Dejiny

Pri jeho mene sa nám automaticky vynoria názvy jeho troch slávnych symfónií – Tretej – Eroicy, Piatej – Osudovej a Deviatej so zhudobnenou básňou Friedricha Schillera Óda na radosť. Je modelovým príkladom génia, ktorý výrazne prekračuje svoje hudobné remeslo a posúva úlohu umelca v spoločnosti omnoho ďalej.

V jeho zachmúrenej a toľkokrát modelovanej tvári akoby umenie nadobúdalo ďaleko vyššiu vážnosť, nie je to už viac len zábava či voľná kratochvíľa, ale najvyššia filozofia. 

Ludwig van Beethoven bol skutočným hudobným vizionárom a svojim spôsobom aj revolucionárom. Vášnivú až cholerickú povahu prezrádzajú v jeho diele často prítomné sforzatá či skôr výbuchy hnevu a ozveny zápasu so sebou samým, so svojou pokračujúcou hluchotou i nešťastným osudom. Málokto už ale vie, že mnohé z toho čo prežil a čo miloval, ho viazalo so starým Prešporkom či s územím dnešného Slovenska. 

Ako teda tvoril a žil tento hudobný velikán? A ktoré jeho slávne diela sú spojené s priateľmi a láskami z niekdajšieho Horného Uhorska? 

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klaviristkou, hudobnou publicistkou a univerzitnou pedagogičkou Elenou Letňanovou. 

–

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Panovník musí byť spravodlivý i trestajúci, je mierotvorcom a zmierovateľom, no zároveň zbožným mužom odovzdávajúcim sa do Božích rúk – to je len niekoľko predstáv stredovekého človeka o posvätnosti kráľovskej moci.

Stredoveký kráľ nebol len obyčajnou politickou figúrou, vykonávajúcou dedičný úrad. S jeho mocou sa spájal aj iný posvätný rozmer, v ktorý verila celá stredoveká spoločnosť. Podľa týchto predstáv vyvolený a pomazaný kráľ dokonca oplýval zázračnými schopnosťami uzdravovať. Mal byť nástrojom poriadku a rovnováhy vo svete, zároveň prostredníkom medzi každodennosťou a nadprirodzenom.

A práve správny spôsob výkonu kráľovskej vlády sa stal aj predmetom dišpút učencov, ponaučení a legiend i v našom stredoeurópskom prostredí. Ako mal teda vyzerať ideálny kráľ a riadili sa stredovekí panovníci týmto vzorom?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o panovníckej moci a jej reprezentácii sa rozprával s historikom Dušanom Zupkom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

–

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mala to byť akási moderná križiacka výprava proti komunizmu na východe, do ktorej sa mali okrem nacistického Nemecka zapojiť všetci jeho spojenci, vrátane ľudáckej Slovenskej republiky. Veliteľ Hlinkovej gardy Alexander Mach ohlasoval gigantický boj proti „židoboľševizmu“ a najväčšiemu nepriateľovi kultúry, na ktorého mala dopadnúť prostredníctvom armád Osi „trestajúca ruka Božia“.

Operácia Barbarossa, teda útok nacistickej Tretej ríše a jej spojencov na Sovietsky zväz v júni 1941, nepriniesla len druhú a ešte strašnejšiu fázu svetového konfliktu. V našich podmienkach to bol aj začiatok konca ľudáckeho režimu na Slovensku, hoci v prvej chvíli si to len málokto uvedomoval.

Ešte krátko predtým bol Sovietsky zväz vnímaný takmer ako partner a uplynulé dva roky boli poznamenané snahou o štandardizáciu slovensko-sovietskych vzťahov a to v duchu novej nemeckej politiky po pakte Ribbentrop-Molotov.

Mentálne kotrmelce, ktoré tak musel ľudácky režim v krátkom čase urobiť, museli pôsobiť prinajmenšom schizofrenicky. Ako však prijímalo radové obyvateľstvo správy o novej vojne na východe a do akej mieri podliehalo oficiálnej propagande? A aký príbeh vyrozprávali doma slovenskí vojaci vracajúci sa z bojov na Ukrajine či južnom Rusku, kde boli svedkami zverstiev páchaných na slovanskom obyvateľstve?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Antonom Hruboňom z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici.

–

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Jaké jsou hlavní zásady socialistické morálky, které musí každá dívka plniť? Musí být věrná lidu.“

To je len jedna z legendárnych filmových hlášok, ktoré sa nám automaticky viažu k obdobiu komunizmu. Ten prišiel nielen s víziou nového socialistického človeka, ale aj so špecifickejším projektom novej socialistickej ženy. Čo to však presne znamenalo?

