Dejiny

"Viedenčania nás úplne vyjedajú, prichádzajú k nám denne po stovkách a v nedeľu po tisícoch, aby nakúpili tu, čo vo Viedni nedostať. Oni platia toľko, koľko sa od nich žiada, a my Prešporčania, ak nechceme hladovať, musíme zaplatiť tie isté ceny." Je leto 1917, a obyvatelia dnešnej Bratislavy naplno pociťujú vrcholiacu potravinovú a surovinová krízu sprevádzajúcu prvú svetovú vojnu. Rovnako frustrovaní sú však aj Viedenčania, mnohí sú presvedčení, že sú "obklopení nepriateľmi" nielen z Uhorska (a Prešporka), ale aj okolitých rakúskych regiónov. 

Nepriateľmi, pretože Viedeň nezásobujú a nechávajú ich hladovať. Hnev Prešporčanov rovnako ako Viedenčanov bol reakciou na akútny nedostatok základných potravín a zlyhávanie dodávok z vidieka. Ešte zložitejšia bola situácia na tých územiach Slovenska, ktorými prechádzal front. Tieto informácie pochádzajú z knihy historičky Gabriely Dudekovej Kováčovej, Človek vo vojne o stra vojne o stratégiách prežitia a sociálnych dôsledkoch prvej svetovej vojny na Slovensku.

Ako sa mení situácia bežných ľudí v dôsledku vojny? Ako reaguje na túto situáciu štát? Aké opatrenia a obmedzenia sprevádzajú každodenný život  počas vojny? Aká je situácia na tých územiach, ktorými prechádza front? A napokon aké stratégie prežitia si civilné obyvateľstvo počas vojny vytvorilo a čo z vojny sa zachovalo v ich spomienkach?

Agáta Šústová Drelová v rozhovore s historičkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou pôsobiacou v Historickou ústave Slovenskej akadémie vied diskutuje o dopade prvej svetovej vojny na civilistov a na domáci front.

Zdroje zvukov: Marián Varga: Virágom

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Uhorský kráľ Matej Korvín ju nazval „štítom a hradbou krajiny“ a dodnes z tohto jej charakteru veľa zostalo. Trnava sa vzhľadom na početnosť kostolov tradične nazýva slovenským Rímom, no má ešte jednu unikátnu črtu. A tou sú dobre zachované mestské hradby, ktoré do veľkej miery dokumentujú schopnosti starých majstrov.

Návštevník tohto mesta si ich nemôže nepovšimnúť, naopak, veľakrát musí cez ne prechádzať, pričom musí obdivovať ich robustnosť a komplexnosť. A práve ucelenosť trnavských hradieb je mimoriadna nielen na slovenské, ale i stredoeurópske pomery.

Ako vznikali a dokázali mesto ochrániť pred útokmi nepriateľov? A čo nám o živote v starej Trnave hovoria najnovšie výskumy?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Grznárom, archeológom a pamiatkarom z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V lete 1914, bezprostredne po začiatku prvej svetovej vojny, sa na území dnešného Slovenska rozbehla vojenská mobilizácia. Do rakúsko-uhorskej armády bolo postupne povolaných približne 400 000 vojakov vo veku 17 až 50 rokov. Takmer 70 000 z nich sa už domov nikdy nevrátilo, pričom okolo 60 000 sa vrátilo s trvalými následkami. Dobové štatistiky nezaznamenávajú počty tých, ktorých vojna pripravila o zdravie psychické.

Svetová aj slovenská historiografia už niekoľko desaťročí intenzívne skúma osudy týchto mužov. Začiatok vojny a jej priebeh tak máme možnosť sledovať nielen cez rokovania politických elít v bezpečí salónov, ale cez optiku vojakov v zákopoch, v lazaretoch či v zajatí. História prvej svetovej vojny sa tak píše nielen zhora ale tiež zdola. Historička Gabriela Dudeková Kováčová vo svojej knihe Človek vo vojne, (Stratégie prežitia a sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na Slovensku) skúma príbehy bežných vojakov, ktorí do prvej svetovej vojny narukovali z územia dnešného Slovenska, vtedajšieho Rakúsko-Uhorska.

