Dejiny

Jeden z jeho obrazov nedávno vydražili za viac než 230 miliónov českých korún, čím sa zároveň stal najdrahším českým umelcom. Jeho život a dielo bolo však previazané predovšetkým s francúzskym prostredím, ktoré ho inšpirovalo k radikálne novému poňatiu krásy a tvorivého výrazu.

František Kupka bol maliarom, ktorý vari najlepšie zosobňoval to, čo sa zvykne označovať za abstraktné umenie. A hoci sa bežný človek najskôr s neporozumení pozastaví nad spleťou farieb, kruhov a vertikál na jeho obrazoch u o chvíľu prepadne ich okúzľujúcemu svetu pripomínajúcemu miestami až pohyb kozmických sfér.

Ako mladík sa živil aj ako médium na špiritistických seansách, k čomu ho mala predurčovať jeho mimoriadna citlivosť a vnímavosť. Neskôr sa stal stúpencom teozofie a najrôznejších, často i exotických myšlienkových prúdov. Tento hĺbavý muž však nezostával len vo vlastnom farebnom svete, ale stál aj pri zrode Československej republiky a aktívne sa podieľal na propagácii nového výrazu vo výtvarnom umení.

Prečo je dielo Františka Kupku dnes tak cenené? A čo vlastne vieme o tomto pozoruhodnom človeku?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Olgou Moiseevou z Múzea Kampa v Prahe.

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V horách hľadáme pokoj, slobodu či jednoducho únik pred našim každodenným životom. Veď zrejme každý z nás si už aspoň raz odniesol blažený pocit z návštevy sveta, ktorý sa rozprestiera nad našimi hlavami.

Horská turistika preto nie je len obyčajným športom či kratochvíľou, ale aj kultúrou, ktorá sa za posledné viac než storočie udomácnila aj u nás na Slovensku a stala sa súčasťou jeho obrazu.

Vysoké tatranské končiare už koncom 19. storočia priťahovali dobrodružné povahy či jednoducho ľudí, ktorí boli aj napriek nepohodliu ochotní vstúpiť do ich očarujúceho okruhu.

Ako vyzerali tieto počiatky a kde prví návštevníci Tatier nachádzali útočisko pred nepohodou a únavou? Ako sa budovali prvé horské chaty a útulne a kto vlastne chodil do našich hôr? Ako Slováci, Česi, Maďari a mnohí ďalší spoznávali tatranskú prírodu?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s historikom Michalom Ďurčom z Historického ústavu SAV.

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznáme ho väčšinou z opačnej strany, predovšetkým z amerických filmov, spracovávajúcich vo viac či menej kvalitnej podobe boje v Pacifiku počas 2. svetovej vojny.

Aj po desaťročiach nás šokuje svojou krutosťou, bezohľadnosťou až fanatizmom. No zároveň vyvoláva v nás zvedavosť a otázky po jeho podstate. Ako už asi tušíte, reč bude o modernom japonskom militarizme.

Ten sa však vo vyhrotenej podobe prejavoval už výrazne skôr, než pri legendárnom útoku na Pearl Harbor či neústupčivom spôsobe boja, ktorý napokon krajinu vychádzajúceho slnka priviedol k atómovej katastrofe v Hirošime a Nagasaki.

Japonská okupácia Kórejského polostrova či rozsiahlych priestorov Mandžuska, imperiálna a mimoriadne krutá vojna proti Číne či v ďalších častiach východnej Ázie – to všetko nám dáva dostatok dôvodov, aby sme pátrali po vysvetlení a koreňoch japonského militarizmu.

Odkiaľ sa zobral a ako súvisel s procesom tzv. westenizácie japonskej spoločnosti? A prečo si práve armáda získala v Japonsku v prvej polovici 20. storočia také dominantné a prakticky nekontrolovateľné postavenie?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Františkom Paulovičom z Katedry východoázijských štúdii FiF UK v Bratislave.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dňa 14. júla si celé Francúzsko ako každý rok pripomínalo svoj najvýznamnejší štátny sviatok – Deň dobytia Bastily.

Práve táto udalosť presne pred 232 rokmi odštartovala celý rad politických, ale aj spoločenských a sociálnych zmien, ktoré zvykneme označovať termínom Francúzska revolúcia.

Tá mala pre ďalší politický vývoj Európy kľúčový význam a asi nepreháňajú tí historici, ktorí hovoria o globálnom dopade udalostí vo Francúzsku v lete roku 1789. Revolúciu dodnes pripomína jej stále živé symbolika – slávna trikolóra, Marseillaisa ako francúzska štátna hymna, no predovšetkým ju reprezentujú slová rovnosť-bratstvo-sloboda.

