Dejiny

Hvezdár a vedec, dobrodruh a cestovateľ, vojak a generál, diplomat a jeden z hlavných predstaviteľov československého odboja. To je len niekoľko profilov M. R. Štefánika a je tak aj trochu na nás, ktorý z nich si vlastne vyberieme. Raz ho chceme vidieť ako zvedavého mladého muža, ktorý sa odvážne vydáva na kraj sveta, inokedy ako šarmantného spoločníka, leva parížskych salónov a zvodcu žien a napokon aj ako vytrvalého bojovníka za národnú vec. Zakaždým akoby sme hovorili o inom človeku.

Písať životopis tejto ikony slovenských dejín, navyše ovenčenej množstvom legiend, nepotvrdených dohadov a v neposlednom rade aj celým radom konšpiračných teórií o jeho smrti, je mimoriadnou výzvou. Z ktorého konca tuto osobnosť uchopiť, tak aby pred nami stál celistvý človek z mäsa a kostí, ktorého motívom, obavám a činom dokážeme porozumieť? Ako sa vlastne píše životopis legendy?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s autorom prvého vedeckého životopisu M. R. Štefánika, s historikom Michalom Kšiňanom z HÚ SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Od Michalskej brány dole všetko zbúrať! Načo je to? Načo je táto koketéria s históriou potrebná?“ To sú ironické a zároveň legendárne slová Jara Filipa z roku 1979, ktoré prekĺzli v jednej z televíznych relácií a stali sa svojim spôsobom heslom doby.

Jaro Filip pritom trafil klinec po hlavičke. Či už to bola zanedbanosť historických jadier slovenských miest a nedostatočná starostlivosť o pamiatky, ale aj mizerná ochrana prírody či megalomanské projekty, ktoré sa budovali bez ohľadu na to aké škody spôsobia životnému prostrediu, zakaždým sa to dialo na pozadí oficiálneho budovania socializmu.

V období normalizácie si ľudia do určitej miery síce zvykli na stratu slobody, už horšie sa ale zvykalo na čoraz nepriaznivejšie životné podmienky. Alebo ako sa na konci 80. rokov hovorilo v dokumente Bratislava/nahlas: „V našom meste sa stali problematickými základné podmienky života“.

Ako teda vyzeral v 80. rokoch zápas o lepšie životné podmienky a prečo sa práve ochranárstvo stalo jedným z mála ostrovov tzv. pozitívnej deviácie uprostred normalizačnej šedi?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Júliou Čížovou z Historického ústavu SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenské dejiny sú príbehom dlhého boja porobeného ľudu voči vládnucej triede feudálov či neskôr proti buržoázii, ktorá na seba brala najrôznejšie podoby.

Aj takto zjednodušene by sme mohli charakterizovať prístup vládnuceho komunistického režimu k oficiálnej historiografii. Ten sa tak nesnažil riadiť len politický, hospodársky či sociálny život, ale jeho ambíciou bolo vytvoriť aj nový výklad minulosti.

Veď ten, kto kontroluje minulosť, má pod kontrolou budúcnosť. A kto kontroluje súčasnosť, má pod kontrolou minulosť. V tomto Orwelovskom duchu by sme mohli charakterizovať aj stav, do ktorého sa vo veľkej miere dostávala aj slovenská historiografia krátko po roku 1948.

Tak ako sa mal na scéne dejín objaviť nový socialistický človek, mal sa objaviť aj nový historik, ktorý si vezme za svoj marxisticko-leninský vedecký svetonázor. Nanovo tak bolo potrebné definovať a členiť či už svetové, ale i národné dejiny.

Akým spôsobom sa tento tlak prejavoval na jednotlivých vedeckých pracoviskách? Podarilo sa komunistickému režimu vytvoriť nový slovenský marxistický národný príbeh a čo nám z neho pretrvalo dodnes?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprávať s Adamom Hudekom z Historického ústavu SAV.

Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dodnes je ikonickou stavbou Bratislavy a zrejme ju neprehliadne žiadny návštevník nášho hlavného mesta. Michalská veža so svojou výškou viac než 50 metrov už na pohľad zaujme svojim tvarom i svojou polohou.

Kedysi bola dôležitou súčasťou bratislavského mestského opevnenia a prešla niekoľkými stavebnými fázami. V období tureckej hrozby sa rozširovala a rástla. V časoch vlády Márie Terézie zasa získala svoju jedinečnú barokovú podobu. Jej múroch sa tak odráža kus histórie a napriek najrôznejším zvratom a pohromám nikdy neprestala byť majetkom mesta. To sa dnes rozhodla investovať do jej obnovy.

