Dejiny

„Každý národ sa riadi vlastným zákonom, a preto my, vládnuci v našom panstve z Božej vôle, a napodobňujúc vzory starodávnych i novodobých cisárov, rozmýšľajúc o práve, nariaďujeme svojmu ľudu, aby aj on viedol správny a bezúhonný život.“ To sú slová z predhovoru prvého zákonníka uhorského kráľa Štefana I.

A bol to práve Štefan I., po ktorom získala nová krajina v Karpatskej kotline jedno zo svojich pomenovaní – Kráľovstvo sv. Štefana. Keď tento panovník v roku 1000 zasadol na trón, bola stredná Európa i rodiace sa Uhorsko ešte divokým svetom, do ktorého len pomaly prenikalo kresťanstvo a s ním aj západná kultúra. V pamäti nemeckých kronikárov ešte stále pretrvávala spomienka na divoké staromaďarské kmene, ktoré svojimi výbojmi plienili západný latinský svet. Koniec-koncov zodpovedala tomu aj dobová modlitba "A sagittis Hungarorum libera nos, Domine!", teda "Pred šípmi Maďarov ochraňuj nás Pane!".

Ako teda priviesť tento divoký kút Európy na správnu cestu? To bola otázka, ktorá vyvstávala nielen pred vtedajšími rímsko-nemeckými cisármi, ale i pred samotnými pápežmi. A v opačnom garde vyvstávala aj pred prvým uhorským kráľom Štefanom – t. j. ako pretvoriť rozsiahle oblasti Karpatskej kotliny na fungujúci a rešpektovaný štátny útvar?

Túto politickú úlohu Štefan I. zvládol a jeho politické dedičstvo vo veľkej miere pretrvalo obdivuhodných ďalších 9 storočí. Ako sa teda pred jedným tisícročím rodilo Uhorské kráľovstvo a do akej miery bola jeho súčasťou legenda so svätom panovníkovi?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával sa s historikom Dušanom Zupkom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Pokrok na ceste k socialistickej forme bývania“ – aj týmito slovami sa v komunistických straníckych kruhoch v r. 1952 ohlasovala obrovská krádež, sociálne poníženie a izolácia stoviek rodín po celom Slovensku. Tento proces dostal aj svoje operatívne označenie – Akcia B. Na nej sa podieľali špičky komunistického režimu. Výsledkom bolo viac než 1000 zhabaných bytov, ktoré zväčša končili v rukách funkcionárov, príslušníkov represívnych zložiek štátu alebo režimu oddaných pomocníkov.

Nejedna rodina tak prišla o svoj domov, prirodzené sociálne väzby, prácu, možnosť vzdelávania a prepadla sa do chudoby a izolácie. Akcia B tak zasiahla do života veľkého počtu ľudí ako hlboká rodinná trauma.

Ako si režim vyberal svoje obete, na koho padla voľba a aký bol ďalší osud vysťahovaných ľudí? A čo sa dialo s ich majetkom?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Marianou Oravcovou, bývalou vedeckou pracovníčkou Ústavu filozofie a sociológie SAV, bývalou diplomatkou a autorkou nedávno vydanej knihy Akcia B.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Niet pochýb o tom, že žena na tróne v mužovi prebúdza vrodené rytierstvo, zapaľuje v ňom dobrodružného ducha a ženie ho k väčším úspechom.“ Aj tieto slová britského novinára Richarda Dimblebyho uviedli na britský trón mladú len 25 ročnú ženu, princeznú Lilibet, z ktorej sa pred 70. rokmi stala Alžbeta II.

Od tých čias je práve tvár Alžbety II. neoddeliteľnou súčasťou našej epochy a to aj napriek tomu, že v dramatickom a po mnohých stránkach prevratnom 20. či 21. storočí stále symbolizuje tradíciu, noblesu, disciplínu a krásu starobylých hodnôt.

V pamätnom roku 1953, keď bol jej nástup na trón potvrdený aj korunováciou vo Westminsterskom opátstve, sa s úctou a uspokojením k nej obracal aj dosluhujúci legendárny premiér Winston Churchil. A hoci veľké Britské impérium medzitým prestalo existovať, neprestala žiť britská monarchia. Akoby bola stelesnením túžby po stálosti navzdory plynúcemu času.

Ako vyzeral začiatok tohto príbehu, akou krajinou bolo Spojené kráľovstvo pred siedmimi desaťročiami a akým spôsobom vstúpil do života Alžbety II. i do života monarchie princ Philip, vojvoda z Edinburghu so svojim humorom, bystrým postrehom a zmyslom pre to, čomu sa hovorí Common sense?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Júliou Čížovou z Historického ústavu SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

O Afrike sa zvyklo tvrdiť a dodnes je možné sa s týmto názorom stretnúť, že je to kontinent bez vlastnej histórie. Predstavy obyčajného Európana siahajú ešte k severoafrickým krajom na pobreží Stredozemného mora a do údolia Nílu. Tam sa náš obzor zastaví a stratí v saharských púšťach a polopúšťach.

