Dejiny

Predstavme si takýto obraz - dlhá vojenská kolóna motorizovaných jednotiek stojí rozbitá a zničená na zamrznutej ceste v ťažkom teréne uprostred lesov a močiarov. Veľké množstvo vojenskej techniky, ktoré na dĺžku meralo aj niekoľko kilometrov a vzbudzovalo rešpekt, teraz stojí vypálené a bezvládne, pričom tento obraz dopĺňajú stovky padlých vojakov.

Mohlo by sa zdať, že je to nedávny výjav z aktuálnej vojny na Ukrajine. Miesto, kde sa však odohrala táto scéna sa nachádzala ďaleko na severe uprostred fínskych lesov v blízkosti mesta Suommusalmi a na ceste ležala rozstrieľaná sovietska 163. strelecká a 44. motorizovaná divízia. Písal 8. január 1940 a fínska armáda slávila svoj najväčší úspech proti inváznej Červenej armáde.

Sovietsko-fínska vojna, známa ako zimná vojna na prelome rokov 1939 – 1940 sa stala príkladom zlyhania sovietskej vojnovej mašinérie a na druhej strane dôkazom, že aj malý národ sa môže úspešne brániť voči veľkému agresorovi. Dodnes je preto predmetom fínskej národnej hrdosti a presvedčenia, že húževnatý vlastenecký odpor môže zastaviť papierového obra.

Ako k tejto vojne vlastne prišlo, čomu Fíni vďačili za svoj nečakaný úspech a čo stálo v pozadí sovietskeho zlyhania?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o sovietsko-fínskej vojne rozprával s historikom Janom Rychlíkom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Pri ohníku v pustej hore presedával noci a napájal fantáziu zjavmi, ktoré čaril oheň, nočné vtáctvo a skučiaci vietor." Takto sa o Jankovi Kráľovi vo svojich Dejinách literatúry slovenskej vyjadril literárny historik Jaroslav Vlček. A nebol jediný, kto sa takto na tohto básnika, vari najznámejšieho predstaviteľa slovenského romantizmu, pozeral.

Janko Kráľ si vyslúžil povesť podivína, osamelého a zadumaného mladíka, skrátka divného Janka, ktorý do slovenských literárnych dejín vstúpil predovšetkým svojimi baladami a dumami. Tie boli stelesnením jeho vlastného duševného sveta a zároveň aj reflexiou búrlivej doby, v ktorej žil.

Často sa s výhradami staval i proti vlastnej štúrovskej generácii. Bol azda revolučnejší než mnohí jeho vrstovníci, no o to s väčším sklamaním prijímal svoj ďalší život, spútaný v úradníckej službe a rodinnými povinnosťami. A to až do tej miery, že sa napokon i ako básnik odmlčal.

Napriek tomu nám po Jankovi Kráľovi zostalo rozsiahle básnické dielo, ktoré patrí ku klasickému kánonu našej literatúry. Kým bol tento pozoruhodný muž a prečo sa na sklonku jeho života o ňom hovorilo ako o zamlknuvšom básnikovi?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Danielou Kodajovou z Historického ústavu SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dĺžka obvodu Zeme je 180 tisíc stádií, nachádza sa uprostred vesmíru a okolo nej obieha Slnko, Mesiac a hviezdy.

S týmto záverom prišiel v polovici 2. storočia n. l. grécky matematik, astronóm a geograf Klaudios Ptolemaios (známy tiež ako Ptolemaios Alexandrijský).

Táto jeho predstava zostala viac-menej v platnosti až do neskorého stredoveku a definitívne ju vyvrátil až Mikuláš Koperník.

smeAdManager.cmd.push(function () {smeAdManager.mngr.display('gtg', 'article_body_1', 'article_body_1-responsive_1-590');});SkryťVypnúť reklamu

Ptolemaios i jemu pripisovaná mapa sveta však stáli na samom vrchole dejín gréckeho záujmu o svet, na vrchole gréckej filozofie a učenosti.

Už dávno pred ním to boli práve grécki obchodníci, vyhnanci, dobyvatelia či jednoducho cestovatelia, ktorí prebrázdili všetky kúty Stredozemného mora, stretávali sa s najrôznejšími národmi, kultúrami i podivnosťami.

Čo objavili a ako vnímali samých seba uprostred obrovského, stále neprebádaného a tajomstvami zahaleného sveta?

A ako sa zrodilo ich skalopevné presvedčenie o výnimočnosti helénskeho sveta a barbarstve Ázie?

Prečo sa čínski vyslanci nedostali nedostali do Rímskej ríše?

Kam až siahalo ich poznanie? A čo z tejto predstavy prevzal Rím?

Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď sa 27. mája 1942 ráno Reinhard Heydrich vybral so svojim šoférom na automobile Mercedenz-Benz zo svojho sídla na zámku v Panenských Březanoch na Pražský hrad, zdalo sa, že má celú situáciu v Protektoráte Čechy a Morava pod kontrolou. Už krátko po svojom nástupe do pozície zastupujúceho ríšskeho protektora v septembri 1941 zaviedol stanné právo a zdalo sa, že domáci český odboj je definitívne zlikvidovaný.

Dokonca sa zdalo, že celá česká spoločnosť sa so životom pod nemeckou okupáciou zmierila a dovtedajšie represie zlomili akýkoľvek odpor. V ten deň ho však v zákrute na Kirchmayerovej ulici  čakala dvojica pripravených československých výsadkárov – Jan Kubiš a Jozef Gabčík a my už vieme ako tento príbeh skončil.

80. výročie atentátu na Reinharda Heydricha je však aj príležitosťou pozrieť sa bližšie na represívny režim, ktorý tento nacistický potentát stelesňoval. Metóda cukru a biča, ktorú nacistická okupačná správa od marca 1939 uplatňovala voči českému obyvateľstvu, sa spočiatku zdala byť účinná a práve až spomínaný atentát vytrhol nacistov z tohto presvedčenia.

Ako teda vyzeral život v Protektoráte? A akú pozíciu a dôležitosť prisudzovala tejto okupovanej krajine nacistická vojnová mašinéria?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jiřím Padevětom, spisovateľom a riaditeľom českého nakladateľstva Academia.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Za našu i vašu slobodu“ – to bolo heslo poľských povstalcov v 19. storočí, ktorí sa aj so zbraňou v ruke rozhodli bojovať proti ruskej nadvláde. Aj v dnešných a takpovediac už tradičných postojoch Poľska je možné odsledovať stopu tejto historickej skúsenosti zápasov za vlastnú slobodu a nezávislosť. Tie však od svojho počiatku nezostávali len doma, ale šírili sa prakticky po celej Európe.

Ich nositeľom sa stala veľká poľská emigrácia, ktorá sa sústredila predovšetkým vo Francúzsku, ale aj v ďalších krajinách ako Belgicko, Veľká Británia či Taliansko. A hoci sa spočiatku stretávali so sympatiami a podporou najmä liberálnejšej časti spoločnosti, počiatočné nadšenie rokmi opadávalo a k slovu sa znova prihlásila reálpolitika a každodenný neľahký život v emigrácii.

Táto emigrácia však do západnej Európy nevyviezla len politická heslá a programy, ale stala sa aj nositeľkou poľskej kultúry. Koniec-koncov, mená ako Fryderik Chopin, Adam Mickiewicz, Juliusz Słowacki či Cyprian Norwid, ktoré poznáme z dejín hudby či literatúry, patria práve poľským emigrantom.

Aká teda bola poľská skúsenosť s emigráciou v 19. storočí a akým spôsobom ovplyvnila i ďalšie západné krajiny? Čo sa z poľských politických ideálov prenieslo aj do širšej európskej kultúry a spoločenského života?

Jaro Valent  sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kultúra s lineárnou keramikou je pre väčšinu z nás nezrozumiteľný pojem, ktorý patrí do prostredia odbornej literatúry. Keď však začneme hovoriť o nej ako o období prvých poľnohospodárov na našom území, začne sa nám zrejme trochu rozjasňovať. Toto obdobie je pritom súčasťou javu, pre ktorý sa vžil omnoho príťažlivejší termín – neolitická revolúcia.

Tá predstavuje zásadný predel v histórii človeka. Znamená prechod od stavu, kedy sa ľudia iba prispôsobovali a snažili sa prežiť v nehostinnej prírode, k procesu, keď sa ju odhodlali aktívne pretvárať pre svoje potreby a na svoj vlastný obraz. Poľnohospodármi sme pritom pomerne krátko a hoci nás od tohto predelu delí v niektorých oblastiach našej planéty už 11 tisíc rokov, v porovnaní s miliónom rokov evolúcie človeka ako druhu je to stále iba zlomok času.

No počas neho sme pretvorili našu planétu na nepoznanie. Ako však vyzerali prvé kroky človeka k usadlému spôsobu života? Ako sa to prejavilo v našich zemepisných šírkach? A ako vyzerala kríza či dokonca kolaps neolitickej spoločnosti? Čo dnes moderná archeológia dokáže rekonštruovať zo života ľudí, ktorí sa ako prví odhodlali pretvárať prostredie okolo seba?

Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s archeológom Pavlom Jelínkom z Archeologického múzea Slovenského národného múzea.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Hrôzu tých hodín nie je možné opísať,“ uvádza Gyula. Bomby svojou váhou bez problémov prerazili niekoľkoposchodové budovy, betónové základy aj pivničné klenby. Dolu hneď príšerne detonovali a vyhadzovali do vzduchu celé stavby aj s ich obyvateľmi. Počas výbuchov sa zem neustále chvela s takou intenzitou, že to pripomínalo plavbu na rozbúrenom mori.