Ako však Michalská veža vyzerala v minulosti? Prinavráti sa jej niekdajšia baroková krása? A akú podobu malo celé mestské opevnenie starého Prešporku?

Jaro Valent z časopisu historická revue sa rozprával s historikom Štefanom Holčíkom z Múze mesta Bratislavy.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ten moment si pamätáme všetci. Horiace a následne k zemi sa rútiace Dvojičky v New Yorku vyvolali nielen v Spojených štátoch, ale po celom svete šok. Skutočnosť, že aj malá skupina odhodlaných teroristov môže spôsobiť ohromujúce dielo skazy do veľkej mieri formovala a stále formuje naše moderné vedomie

O teroristickom útoku z 11. septembra 2001 na Svetové obchodné centrum v New Yorku a na budovu Pentagonu vo Washingtone sa zvykne hovoriť ako o ikonickej udalosti, ktorá v istom symbolickom zmysle odštartovala 21. storočie. Teda novú éru, v ktorej sa už nikto nemôže cítiť bezpečne a aj ďalšie akty politicky motivovaného teroru v ďalších rokoch akoby potvrdzovali tento nový stav.

Boj proti terorizmu sa pritom javí ako nerovný boj s mytologickou Hydrou, ukrytou navyše v neprístupných oblastiach afganských hôr, ale aj vo svetových metropolách západného sveta, kde sa tento neviditeľný nepriateľ dokáže maskovať a udrieť v nečakanej chvíli. Na mieste jedného zabitého teroristu akoby sa objavili dvaja či traja ďalší, čo vyvoláva stále novú a novú frustráciu.

Naše otázky preto musia smerovať k pôvodu tohto moderného fenoménu. Ako sa terorizmus vlastne zrodil a prečo má dnes predovšetkým podobu globálneho džihádu? A do akej miery je odpoveďou na nezvládnutú modernitu alebo je skôr zlovestným hnutím, ktoré sa len v novej podobe ozýva z hĺbok času?

Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a o fenoméne terorizmu sa budem rozprávať s politológom Tomášom Zálešákom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pre jedných triumf, pre druhých katastrofa – možno takto by sa dala v skratke zhodnotiť udalosť spred jedného storočia, ktorá mala aj pre naše súčasné geopolitické zakotvenie zásadný význam.

4. júna 1920 v priestoroch zámku Veľký Trianon neďaleko Paríža podpísali zástupcovia maďarskej delegácie a víťazných dohodových mocností po prvej svetovej vojne mierovú zmluvu. Tá definitívne ukončila existenciu historického Uhorska.

Pre víťazov a politických predstaviteľov nástupníckych štátov po zaniknutej Rakúsko-Uhorskej monarchií, medzi ktoré patrilo aj Československo, to bolo logické zavŕšenie národnej emancipácie a dlhé desaťročia neriešenej národnostnej otázky. Pre maďarské politické elity, ktoré stáli na strane porazených, to bola tragédia či rovno zrada a poníženie celého národa.

Slovo Trianon sa tak na dlhé roky stalo akoby strašiakom, symbolom tragédie porovnateľnej len s Moháčskou bitkou z r. 1526. U nás zasa vyvolávalo obavy z maďarskej iredenty a návratu starých poriadkov.

Za akých okolností a v akých podmienkach sa teda rodila trianonská mierová zmluva? Ako ju reflektuje naša historiografia a naša historická pamäť a je vôbec možné ju aj s odstupom jedného storočia priblížiť k tej maďarskej? Je Trianon stále živým heslom aj dnes?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Romanom Holecom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jeho postava je až ikonicky dobre známa z portrétov, namaľovaných renesančným umelcom Hansom Holbeinom ml. Díva sa z nich na nás silný a rozhodný muž, akoby tým chcel jasne demonštrovať svoju moc a zvrchovanú vládu nad ostrovnou krajinou. Anglický kráľ Henrich VIII. takýmto suverénom nepochybne bol. 

Za touto fasádou by sme však našli aj človeka naplneného nepokojom. Práve v Henrichovom osude sa súkromie a politické záujmy panovníka preplietli do neobyčajne výbušnej zmesi.

Po Henrichovom boku sa vystriedalo 6 manželiek, s dvomi sa rozviedol, dve poslal na popravisko a len dve zotrvali po jeho boku. V túžbe po mužskom potomkovi, ktorý by zabezpečil pokračovanie tudorovskej dynastie na anglickom tróne, riskoval spor s pápežom a odhodlal sa napokon k založeniu anglikánskej cirkvi. Anglicko sa tak možno nečakane, no predsa vydalo sa na svoju vlastnú cestu. 