Rovníková a južná Afrika tak už tradične vystupuje v našich predstavách len ako divočina s obrovským množstvom neznámych etník, jazykov a najpodivnejších kultúr, ktorým jednoducho nerozumieme. Často i nechceme rozumieť.

Keď európski kolonizátori koncom 19. storočia objavili kamenné ruiny starobylého osídlenia v blízkosti jazera Mutirikwe, tak nechceli veriť, že by ich v minulosti boli schopní postaviť domorodí obyvatelia. Rasové predsudky boli také silné, že si vytvorili vlastnú teóriu, podľa ktorej túto podivnú architektúru museli vybudovať dávni „bieli“ obyvatelia. Veľké Zimbabwe, ako sa tomuto miestu hovorí, je príkladom toho, že Afrika mala v minulosti viacero kultúrnych či rovno civilizačných centier.

Ako to teda bolo s africkým kontinentom pred nástupom éry európskych objaviteľov a kolonizátorov? A čo sa dnes vedcom darí odkrývať z jeho dávnej minulosti?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával so Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ondráš Machuľa, Maco Mlieč či Ťapákovci – to sú dobré známe postavy, ktoré poznáme z čítaniek slovenskej literatúry. Poznáme ich zároveň ako ľudí nezvyčajného vzhľadu, prihrbených, zaostalých, akoby i nedostatočne mentálne vyvinutých, naivných a ľahko zneužiteľných. Svojim zjavom dotvárali smutný, až tragický obraz slovenskej dediny, vydanej napospas biede, chorobám, zaostalosti a neraz aj násiliu.

Málokto by si pritom tento jav spojil s konkrétnym medicínskym problémom, ktorý ešte v polovici 20. storočia trápil obrovské množstvo ľudí na Slovensku. Tzv. endemický kreténizmus je v lekárskej vede známy ako ochorenie, ktoré je vyvolané dlhodobým nedostatkom jódu. Osoby postihnuté touto chorobou trpia pritom rovnakými symptómami ako zmieňované postavy z diel slovenského literárneho realizmu. To, že takéto výjavy dnes už takmer nepoznáme, je zásluha predovšetkým jedného človeka – docenta Juliána Podobu, lekára a zakladateľa klinickej endokrinológie na Slovensku. Práve vďaka jeho vedeckému úsiliu, výskumu a presviedčaniu na kompetentných miestach sa začal do kuchynskej soli od roku 1951 primiešavať jód a veľký medicínsky, ale aj sociálny problém na Slovensku vymizol. Je to príklad toho ako jednoduché racionálne opatrenie dokáže zlepšiť život obrovskému počtu ľudí.

O tomto neprávom opomínanom lekárovi sa Jaro Valent rozpráva s Tomášom Jahelkom a Romanom Jančigom, zostavovateľmi knihy Prečo zmizli Ťapákovci, ktorá sa venuje práve tomuto medicínskemu fenoménu.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

8. decembra 1991 sa traja muži, prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin, prezident Ukrajiny Leonid Kravčuk a predseda Najvyššieho sovietu Bieloruska Stanislav Šuškievič stretli vo vládnej rezidencii v Bielovežskom pralese, aby podpísali dohodu, ktorá ukončila existenciu Sovietskeho zväzu.

Predchádzali tomu roky ekonomickej stagnácie, postupného politického rozkladu a dezintegrácie a napokon aj pokus o štátny prevrat z augusta toho istého roku. Sovietsky zväz zmizol z mapy sveta a nahradilo ho 15 samostatných štátov. Ich vývoj sa za posledných 30 rokov uberal výrazne odlišným spôsobom – kým pobaltské krajiny sa stali pevnou súčasťou západných štruktúr ako EÚ a NATO a iné bojujú o svoje nové postavenie vo svete i územnú integritu ako Ukrajina či Gruzínsko, niektoré ako stredoázijské štáty okamžite spadli do nových foriem autoritárstva.

Z Moskvy sa dnes čoraz častejšie ozývajú hlasy, že rozpad Sovietskeho zväzu bol geopolitickou katastrofou. Naproti tomu krajiny, ktoré sa stihli integrovať alebo sa chcú integrovať do EÚ či NATO túto nostalgiu za sovietskou érou nezdieľajú.

Čo však zapríčinilo rozpad niekdajšieho sovietskeho impéria? Existovali snahy o jeho zachovanie v tej či onej podobe? A ako sa na tento proces díval Západ?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stále ďalej a ďalej na sever, medzi večné ľadovce, do krutého mrazu a do oblastí, kde od obzoru po obzor lemuje náš výhľad biela pláň. Čo je to za chorobu, ktorá núti človeka, aby podnikal takúto už na prvý pohľad absurdnú cestu? Podľahli jej pritom tí najvýznamnejší muži v dejinách polárnych expedícií – Robert Edwin Pearry, Fridtjof Nansen, Ernest Henry Shackleton či Roald Amundsen.

V populárnej literatúre sa často stretneme s termínom – polárne šialenstvo. Práve táto diagnóza do určitej miery vysvetľuje správanie sa viacerých polárnikov, ktorí akoby v sebe potlačili pud sebazáchovy a vrhali sa do najnebezpečnejších expedícií. Ďaleká Arktída pritom od samého počiatku prebúdzala ľudskú predstavivosť.

