Dejiny

Najjednoduchší spôsob ako prežiť zmenu režimu spočíva v starej a osvedčenej stratégii „prezliekania kabátov“. A inak tomu nebolo ani v kultúrnom živote.

Sotva kto by sa nazdal, že človek, ktorý ešte včera písal do ľudáckych novín a brojil proti "židoboľševickým hordám", bude už zajtra oslavovať päťročnice a budovať socializmus v novej, tentoraz komunistickej tlači. Až sa chce preto povedať - na Slovensku je to tak.

Ako teda vyzeral prechod z režimu do režimu v živote angažovaných spisovateľov, novinárov či básnikov? A je vlastne len zopakovaním prechodu väčšiny spoločnosti?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Marínou Zavackou z HÚ SAV.

Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pravé kiahne, tuberkulóza, osýpky, tetanus, záškrt, detská prenosná obrna, ružienka či mumps – hovorí nám to ešte niečo a prečo tieto choroby, ktoré kedysi decimovali celé generácie pred nami, už takmer nepoznáme? Odpovedať vieme všetci – žijeme dlhšie a lepšie aj vďaka očkovaniu, ktoré bezpochyby predstavuje jeden z najväčších úspechov ľudstva.

Napriek tomu rovnako ako vtedy aj dnes sa v súvislosti s očkovaním vynárajú najrôznejšie pochybnosti, dohady a predsudky. A opačne, rovnako ako dnes aj kedysi bol boj proti očkovaniu výrazom nedôvery voči vrchnosti či autoritám. Vysvetliť princíp očkovania bežnému laikovi sa môže zdať len veľmi ťažké.

Avšak skúsme sa na tento vynález pozrieť inak a prejdime ešte raz cestu, po ktorej putovala moderná veda, a ktorá nám zároveň ponúka dobrodružstvo ľudského poznávania. Veda si predsa rovnako ako dnes i v minulosti brala najväčší diel informácií z pozorovania prírody, jej zákonitostí a javov, ktoré nás obklopujú, ale voči ktorým sme často slepí a hluchí, či jednoducho zaťatí vo svojom presvedčení.

Ako sa teda lekári a vedci dopracovali k prvým vakcínam? Bola aj v tomto prípade na strane človeka šťastná náhoda? A aká je vlastne bilancia tohto úspechu?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o očkovaní rozpráva s Matejom Gogolom z Oddelenia histórie medicíny a zdravotníctva Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Písal sa 21. jún 1991 a noha posledného sovietskeho vojaka opustila Československo. Stalo sa tak po 23 rokoch od začiatku okupácie našej krajiny, keď k nám vtrhla „bratská pomoc“ armád štátov Varšavskej zmluvy.

Kým v roku 1968 vyzerali invázne sily hrozivo a desivo, v rokoch 1990 až 1991 už títo vojaci nenaháňali strach. Aj v tomto prípade sa naplnilo staré heslo – všetko na svete je len dočasu. Sovietsky zväz spel nezadržateľne k svojmu koncu a mladým chlapcom v sovietskych uniformách sa príliš nechcelo domov.

„Zbohom, Československo!“ - hlásal jeden z transparentov sovietskych vojakov opúšťajúcich komárňanské kasárne. Fotografia, ktorá zachytáva tento kratučký moment akoby prezrádzala smútok vojakov za obľúbeným Československom. Veď napokon, čo ich čakalo? Už o pár mesiacov sa ich veľká vlasť rozpadla a svet, ktorý poznali, sa začal topiť v problémoch.

Ako naša krajina znovu nadobúdala svoju suverenitu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Petrom Jašekom so Sekcie vedeckého výskumu ÚPN.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Bolo vzácnosťou, ak mŕtveho odprevádzalo do kostola desať - dvanásť mužov“, ba „mnohí sa pobrali na druhý svet bez svedkov“. Tak spomína taliansky spisovateľ Giovanni Boccacio na pohromu, ktorá sa prevalila Európu v polovici 14. storočia.