Práve toto heslo prežilo v ďalších rokoch závratnú politickú kariéru a je stále súčasťou politického vedomia ľudí viac alebo menej po celom svete.

Ako sa však v pôvodne absolutistickom Francúzsku kráľa Ľudovíta XVI. rodila revolúcia a na čom vlastne stroskotal starý režim? Kto revolúciu v prvej fáze reprezentoval? Bol to pokus o reformu alebo už prvé výstrely dávali tušiť, že sa spoločenský a politický vývoj pohne v ďalších rokoch k omnoho radikálnejším a násilnejším premenám?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

O jeho pôvode sa sporia Maďari, Nemci i Slováci. Sám však pôsobil viac ako svetoobčan, ktorého koncerty boli senzáciou po celej Európe. Franz Liszt bol príkladom dokonalého hudobného virtuóza, ktorého slávu možno prirovnať len k beznádejne vypredaným koncertom najväčších rockových hviezd v nedávnej minulosti.

Tak ako svet kedysi ovládla beatlemánia, v 40. rokoch 19. storočia to bola práve lisztománia, ktorá nám tak po prvý raz dáva nahliadnuť do pozoruhodného fenoménu v dejinách kultúry. S istou mierou zjednodušenia ho môžeme nazvať ošiaľom, zbožňovaním či projektovaním hudobníka do pozície superstar.

A ako to už býva pri superstar zvykom, aj Lisztov životný príbeh sprevádzali milostné škandály, náhle obraty a nečakaný záver. Odhliadnuc však od jeho búrlivej mladosti, musíme skonštatovať, že Franz Liszt sa stal skutočným reformátorom nielen klavírnej ale aj orchestrálnej tvorby.

Scéna, keď klavirista s plným nasadaním a až na hranici fyzických možností udiera do klavíra, aby do posledného centimetra zalial koncertnú sálu svojou hudbou, nesie práve Lisztov rukopis.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klaviristkou, hudobnou publicistkou a univerzitnou pedagogičkou Elenou Letňanovou.

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Píšte všetci modrým perom, iná farba nebude...“ to je dobre známy text kapely Bez ladu a skladu, ktorá sa stala hitom a dáva nám tak trochu nazrieť do časov, kedy sa zrodila. Niekde medzi riadkami zároveň ponúka otázku ako prežiť v normalizačnej šedi 70. a 80. rokov a zároveň si zachovať zdravý rozum a aspoň aký taký slobodný priestor.

Stratégia prežitia pre tých, ktorí sa odmietali podriadiť kánonu komunistického režimu bývala rôzna, od úteku na vidiek či jednoducho do prírody až po emigráciu mimo oficiálnu hudobnú scénu do zafajčených krčiem či garáží, kde si mohol človek slobodne a medzi svojimi povedať čo má na srdci i na jazyku.

Spätne sa o nich hovorí ako o ostrovoch pozitívnej deviácie alebo jednoduchšie ako o undergrounde. Ten sa tak trochu neplánovane stal zdrojom skutočne slobodnej kultúry či jednoducho priestorom, kam bolo možné na chvíľu uniknúť a raz za čas sa slobodne nadýchnuť. Aké boli teda stratégie prežitia ľudí so slobodným duchom a čo táto nová a zakazovaná scéna priniesla do československej kultúry?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Radoslavom Ragačom z Pamiatkového úradu SR.

Použitá hudba: Bez ladu a skladu, s povolením autorov

Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bol veľký uhorský polyhistor, ktorý v sebe spájala poznatky a ambície svojej doby. Bol encyklopedistom, evanjelickým kazateľom, pedagógom a priekopníkom uhorského osvietenstva. S menom Mateja Bela sa nám na Slovensku spája jedna univerzita i slovenská encyklopédia Beliana.

A hoci je každý biografický profil vzdialenejší v čase nutne nedokonalý, na živote tohto muža nás musí zaujať predovšetkým obrovské úsilie, ktoré ho neustále hnalo vpred.

Jeho rozsiahla vedecká a literárna činnosť sa dnes zdá byť až na hrane možností jedného ľudského života. Hoci pochádzal z jednoduchých pomerov a musel čeliť ústrkom pre svoje náboženské presvedčenie, nakoniec si získal aj uznanie u samotného panovníka Karola VI. Habsburského.

