavy pred nedávnom objavili štyri veľkorozmerné plátna, ktoré historici identifikovali ako maľby zo stropu v hľadisku niekdajšieho Mestského divadla v Prešporku. To sa práve v búrlivom 20. storočí premenilo na národné a samotné mesto zasa za hlavné.

Keď však toto divadlo v roku 1886 otváralo svoje brány, bola i Bratislava či skôr Prešporok celkom iným mestom. Popri rýchlo rastúcej Budapešti či blízkej Viedni akoby strácalo na niekdajšej korunovačnej sláve a mešťanov čoraz viac roztrpčovala neblahá nálepka provinčnosti či dokonca bezvýznamnosti. Aj preto sa práve nové divadlo stalo objektom ich ambícií, túžby po prezentácii, ktorá by obyvateľom niekdajšieho Prešporka dodala sebavedomie i kultúrne uspokojenie.

Ako sa teda rodilo toto divadlo, kam siahali jeho umelecké ambície a čo nám o tejto dobe prezrádza jeho výzdoba? Kde sa doteraz štyri stratené plátna nachádzali a čo nám ich osud hovorí o uplynulom storočí?

Jaro Valent sa rozprával s divadelnou historičkou Janou Laslavíkovou a historičkou umenia Janou Lukovou z Historického ústavu SAV.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Máloktoré mesto prešlo takými dramatickými zmenami ako Bratislava v 20. storočí a svoju podobu mení vlastne aj dnes. Kým po dlhú dobu pôsobila ako ospalé provinčné mesto, so vznikom Československej republiky sa s ňou počítalo už ako s hlavným mestom Slovenska. Ako sa neustále premeny režimov v nasledujúcich desaťročiach podpísali na jej podobe? Ako sa Bratislavy dotklo obdobie socializmu? Čo všetko z tejto éry zatracujeme a čo naopak môžeme obdivovať?

Tentoraz sme sa rozhodli s našimi poslucháčmi stretnúť osobne a naživo. A vybralo sme vari najlepšie miesto pre dnešnú tému, Tyršovo nábrežie odkiaľ sme mohli pozorovať celú panorámu Bratislavy. Moderátor Jaro Valent sa na dunajskom nábreží rozprával s Alexandrou Kusou, riaditeľkou SNG a Petrom Szalayom z Historického ústavu SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Biblia pauperum – teda biblia pre chudobných a negramotných. Tak sa zvykne označovať v európskom stredovekom umení cyklus nástenných malieb, ktoré aj jednoduchému človeku vysvetľujú a zobrazujú výjavy zo života Krista a svätých. Neraz ide o vrchol majstrovstva často anonymných stredovekých umelcov, ktoré predovšetkým do Talianska prichádzajú obdivovať davy turistov.

Po takejto gotickej ceste sa však môžete prejsť aj na Slovensku. Regióny Gemeru a Malohontu sú plné na prvý pohľad nenápadných vidieckych kostolov, ktoré skrývajú poklady stredovekej spirituality – kalváriu s umučeným Kristom, plačúcimi ženami i anjela, ktorý vynáša do neba dušu jedného z ukrižovaných lotrov; mystické zobrazenie hlavy s troma tvárami Najsvätejšej trojice či zobrazenie starouhorskej legendy sv. Ladislava.

Gemerské fresky sú natoľko výnimočné, že sa radia k vrcholom stredovekého výtvarného prejavu v celej strednej Európe, čo na jar tohto roku potvrdilo aj udelenie prestížnej známky Európskeho dedičstva.

Ako je vôbec možné, že sa aj u nás zrodilo takéto výtvarné bohatstvo? Kto boli ľudia, ktorí po sebe zanechali v gemerských kostoloch výjavy, ktoré návštevníka akoby šmahom ruky preniesli do Toskánska či Benátska? A ako sa o toto dedičstvo staráme dnes?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Augustovičom a architektom Davidom Raškom zo združenia Gotická cesta.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Máloktoré mesto prešlo takými dramatickými zmenami ako Bratislava v 20. storočí a svoju podobu mení aj dnes. Ako sa Bratislavy dotklo obdobie socializmu? Čo všetko z tejto éry zatracujeme a čo naopak môžeme obdivovať? Prečo je Bratislava plná kontrastov a čo sa stane s provinčným mestom, keď sa zrazu musí transformovať do pozície metropoly celej krajiny?