Ako sa z bežného muža stáva vojak? Aký bol každodenný život vojakov na fronte? Na akých miestach a v akých podmienkach boli držaní v zajatí? Čo sa dialo ak vojak padol v boji? A napokon ako prebiehal ich návrat domov po mesiacoch a neraz rokoch strávených na bojiskách prvej svetovej vojny?

Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou doktorkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou, pôsobiacou na Historickou Ústave SAV a autorkou knihy Človek vo vojne (Stratégie prežitia a sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na Slovensku).

Zdroje zvukov: ĽH Jaroslava Hazlingera

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dodnes predstavuje aj s pričinením rímskych historikov obraz dekadentného vládcu, zhýralého, extravagantného a narcistického muža, ktorý sa viac než politickým záležitostiam oddával zábave a radovánkam najrôznejšieho druhu. Nero sa nepochybne zaradil k najznámejším rímskym cisárom. Za túto pozíciu však nevďačí svojim politickým či vojenským schopnostiam. Práve naopak, akoby ho do nej vyniesli jeho negatívne vlastnosti. Je tak skôr odstrašujúcim príkladom a v mnohých ohľadoch popretím tradičných rímskych cností – rozvážnosti, skromnosti či pracovitosti.

Nero však v mnohom reprezentoval vtedajší rímsky svet naplnený nespútanou zábavou, gladiátorskými zápasmi v arénach, pretekmi vozatajov a životom v luxuse pre pomyselných horných 10 tisíc. Jeho kritici mu vyčítali, že svoju moc neopiera o zhodu či hľadanie kompromisu s rímskym senátom, ale naopak o priazeň sordity – širokých ľudových más či jednoducho nízkej a hlúpej zberby.

Ako osudová kataklizma vstúpil v roku 64 n. l. do tohto sveta požiar, ktorý úplne zničil viac než dve tretiny Ríma. A na scéne sa po prvý raz objavujú i prví kresťania, ktorých Nero obvinil z podpaľačstva. A tu niekde sa začína aj pre Rimanov nepochopiteľný príbeh kresťanského mučeníctva a fanatickej odovzdanosti vlastnému osudu. Nerovi tak navždy prischla úloha kata sv. Petra či sv. Pavla z Tarsu, arcizloducha a zhýralca, ktorého život napokon ukončila jeho vlastná ruka.

Čo teda stálo za Nerovým mocenským pádom a ako vyzeralo stretnutie rímskeho sveta s prvými kresťanmi?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s archeológom Františkom Hříbalom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"V najbližšom čase nastane u nás väčší prebytok vysokoškolsky školených žien," pričom "niektoré odbory vysokoškolského štúdia nijako nezodpovedajú ženskej povahe." Týmito slovami zdôvodnilo Ministerstvo školstva a národnej osvety vojnového slovenského štátu návrh vládneho nariadenia, ktoré malo postupne obmedziť počet študujúcich žien. V niektorých študijných odboroch (ako napríklad v práve) malo byť ženám vysokoškolské štúdium zakázané úplne. Návrh nariadenia bol predstavený v júni 1941, a bol len jednou z viacerých snáh ľudáckeho režimu uprieť mladým ženám rovnoprávny prístup k vzdelaniu.

Tieto pokusy o domestifikáciu žien však vyvolali vlnu protestov. Slovenská spisovateľka, prekladateľka a literárna kritička Zora Jesenská označila návrh za nezmysel: Slovensko " vzdelaných ľudí, mužov aj ženy" predsa akútne potrebovalo. Dekan prírodovedeckej Fakulty Slovenskej Univerzity profesor František Valentín kritizoval návrh ako zásah do ústavného práva žien slobodne študovať.

Vládne nariadenie napokon neprešlo. Ľudácky režim sa však svojich snáh obmedziť práva žien nevzdal.