Otázka postavenia žien je súčasťou politického diskurzu už po dlhú dobu a často si ju berú ako rukojemníka najrôznejšie ideologické koncepty, vrátane toho komunistického.

Režim, ktorý vládol v Československu od roku 1948 s obľubou ponúkal obraz traktoristky, komsomolky či výkonnej a pritom nepretržite sa usmievajúcej pracovníčky v závode, ktorá s ľahkosťou prekračuje vytýčený plán a pritom neraz zahanbuje aj svojich mužských kolegov. Ženy mali v porovnaní s „nespravodlivou buržoáznou spoločnosťou“ až v novej socialistickej ére zažívať skutočnú rovnosť. Aká však bola realita?

Žena sa mala stať nielen angažovanou a triedne uvedomelou občiankou, ale aj výkonnou pracovníčkou, starostlivou manželkou a ešte k tomu mala napĺňať aj ideál matky, ktorá vychováva novú generáciu socialisticky zmýšľajúcich ľudí. Bolo vôbec možné aj pri najlepšom úsilí naplniť všetky tieto očakávania? A ako sa ženám skutočne žilo?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historičkou Denisou Nečasovou z Masarykovej univerzity v Brne.

Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET.

–

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Odkiaľ sme sa vzali, kde je náš pôvod a ako sme sa vôbec objavili na scéne dejín – to sú otázky, ktoré viac alebo menej fascinujú príslušníka každého etnika či národa. Rovnakým spôsobom sa pýtame aj my a naše otázky logicky smerujú k záhade pôvodu Slovanov a ich etnogenéze.

Avšak je to práve etnogenéza Slovanov, ktorá býva až príliš často predmetom zjednodušených interpretácií, najrôznejších skresľujúcich výkladov až mýtov. Vyplýva to pochopiteľne aj z prirodzeného sklonu každého národa či etnika mytologizovať a idealizovať svoj pôvod a posunúť ho do čo najvzdialenejšej minulosti.

Čo nám však o pôvode Slovanov hovorí historická veda, archeológia, ale napríklad aj genetika? A s akými dezinterpretáciami sa môže bežný laik najčastejšie stretnúť?

Jaro Valent sa v podcaste Dejiny rozpráva s historikom Adamom Mesiarkinom z UK v Bratislave.

–

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na vysokom skalnom brale nad morom stojí muž, pravú ruku ma založenú na rozopnutom kabáte v typickej póze, o niečom dlho premýšľa a pritom hladí doďaleka na široký oceán. V jeho ozvenách spomína na všetky udalosti zo svojho mimoriadneho života, na politické vzostupy i pády, bitky a vojny, na ohromujúcu slávu a moc i trpkú porážku.

V takomto romantickom duchu by sme si mohli predstaviť len jediného človeka – Napoleona Bonaparteho počas jeho vyhnanstva na ostrove sv. Heleny uprostred južného Atlantiku.

Práve tu ho pred 200 rokmi, 5. mája 1821 zastihla smrť. V tomto vyhnanstve na mimoriadne nevľúdnom a vlhkom mieste, izolovanom tisícky kilometrov od zvyšku sveta strávil posledných 6 rokov svojho života.

Čo o nich vieme? Stratil veľký francúzsky cisár definitívne nádej na novú budúcnosť alebo ešte dúfal vo svoj návrat? A ako trávil svoje posledné roky? Kto mu robil spoločnosť a ako hodnotil celý svoj dovtedajší život?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV.

–

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prináša zábavu a vzrušenie, vzdelanie i možnosť vyjsť si jednoducho do spoločnosti – divadlo je srdcom pravého mestského života. Ponúka nielen kultúru, ale aj možnosť pre miestne elity ukázať sa.

Prebúdza záujem i hrdosť, závisť aj klebety. Nie je len arénou, v ktorej sa hrajú dramatické či komediálne diela, ale aj spoločenským javiskom, kde je na očiach každý.

A nebolo tomu inak ani v starom Prešporku. Veď čo by to bolo za mesto ak by nemalo dôstojnú divadelnú scénu a svoje vlastné Mestské divadlo. Prešporok nebol však hocijakým mestom.

Jeho obyvatelia si ešte na konci 19. storočia uchovávali živé vedomie starej korunovačnej tradície a s nostalgiou spomínali na časy, kedy sa v tomto krásnom meste na Dunaji sústreďovali najvyššie uhorské krajinské úrady. Aj preto Prešporok túžil po sebaprezentácii, túžil po divadle, ktoré by ho dostalo na európsku kultúrnu scénu a zahnalo nemilú povesť zapadnutej provincie.