Príďte sa pozrieť na live nahrávanie podcastu Dejiny denníka SME na Tyršovo nábrežie v Bratislave v pondelok 15. augusta o 18:00. Moderátor podcastu Jaro Valent sa bude rozprávať s riaditeľkou SNG Alexandrou Kusou a historikom architektúry Petrom Szalayom.

Event na FB: https://www.facebook.com/events/437943404932505/?ref=newsfeed

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Mária Magdaléna Fugger, Františka Khuen de Bellasy, Mária Eleonóra von Harrach—tieto tri ženy pochádzali z významných aristokratických rodov Habsburskej monarchie. Spájali ich však aj manželské zväzky s členmi rodu Pálffy. Pálffyovcom tieto sobáše priniesli bohatstvo či kontakty na cisárskom dvore a významne prispeli k etablovaniu tohto rodu medzi politickou a hospodárskou elitou mnohonárodnostnej Habsburskej monarchie.

Rod Pálffy patril viac ako tri storočia k najvýznamnejším šľachtickým rodom na území dnešného Slovenska. Príbeh ich spoločenského, politického a hospodárskeho vzostupu sa začína na začiatku uhorského novoveku v 16. storočí a je spätý s bitkou pri Moháči a nástupom Habsburgovcov na trón. Neodmysliteľnou súčasťou tohto príbehu sú však aj príbehy spomínaných žien.

Agáta Šústová Drelová v rozhovore s historičkou Annou Fundárkovou, odborníčkou na dejiny aristokracie v ranom novoveku pôsobiacou v Historickou ústave Slovenskej akadémie vied, hovorí o postavení aristokratiek v ranom novoveku, o tom akú úlohu zohrali ženy pri vzostupe rodu Pálffy, ako prežívali svoje manželstvá, do akej miery a ako sa zapájali do verejného života, ale tiež o kultúrnom dedičstve, ktoré po sebe zanechali.

Rozhovor je súčasťou minisérie o dejinách žien v starších i novších dejinách.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

19. februára 1982 priletelo do Zürichu vo večerných hodinách lietadlo spoločnosti Swissair z Londýna, o deň neskôr i z New Yorku. Na palubách oboch lietadiel sa nachádzalo viac než 18 ton československého menového zlata. Za prísnych bezpečnostných opatrení nasledovala jeho kontrola zástupcami Štátnej banky Československej, švajčiarskej banky a tzv. tripartitnej komisie. Naložené lietadlá opustili Zürich ešte v ten istý deň. Ako píše historik Slavomír Michálek vo vôbec prvej knihe, ktorá sa komplexne venuje tejto problematike, vrátením tohto pokladu sa skončilo jeho viac ako štyridsať ročné blúdenie; blúdenie, ktoré ilustruje dôležité momenty československých, slovenských ale do istej miery aj povojnových globálnych dejín.

Na začiatku tohto dlhého príbehu bolo rozbitie Československa a okupácia českých krajín nacistickým Nemeckom. Jej výsledkom bolo aj násilné ukoristenie a odvezenie československého menového zlata. Na konci vojny ho v soľných baniach Merkers pri Aachene objavila americká okupačná armáda a takmer okamžite sa stalo súčasťou zložitých americko-československých hospodárskych a diplomatických vzťahov. Na pozadí tohto príbehu sa pritom odrážali aj jednotlivé kapitoly studenej vojny.

Akým spôsobom a prečo vzniklo československé menové zlato? Ako do jeho príbehu zasiahla nacistická okupácia? Čo sa so zlatom dialo po ukončení druhej svetovej vojny? A prečo rokovania medzi v tom čase už komunistickým Československom a zástupcami západných krajín, najmä Spojených štátov, trvali tak dlho?

Moderátori Dejín Jaro Valent a Agáta Šústová Drelová sa rozprávali sa Slavomírom Michálekom, riaditeľom Historického ústav SAV.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.