Tak ako každá historická epocha i doba veľkých objaviteľských ciest k severnému pólu si pre seba vytvárala imaginárne krajiny, či jedným slovom utópiu – pomyselný raj za hranicou mrazu, kam neprenikne dokonca ani ľudská zloba, chamtivosť a kde ešte pretrváva dávno stratený zlatý vek.

Čo všetko v človeku vyvolával a stále vyvoláva pohľad do polárnych oblastí našej planéty? A ako to ovplyvnilo našu kultúru a naše vnímanie sveta?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klimatológom a literárnym vedcom Pavlom Matejovičom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vypočujte si jednu z najpočúvanejších epizód roka 2021. Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny denníka SME :)

–

Predstavoval vzor pravého uhorského aristokrata a zároveň spojenie tradície so záujmom o celý vtedajší svet. Gróf Emanuel I. Andrássy bol všetkým, na čo si len človek pri slove šľachtic pomyslí - mecenáš, zberateľ, dobrodruh a cestovateľ, ale aj tvorca a nadaný podnikateľ, o ktorom sa slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai vyjadril: „Je skutočným uhorským pánom, otvorený všetkým novotám, ktorý rodový majetok svojim vlastným umom, šikovnosťou a usilovnosťou zdvojnásobil...“

Vari najlepším dokladom grófovej všestrannej činnosti a záujmov je rodový kaštieľ Andrássyovcov v Betliari a rozsiahle zbierky, ktoré dodnes zapĺňajú jeho nádherné interiéry, ale aj hrad Krásna Hôrka, starodávne sídlo, ktoré ilustruje starobylosť rodu a jeho postavenie v krajine.

Emanuelov cestopis po ďalekých krajoch juhovýchodnej Ázie sa stal vo svojej dobe hitom, jeho hute zásobovali železom celú monarchiu a slávne poľovačky na jeho panstve sa stali príležitosťou na stretnutie najvyberanejšej európskej spoločnosti.
Ako teda vyzeral ideál uhorského aristokrata a zosobňoval ho práve Emanuel I. Andrássy? A v akom duchovnom a kultúrnom prostredí sa pohybovala najvyššia uhorská aristokracia?

Jaro Valent sa rozpráva s historikom umenia, riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA Júliusom Bárczim.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vypočujte si jednu z najpočúvanejších epizód roka 2021. Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny denníka SME :)

–

„Ešte jedno také víťazstvo a sme stratení!“- to sú slová slávneho starovekého vojvodcu, vojaka telom i dušou Pyrrha Epirského.

Svetová literatúra i historiografia ich preniesla do obľúbeného slovného spojenia - Pyrrhovo víťazstvo - na vyjadrenie toho, že nie každá vyhratá bitka vedie aj k celkovému úspechu. Práve naopak, každé víťazstvo má svoju cenu a niekedy až príliš vysokú.

Rozprávanie o vojne Ríma s Pyrrhom Epirským tak ponúka aj iný príbeh, príbeh o rímskej disciplíne, vytrvalosti a vernosti vlastným hodnotám. Ako ukázali udalosti zo začiatku 3. storočia pred n. l., práve tieto cnosti sa ukázali byť kľúčové a rozhodujúce. Dôležité predsa nie je vyhrať jednu či dve bitky, ale celú vojnu. A len ten, kto po prvom neúspechu a hanbe neklesne na duchu, môže raz na hlave nosiť vavrínový veniec víťaza.

Čo teda urobilo Rím veľmocou? A prečo sa Pyrrhov osud nakoniec zaradil na stranu porazených? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tejto antickej dráme rozprával s historikom Michalom Habajom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Po hraní Chopina sa cítim, akoby som plakal nad hriechmi, ktoré som nespáchal a smútil nad tragédiami, ktoré sa ma netýkali.“ Tieto slová írskeho spisovateľa Oscara Wildea azda najlepšie charakterizujú hudbu poľského hudobného génia Fryderyka Chopina.

Jeho mazurky, polonézy, valčíky, prelúdia či etudy ponúkajú poslucháčovi niečo zo sveta, v ktorom sa rozlieha spomienka na stratené šťastie a nostalgia za ďalekým domovom. A práve to je na Chopinovi zaujímavé – akoby smútok mohol mať v sebe aj niečo sladké, návykové, čomu sa človek sotva dokáže ubrániť.

Život Fryderika Chopina sa v mnohom podobá práve tomuto obrazu strateného šťastia. Už ako dvadsaťročný sa stal emigrantom, ktorý musel opustiť svoju vlasť i rodinu. Zo zázračného dieťaťa sa stal lev parížskych salónov, ale aj muž, na ktorého čoraz ťaživejšie doliehali osobné útrapy, chatrné zdravie a odlúčenosť od domova.

Ako sa teda rodila Chopinova hudba a akým životným príbehom si prešiel tento hudobný virtuóz?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klaviristkou a pedagogičkou na VŠMU Jordanou Palovičovou.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.