Ako sa teda zrodilo Mestské divadlo v starom Prešporku, z ktorého sa neskôr súhrou dejinných udalostí stalo divadlo slovenské a národné? A čím žilo toto mesto na konci 19. storočia, keď nanovo budovalo svoje sebavedomie?
Počúvate pravidelný týždenný podcast Dejiny.

Jaro Valent sa za starou Bratislavou poohliadol s muzikologičkou Janou Laslavíkovou z Historického ústavu SAV.

–

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Túto scénu poznáme dobre zo slávneho obrazu Antona von Wernera. 18. januára 1871 sa zišli najvyšší predstavitelia prusko-nemeckej armády, zástupcovia Severonemeckého spolku i ďalších nemeckých krajín v Zrkadlovej sieni vo Versailles.

Scéna zachytáva chvíľu, keď pruský kancelár Otto von Bismarck dočíta proklamáciu a veľkovojvoda Fridrich Bádenský vyhlási pruského kráľa Wilhelma za nemeckého cisára.

Nemecký svet prijal túto udalosť s nadšením, veď napokon priniesla naplnenie sna celých generácií o zjednotenom Nemecku. Pre Francúzov to bol čierny deň národného poníženia. Ako sa ukázalo v ďalších desaťročiach, toto vyhlásenie Nemeckého cisárstva priamo v sídle francúzskych kráľov nebolo zrejme najšťastnejším krokom. Francúzska túžba po odplate a nemecko-francúzske napätie sa stali trvalou súčasťou európskej politiky.

Keď však opadlo prvé nadšenie zo zjednotenia, aj pred samotnými Nemcami vyvstávali viaceré otázky. Aký nemecký štát sa vlastne zrodil? A je výsledkom národného zápasu všetkých Nemcov alebo skôr víťazstvom pruského militarizmu? A o aké Nemecko sa vlastne predchádzajúce generácie usilovali?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Evou Škorvankovou z Katedry všeobecných dejín na FiF UK v Bratislave.

–

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ten obraz máme ešte stále pred očami, vpred sa rúti lokomotíva s červenou päťcípou hviezdou na rozpálenom kotly. Nič ju nezastaví, ani nástrahy imperialistického kapitalizmu. Je predsa symbolom pokroku, nezlomnej vôle pracujúceho ľudu a vízie socialistickej spoločnosti.

Motív lokomotívy sa opakuje – v československých filmových týždenníkoch, ale aj v celovečerných hraných filmoch. Stal sa symbolom doby a jej tempu sa malo podriadiť všetko, bez ohľadu na to, ako onen proklamovaný rozvoj korešpondoval s realitou. Filmová produkcia v Československu v 50. rokoch s obľubou využívala tento obraz, ktorý dopĺňali zábery z baní, fabrík či širokých družstevných polí a úspechy socialistickej práce.

Ako teda fungovala komunistická propaganda a ako vplývala na široké masy? Vyvolávala skôr úsmev na tvári, stala sa námetom pre ľudový humor alebo dokázala presvedčiť dovtedy ešte váhajúcich obyvateľov? A ako vízii svetlých zajtrajškov zodpovedala ekonomická a sociálna realita?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s teoretikom filmu Martinom Cielom a historikom Jakubom Šloufom.

Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET.

–

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznávam ťa podľa meča,
čo má ostrie hrozivé,
poznávam ťa podľa očí,
čo merajú silou zem.

Ty z posvätných kostí Grékov
bola si nám vyňatá
a jak dávno statočná buď
pozdravená, sloboda!

To sú slová Hymny za slobodu z pera gréckeho básnika Dionysia Solomósa, ktoré vznikli v pohnutých časoch zápasu za národnú nezávislosť a ktorú si Gréci spievajú dodnes. 25. marca si bude celé Grécko pripomínať 200 rokov od symbolického začiatku tejto revolúcie.

A opäť nám ho stvárňuje ďalšie umelecké dielo – historická scéna z obrazu Theodorosa Vryzakisa, na ktorej metropolita Germanos práve 25. marca 1821 posväcuje bielo-modrú vlajku povstalcov.

Grécky boj za oslobodenie spod osmanskej nadvlády a úsilie o vznik vlastného štátu inšpiroval vo svojej dobe prakticky celú Európu. Politici, ale aj umelci vyzývali k podpore Grékov a fantazírovali o obnove mýtickej Helady.

Tzv. grécka múza však mala často veľmi ďaleko od reality a cesta k nezávislému gréckemu štátu viedla neraz cez potoky krvi, ale aj cez vnútorné spory a sklamanie.

Ako teda vyzeral boj Grékov za svoju slobodu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Marekom Meškom.

–

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.