To je úryvok z knihy Uzol z vydavateľstva Absynt, v ktorom obraz vojny nadobúda konkrétne črty v osudoch konkrétnych ľudí, ich rodín a blízkych. Tento obraz je o to znepokojujúcejší, že vojna sa čoraz viac skloňuje aj dnes.

Vojna, o ktorej ale bude teraz reč sa týka jedného z našich miest – Nových Zámkov, ktoré boli v priebehu niekoľkých mesiacov v rokoch 1944 a 1945 prakticky zrovnané so zemou. Boli však len jedným z mnohých tragických príkladov hrôz druhej svetovej vojny.

Prečo sa práve Nové Zámky stali terčom leteckých bombardovacích útokov a čo z týchto dní zostalo v lokálnej pamäti ich obyvateľov?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s autorom spomínanej knihy Uzol Marekom Hudecom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už je to desať rokov, čo 10. marca 2012 obleteli celé Slovensko zábery horiaceho hradu Krásna Hôrka. Požiar, ktorý postihol predovšetkým najstarší stredoveký horný hrad, výrazne poškodil túto pamiatkovú ikonu. Od vtedy sa očakávania verejnosti upriamujú k rekonštrukcií celého hradného komplexu. Tá by však nemala byť len vylepšenou kópiou stavu spred zmieňovanej katastrofy. Naopak, nešťastný požiar svojim spôsobom priniesol novú príležitosť – príležitosť obnoviť Krásnu Hôrku ako rodové sídlo rodu Andrássy v jeho pôvodnej nádhere.

Ako teda vyzeral tento hrad na začiatku 20. storočia, keď ešte jeho posledný projektant gróf Dionýz Andrássy ani nemohol tušiť, čo všetko nasledujúce desaťročia prinesú? Čo nám o histórii tohto rodu rozprávajú rozsiahle hradné zbierky a čo priniesol výskum celého hradného komplexu v posledných rokoch? A napokon, čo je ambíciou pripravovanej rekonštrukcie?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Tímeou Mátéovou, riaditeľskou Múzea Betliar, ktorej súčasťou je aj hrad Krásna Hôrka a s Júliusom Barczim, riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga a niekdajším riaditeľom Múzea Betliar.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Koncom minulého roka moskovský mestský súd rozhodol o zrušení dvoch neziskových organizácií, známych pod spoločným či zjednodušeným označením združenie Memorial. To sa už viac než tri desiatky rokov venuje obnove pamäti na zločiny komunistického režimu v sovietskom Rusku.

Tento verdikt však nebol prekvapujúci. Režim ruského prezidenta Vladimíra Putina už dlhšiu dobu nielen ignoruje, ale otvorene i potláča snahu o mapovanie zločinov z obdobia leninizmu, stalinizmu či ďalších desaťročí sovietskej éry či dokonca vytvára svoj vlastný alternatívny výklad dejín.

Keď 29. decembra 2021 zaznel výrok súdu, ktorým de facto prerušil všetko úsilie o poctivú a spravodlivú reflexiu minulosti, málokto si dokázal pripustiť, čo bude nasledovať v ďalších mesiacoch. Dnes Putinov režim rozpútal vojnový konflikt na Ukrajine, ktorý v mnohom pripomína tie najhoršie kapitoly zo sovietskej éry.

O čom to vypovedá? Čo znamená táto strata pamäte či otvorený boj proti snahe o jej prinavrátenie? A ako sa dnes Rusko pozerá na vlastnú minulosť?

Pozvanie Jara Valenta z časopisu Historická revue prijal Štěpán Černoušek, šéf českej pobočky Memorialu.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rozpad Sovietskeho zväzu bola najväčšia geopolitická katastrofa v moderných dejinách – to sú slová Vladimíra Putina, z ktorých behá mráz po chrbte. Aj ďalšie jeho vyjadrenia, no predovšetkým aktuálna ruská invázia na Ukrajine dávajú jasne tušiť, že ruskému prezidentovi nejde o nič menšie, než o obnovu niekdajšieho sovietskeho či ešte predchádzajúceho Ruského impéria.

Scény, ktorých sme dnes a denne svedkami, keď sú počas raketových a leteckých útokov bombardované aj civilné ciele, nás vracajú viac než 70 rokov späť. Čo však stojí za týmto rozhodnutím? Aké historické traumy, dezinterpretácie a ideologické koncepty stoja v pozadí mysle človeka, ktorý sa rozhodol viesť vojnu prakticky proti celému civilizovanému svetu?

Po odpoveď musíme siahnuť do bodu, keď sa pred 30 rokmi Sovietsky zväz rozpadol alebo ešte viac do minulosti. A rovnako sa musíme pýtať či je Ukrajina len prvá na rane a zasa naopak, o čo vlastne dnes táto krajina bojuje? Čo všetko je dnes v hre?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.