Čo stále v pozadí týchto sporov a prečo je éra vlády tohto panovníka pre Britániu dodnes tak zásadná?  Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Danielou Hrnčiarovou z Katedry všeobecných dejín FiF UK.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. 

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko má po rokoch ďalší zápis v exkluzívnom zozname pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Tentoraz ako súčasť medzinárodného projektu, ktorý predstavuje dunajské limes romanus, teda rímske hranice pozdĺž toku Dunaja.

Práve ten sa na niekoľko storočí stal líniou medzi dvoma svetmi – rímskym a barbarským, t. j. vyspelejším a relatívne bezpečnejším svetom na pravom brehu a tzv. barbarikom, ktoré vyvolávalo v Rimanoch obavy či prinajmenšom znepokojnie pred neznámym a divokým svetom.

Ako vyzeral život na rímskych hraniciach? A čo nám o tejto dobe prezrádzajú archeologické nálezy rímskeho tábora Gerulata, ktorý sa po novom aj s táborom Kelemantia v Iži pri Komárne stal súčasťou pamiatok UNESCO? A čo tento zápis prinesie pre ich ochranu a propagáciu.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s archeológmi Jaroslavou Schmidtovou a Ľudovítom Mathedészom z Múzea mesta Bratislava Antická Gerulata.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. 

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Omnes omnia omnino - všetci všetko a všestranne. Azda tak by sme mohli v krátkosti zhrnúť program a ideál človeka, ktorý celý život zasvätil úsiliu o rozvoj ľudskej osobnosti a jeho všeobecnej nápravy.

Jan Amos Komenský je dnes už klasickou ikonou, ktorú sme sa naučili automaticky prijímať ako nespochybniteľnú autoritu akoby z hlbín vekov dozerajúcu na naše vzdelávanie a náš školský systém.

Ak však odhliadneme od tohto klasického obrazu učenca, máme možnosť uvidieť aj obyčajného muža, ktorého život bol poznamenaný mimoriadne neistou dobou a veľkými osobnými tragédiami.

Jan Amos Komenský bol politickým exulantom, ktorý sa pre svoje náboženské presvedčenie nemohol vrátiť do vlasti. Ešte ako mladý muž prišiel v dôsledku morovej epidémie o svoju prvú ženu a dve deti, sprevádzali ho pochybnosti, starosti o každodenný život i obavy z budúcnosti. Napriek tomu všetkému vytvoril monumentálne dielo, z ktorého sa dodnes učí celý civilizovaný svet.

Pri pohľade na jeho prácu, ktorá by dokázala zaplniť knižnicu každého vzdelaného človeka, sa preto musíme pýtať, čo ho dokázalo udržať v neustálom úsilí? A v čom spočíval jeho program všeobecnej nápravy a neustáleho vzdelávania?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tomto mimoriadnom mužovi rozpráva s Jankou Medveďovou z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hospodárska kríza – to je termín, ktorý sa aj pri aktuálnom dianí vo svete opätovne čoraz viac skloňuje.

Ako určitá historická predloha, ku ktorej sa akoby cyklicky vraciame, nám slúži Veľká hospodárska kríza z 30. rokov 20. storočia, ktorú odštartoval krach na New Yorskej burze 24. októbra 1929.

Jej dôsledky poznáme dnes už viac-menej všetci: masová nezamestnanosť, rozsiahle sociálne nepokoje a v neposlednom rade aj politická radikalizácia, ktorá nakoniec Európu doviedla k novej vojne.

Z rovnakého obdobia však poznáme aj myšlienku masívnych štátnych investícií do ekonomiky či nové sociálne programy, ktoré boli neraz chápané ako daň proti revolúcii.

Krajinou, ktorá bola v 30. rokoch týmto vývojom výrazné zasiahnutá, bolo aj Československo so silnou priemyselnou základňou a exportne orientovanou ekonomikou.

Ako si prvá republika dokázala alebo i nedokázala poradiť s týmto globálnym problémom? A ako sa kríza v hospodárstve premietla aj do politického života?

Opakoval sa aj u nás model postupnej radikalizácie istých častí spoločnosti a ako k tomu prispela napríklad aj pestrá národnostná skladba našej republiky?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom, zameriavajúcim sa na hospodárske a sociálne dejiny, Jakubom Rákosníkom z FiF Karlovej univerzity v Prahe.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. 

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.