Kde čerpali Ľudáci inšpiráciu a čo obmedzením vzdelania pre ženy sledovali? Ako mala podľa nich vyzerať ideálna žena? A, napokon, ako tieto predstavy vnímali Slovenky a Slováci?

Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej Akadémie Vied sa rozprávala s Evou Škorvánkovou, docentkou histórie na Katedre Všeobecných Dejín na Univerzite Komenského v Bratislave a autorkou monografie Strážkyne rodinných Kozubov? O žene v ideológii a politike slovenského štátu. Rozhovor je prvým v rámci minisérie podcastov o dejinách žien na Slovensku v 20. storočí.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bohdan I. Veľký – cár sibírsky. Aj takto skôr posmešne zvykli československí legionári nazývať Bohdana Pavlu – československého splnomocnenca v Rusku v období, keď sa táto obrovská krajina zmietala vo vnútornom chaose občianskej vojny.

Jeho spolubojovník z Ruska a neskorší slovenský sociálnodemokratický politik Ivan Markovič ho dokonca radil na štvrtú priečku hneď za legendárnu trojicu československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny – teda za Masaryka, Štefánika a Beneša.

Napriek tomu Bohdan Pavlu akoby vypadol z nášho širšieho historického povedomia alebo v tom lepšom prípade zostáva na jeho okraji. No bol to práve on, kto plnil v plánoch na budúci československý štát dôležitú pozíciu, pomyselné spojivo v pestrých osobných vzťahoch českých a slovenských politikov. Aj to nás azda oprávňuje k otázke, do akej miery by bol československý projekt úspešný bez jeho osobného vkladu?

Na rozdiel od zmieňovanej veľkej trojice sa aj odborná či popularizačná literatúra venuje tomuto mužovi skôr poskromne. Až doteraz nám o Bohdanovi Pavlu chýbala aj podrobnejšia politická biografia, ktorá však teraz prichádza na knižný trh.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Bohumilou Ferenčuhovou z Historického ústavu SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ruská invázia na Ukrajinu zásadne zmenila nemeckú domácu aj zahraničnú politiku. Popri dlhodobom, spočiatku nútenom a neskôr dobrovoľnom pacifizme, viedlo Nemecko dlhé roky voči Rusku politiku známu ako Wandel durch Handel—obchodovanie bolo vnímané ako cesta podpory postupnej celospoločenskej zmeny v Rusku. Najznámejším symbolom tejto stratégie sa stal plynovod medzi Ruskom a Nemeckom, Nord Stream 2. Nemecký sen o obojstranne výhodnej záchrane demokracie v Rusku sa však predčasne skončil vo februári.

22. februára Nemecko Nordstream 2 zmrazilo v reakcii na Ruské uznanie nezávislosti Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré bezprostredne predchádzalo Ruskej invázii Ukrajinu. Pár dní po samotnej invázii Nemecko ukončilo roky spolupráce s Ruskom, odsúdilo ruskú agresiu a ohlásilo začiatok masívnych investícii do obrany.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v dnes už známej reči z 27. februára vyhlásil navýšenie rozpočtu na obranu o 100 miliárd eur. Svetové média písali o historickom obrate. V Nemecku vyvolali tieto zmeny vlnu podpory aj kritiky. Samotný Scholz označil túto zmenu za historický medzník -Zeitenwende.

Do akej miery ide o zásadnú historickú zmenu? Čo sa dialo v Nemecku po Druhej svetovej vojne? Ako sa vyvíjal vzťah Nemecka ku krajinám Sovietskeho zväzu a k sovietskym satelitom? Ako tieto vzťahy ovplyvnilo nemecké vyrovnávanie sa s nacistickou minulosťou? Čo znamená koniec oficiálneho pacifizmu pre Nemecko a jeho vzťahy s Ruskom? A aké je v tom všetkom miesto pre Ukrajinu?

Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej Akadémie Vied sa rozprávala s historikom a germanistom Miloslavom Szabóom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tím týždenného podcastu Dejiny denníka SME sa rozširuje o novú posilu - historičku Agátu Šústovú Drelovú. Na moderátorskej stoličke sa bude striedať s doterajším moderátorom Jaroslavom Valentom.