Morová epidémia, známa ako čierna smrť, ktorá vtedy zasiahla väčšinu kontinentu takmer vyľudnila mnohé oblasti a hlboko zasiahla do povedomia ľudí. Tí si svoje nešťastie vysvetľovali najrôznejším spôsobom a neraz pritom ukazovali prstom na druhých. Nestalo sa to pritom ani prvý a ani posledný raz. V našich dejinách mali choroby a pandémiu vždy svoje nechcené miesto. A často už len zmienka o blížiacej sa cholere vyvolávala v ľuďoch des, pretože neznamenala len možné ohrozenie, ale celkom iste chudobu a hlad.

Sú tieto katastrofy porovnateľné vôbec s dnešnou našou situáciou a ako sa s nimi vyrovnávala stredoveký človek? Tieto otázky sú, žiaľ, aj po roku stále aktuálne. Preto opakujeme túto epizódu pravidelného podcastu Dejiny denníka SME. 

Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor Historickej Revue a rozprával som sa s Tünde Lengyelovou z HÚ SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Narodil sa v dedine Mereczowszczyzna na území dnešného Bieloruska, študoval vo Varšave i v Paríži a bojoval v americkej vojne za nezávislosť. Keď si už v Novom svete získal uznanie i majetok, rozhodol sa vrátil späť do Európy, aby bojoval aj za vlastnú krajinu, ktorá v tom čase čelila parcelácii a okupácii zo strany okolitých mocností.

Tadeusz Kościuszko nie je len poľským národným hrdinom, ale v mnohých ohľadoch aj prototypom dobrodruha, vzdelanca, svetobežníka a nepochybne aj idealistu, vyznávajúceho dobové myšlienky francúzskeho osvietenstva a amerického republikanizmu.

V americkom štáte Indiana je po ňom pomenovaný celý okres a v štáte Mississippi mesto. Jeho meno nesie aj najvyšší vrch Austrálie. Kým bol tento muž a čo ho doviedlo do pozície poľského národného hrdinu?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Patrikom Kunecom z FiF UMB v Banskej Bystrici. Tento podcast vychádza vďaka podpore Veľvyslanectva Poľskej republiky v Bratislave.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pád z politického vrcholu až do pozície robotníka sledovaného tajnou políciou - takto by sme mohli v krátkosti charakterizovať zhruba dva roky v živote Alexandra Dubčeka. Ten sa v roku 1968 stal symbolom Pražskej jari, teda reformného politického procesu v Československu, ktorý zastavila až invázia vojsk krajín Varšavskej zmluvy.

Do tohto momentu sa tešil mimoriadnej popularite a aj počas toho, ako ulice českých a slovenských miest zaplnili okupačné tanky, bolo jeho meno jedným z hlavných hesiel odporu. Čo však v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch zostalo z jeho politického kapitálu? A ako sa napokon ocitol v pozícii nežiaducej osoby, ktorú by komunistické špičky videli najradšej za hranicami štátu?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o Alexandrovi Dubčekovi v období normalizácie rozprával s historikom Petrom Jašekom z ÚPN.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stretávame sa s ňou pri najrôznejších príležitostiach, štátnych sviatkoch i protokolárnych povinnostiach hlavy štátu. Na prvý pohľad je Čestná stráž prezidenta SR prirodzeným lákadlom návštevníkov Bratislavy a dotvára slávnostný charakter prezidentského paláca.

Uniforma i výzbroj príslušníka tejto elitnej jednotky však nesie aj pozoruhodnú symboliku, ktorá vychádza z našej nedávnej či vzdialenejšej minulosti. Čo všetko vlastne vidíme, keď sa dívame na mužov, ktorí majú tú česť strážiť aj dnes sídlo prezidentky Zuzany Čaputovej alebo ju sprevádzať pri vítaní vážených hostí zo zahraničia?

Čestná stráž oslavuje 20 rokov svojej aktuálnej podoby a je to aj príležitosť povedať si viac o jej historickom pozadí. Koniec-koncov, tvorí súčasť našej národnej a štátnej symboliky .