Život a dielo Mateja Bela nám však ponúka aj pohľad na dobu, v ktorej žil a tvoril. Ako sa rodilo jeho veľké historicko-zemepisné encyklopedické dielo o Uhorsku? A s akou odozvou sa stretávala jeho vydavateľská i pedagogická činnosť? A čo vlastne vieme o jeho pôvode.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Ivonou Kollárovou z Ústrednej knižnice a Historického ústavu SAV.

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V samom závere vojny, keď už bol každému jasný osud nacistického Nemecka, boli jeho fanatickými spojencami. Dopúšťali sa bezmedzného násilia a stali sa stelesnením krutovlády v Maďarsku.

Strana šípových krížov a jej stúpenci – nyilašovci - pod vedením Ferenca Szálasiho sú pozoruhodným a zároveň odstrašujúcim príkladom Hitlerovho spojenca v strednej Európe. Hoci tento režim zotrval na mocenskom výslní len niekoľko mesiacov, stihol sa dopustiť bezmedzného a nezmyselného násilia, ktoré sa najkrutejšie prejavilo na osude budapeštianskych Židov.

Spolu s nemeckými okupačnými jednotkami navyše premenil maďarského hlavné mesto na vojenskú pevnosť, ktorého obliehanie Červenou armádou prinieslo obrovské útrapy civilnému obyvateľstvu, nesmierne škody a koniec-koncov aj poznamenalo jeho podobu.

Ako sa však Maďarsko dostalo do pozície jedného z posledných Hitlerových verných satelitov a do akej mieri boli ochotné maďarské politické elity ešte vzdorovať nemeckému nátlaku.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s historikom Antonom Hruboňom, z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici.

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nedotknuté historické jadrá miest, unikátne dedičstvo ľudovej architektúry či jedinečné archeologické lokality – to je len zopár príkladov v zozname, ktorý obdivujeme a o ktorý veľmi stojíme.

A práve Zoznam svetového dedičstva UNESCO je značkou či jednoducho originálnym modrým logom, ktorý pre každého turistu a cestovateľa predstavuje záruku výnimočnosti či potvrdenie zážitku. Získať v čo najväčšej miere takéto ocenenie je pre jednotlivé krajiny otázkou prestíže, národnej hrdosti, ale koniec-koncov aj otázkou biznisu a možného štartu turistického priemyslu v dovtedy zabudnutom regióne.

Na Slovensku máme takýchto lokalít - zapísaných v zozname Svetového dedičstva UNESCO - sedem a stále dúfame, že k ním pribudnú ďalšie.

Čo však rozhoduje o tom, že sa niektorá lokalita – mesto, architektonická pamiatka či archeologický park dostane do tohto exkluzívneho zoznamu? Ako vyzerá práca ľudí, ktorí pracujú na nomináciách na takýto zápis a tých, ktorí ich vyhodnocujú? A prečo tento proces trvá z pohľadu laika a verejnosti tak dlho?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o pamiatkach UNESCO rozprával s Annou Tuhárskou z Pamiatkového úradu, ktorá sa venuje ochrane pamiatok s medzinárodným statusom.

–

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nekonečné a monotónne sídliská, monumentálne stavby necitlivo pretínajúce historické centrá miest a veľkorysé verejné projekty, ktoré svojou dispozíciou a náročnosťou už akoby nezodpovedali dnešnej dobe – to je zopár všeobecných konštatovaní, ktoré sa nám automaticky vynárajú s pojmom socialistická výstavba.

Už inak možno začneme vnímať tieto diela modernej architektúry, keď sa na ne pozrieme z pohľadu doby, v ktorej sa rodili. Socialistický človek si predsa vyžadoval aj radikálne novú architektúru, novú dispozíciu miest. Z útulného a dôverného domova akoby sa tento nový človek presunul do monumentálneho a neosobného sveta inštitúcií, úradov a amfiteátrov, ktoré manifestujú mentálny svet bývalého režimu.

Nie je to ale znova tak, že rozchod z minulosťou nám znemožňuje vidieť v dielach našich architektov originalitu, veľkorysý výraz, či dokonca krásu ukrytú v betóne a železe, ktorá by obstála aj v konkurencií najvýznamnejších diel architektúry v západnej Európe? Ako je to teda s našim architektonickým dedičstvom z obdobia socializmu? A aká bola vízia ideálneho socialistického mesta?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprávať s Petrom Szálayom z Historického ústavu SAV a Alexandrou Kusou, riaditeľkou SNG.

Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET.

–

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.