"Keď som s týmto formátom v roku 2018 začínal, úprimne, nečakal som, že si získa takú pozornosť a sledovanosť. Ako som už od mnohých počul alebo čítal, podcast Dejiny sa pre viacerých stal nedeľným rituálom a nasvedčujú tomu aj čísla, ktoré pravidelne dosahujú viac než 100-tisíc stiahnutí mesačne," hovorí Jaroslav Valent.

Agáta Šústová Drelová je historička so zameraním na kultúrne dejiny Slovenska a strednej Európy od konca druhej svetovej vojny. Štúdium histórie začala na najstaršej škótskej univerzite v St. Andrews. Po získaní štipendia pokračovala doktorátom na anglickej Univerzite v Exeteri, kde popri štúdiu aj vyučovala.

Vzdelanie si doplnila na Univerzite v Cambridge štúdiom medzináboženských vzťahov. Po návrate na kontinent pôsobila na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Na Slovensku pokračuje vo výskume na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied.

V podcaste Dejiny bude spracovávať najmä príbehy novodobej histórie. "Najbližšie sa pozriem na veľmi zaujímavý vývoj Nemecka voči Rusku a východnej Európe. Budem hovoriť aj o tom, prečo Nemecko dlho nechcelo investovať do zbrojenia a ako sa to zmenilo," vysvetľuje Šústová Drelová. Venovať sa bude aj ženám, ktoré formovali históriu, či momentom z prvej svetovej vojny.

Aký je rozdiel medzi nahliadaním na históriu v Británii a na Slovensku? Prečo sú dôležitejšie mikrodejiny jednotlivcov ako veľká politická história? Kam môže smerovať popularizácia histórie v slovenských školách a vo verejnosti?

Dozviete sa v najnovšej epizóde podcastu Dejiny s Jarom Valentom a Agátou Šústovou Drelovou.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Víťazstvu cisárov, vojsko, ktoré táborilo v  Laugariciu, v počte 855 vojakov z II. légie. Dal vyhotoviť (Marcus Valerius) Maximianus, legát légie II. pomocnej." To je znenie slávneho rímskeho nápisu na trenčianskej skale, ktorý dokumentuje prítomnosť rímskych vojsk na území dnešného Slovenska.

Tento nápis je zároveň dokladom rímskeho ťaženia proti germánskym kmeňom, známeho ako druhá markomanská vojna v rokoch 176 – 180 n. l. Práve germánsky svet za Dunajom sa stal pre Rimanov trvalou hrozbou a naopak – bohatý rímsky svet bol pre Germánov trvalým lákadlom, pred ktorým ich neodradili ani početné porážky a sila rímskych zbraní.

Ako teda vyzeralo naše územie v časoch, keď ho osídľovali germánske kmene? Kedy k nám prišli a čo pre nich znamenala neďaleká Limes Romanus na strednom Dunaji? A ako sa tento vzťah pretavil do hmotnej kultúry starých Germánov na našom území?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s archeológom Vladimírom Turčanom z Archeologického múzea SNM.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Operácia Anthropoid, teda atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha patrí k najznámejším akciám československého odboja počas druhej svetovej vojny. Zdalo by sa, že postaviť sa so samopalom a výbušninou do cesty neohrozenému protektorovi je síce odvážnym, ale v princípe jednoduchým činom.

Ak sa ale pozrieme bližšie na priebeh a prípravy celej operácie, zistíme, že ani zďaleka nebola dielom len odvahy dvoch hrdinov – Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša. Bez podpory celej siete pomocníkov a starostlivého naplánovania akcie by likvidácia popredného nacistického potentáta nebola možná.

Kto všetko stál za týmito prípravami a ako sa rodil plán na túto mimoriadnu akciu, ktorá sa zaradila aj medzi najväčšie úspechy britského Oddelenia pre zvláštne operácie?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Martinom Poschom z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.