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto o histórii čestných stráží rozprával s výtvarníkom, publicistom a spisovateľom Jurajom Hradským.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Predstavte si, že by do dnešnej doby sociálnych sietí, hoaxov, fake news a hlúpostí, ktoré sa voľne šíria po internete vstúpil Adolf Hitler. Ako by si pri svojej snahe o opätovný mocenský vzostup asi počínal? Do akej miery by dokázal využiť komunikačné možnosti, ktoré ponúka dnešný svet. Aj vás pri tejto predstave zamrazí? Niet sa čomu čudovať, najmä keď si uvedomíme, že konšpiračné teórie boli vždy súčasťou nacistickej ideológie.

Koniec-koncov, myšlienka, že sa nič na svete nedeje náhodou či súhrou okolností, ale je výsledkom premyslenej činnosti organizovanej a pritom tajnej skupiny nepriateľov, je stará ako ľudstvo samo. Moderná psychológia by mohla tieto predstavy označiť za preludy paranoidnej mysle a tým by sme mohli celý problém uzavrieť. Mohli, keby táto opakovaná davová psychóza z času na čas nevystupovala na povrch aj v našej modernej epoche.

Aj preto sa popredný britský historik Sir Richard John Evans rozhodol napísať knihu Hitler a konšpirácie, v ktorej sa na Adolfa Hitlera a nacistickú Tretiu ríšu pozrel z perspektívy konšpiračných teórií. Príklady a otázky, ktoré si v nej kladie sú vysoko aktuálne aj dnes.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o Tretej ríši v zajatí paranoidnej mysle porozprával s historikom Jakubom Drábikom z HÚ SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Predstavte si, že vezmete svoju rodinu, predáte všetko čo máte a odídete do 5000 kilomentrov vzdialenej krajiny v strednej Ázii budovať nový socialistický zajtrajšok. Chce to zrejme veľkú dávku viery, odhodlania a presvedčenia, že sa tento nový lepší svet vybudovať naozaj dá a to na akomkoľvek mieste pod slnkom.

Vyzerá to skôr na málo pravdepodobný scenár, pravdou však je, že sa skutočne odohral. Je to napokon aj príbeh Štefana Dubčeka a jeho rodiny, v ktorej vyrastal aj Alexander Dubček - neskôr známa postava Pražskej jari. Ten až do svojho 17 roku strávil väčšinu mladosti v Sovietskom Zväze, najskôr vo vzdialenom Kirgizku v československej komúne Interhelpo a neskôr v meste Gorkij na brehoch rieky Volgy.

Čo všetko rodina Dubčekovcov až do svojho návratu do Československa prežila a do akej miery to formovalo mladého Alexandra? A ako v skutočnosti vyzerala utópia komúny Interhelpo vo vzdialenom Kirgizsku?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s novinárom Lukášom Onderčaninom, autorom knihy o československej komúne Interhelpo – s názvom Utópia v Leninovej záhrade.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vojna je tragédiou, ale tiež príležitosťou pre ohromujúci technologický rozvoj – táto stará a zároveň smutná pravda sa mnohokrát v dejinách ľudstva opakovala. Platilo to aj v prípade americkej občianskej vojny, známej tiež ako vojna Severu a Juhu.

Či už to bola rozvinutá železničná sieť, telegraf, revolúcia vo výrobe palných zbraní, využitie balónov či prvých ponoriek a opancierovaných lodí, to všetko robilo z tohto amerického konfliktu prvú skutočne modernú vojnu. Mnohí historici sa dnes zhodujú, že práve technologická a priemyselná prevaha na americkom severe nakoniec priniesla víťazstvo Únii a jej prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi. Práve on technické vymoženosti svojej doby hojne využíval a v tomto zmysle vykonal niekoľko prezieravých rozhodnutí.

Do akej miery teda slúžili železnice vojenským cieľom jednej či druhej strany? Bol telegraf novou revolučnou zbraňou? A čo spôsobilo alarmujúci počet padlých a ranených vojakov na bojiskách? Ako sa vlastne vyhráva vojna v modernej epoche?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Jurajom Červenkom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.