Dejiny

Nemajú pamätné tabule na verejných priestranstvách, tak ako by si to zaslúžili. Chýbajú pomníky a pamätníky, ktoré by nám ich pripomínali. V Bratislave máme len jednu ulicu, ktorej názov azda niekomu niečo hovorí – Legionárska.
Hoci sme v roku 2018 oslavovali storočnicu od vzniku Československej republiky, robili sme tak väčšinou z pohľadu veľkých dejín a cez veľké postavy ako Masaryk, Beneš či Štefánik.
Kto boli ale muži, ktorí so zbraňou v ruke bojovali za republiku a aký bol ich osud po návrate do vlasti?
Prečo sa na nich zabudlo a koľko z nich pochádzalo zo Slovenska?
Okrem veľkých politických dejín sú tu tak aj malé dejiny, príbehy obyčajných mužov – legionárov. A práve tie sa podarilo uchovať a aspoň sčasti predstaviť.
Čo si Slováci, ktorí bojovali za Československú republiku i na ďalekej ruskej Sibíri, od nej sľubovali?
A čo ich napokon presvedčilo, aby uverili v spočiatku spochybňovaný československý projekt?
Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s Tomášom Jahelkom z Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bitka pri Kadeši, datovaná približne do roku 1274 pred n. l., dostala viacero prívlastkov – najväčšia bitka bojových vozov ťahaných konským záprahom v dejinách, jedna z najväčších bitiek doby bronzovej a dramatický stret dvoch dominantných kultúr.
Mierová zmluva, ktorú obe znepriatelené strany nakoniec prijali, zároveň nebola nikdy porušená.
Na planinách dnešnej južnej Sýrie sa stretli dve veľké ríše a zároveň dva svety – Egypt legendárneho faraóna Ramesseho II. a Chetitská ríša, ktorá v tom čase ovládala rozsiahle priestory Anatólie a Sýrie.
Ako vyzerali armády oboch znepriatelených strán?
Stal sa víťazom egyptský faraón, tak ako o tom hovoria nástenné reliéfy v chrámových komplexoch v Luxore, Karnaku či Abú Simbele?
Alebo jeho triumf vznikol len pre potreby štátnej ideológie? Dokážu dnes historici a archeológovia odkryť o kúsok viac?
Prečo vlastne došlo k takému dramatickému stretu dvoch mocností a aký bol ich ďalší osud.
Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s archeológom a historikom, odborným riaditeľom Slovenského archeologického a historického inštitútu Drahoslavom Hulínkom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Obdobie vlády Mateja Korvína v druhej polovici 15. storočia je často považované za zlaté obdobie uhorských dejín.
Hoci už osmanská hrozba stála predo dvermi, krajina mala húževnatého a mocného kráľa, ktorý ju dokázal po dlhý čas efektívne brániť.
Uhorsko bolo rešpektovaným hráčom na medzinárodnej poli a na Budínskom hrade či Vyšehrade sa schádzali umelci a učenci z celej Európy.
Uprostred nich často sedel kráľ nielen ako tvrdý vojak a obratný diplomat, ale aj ako človek so zmyslom pre vedy a umenie.
Je teda tvrdenie o Matejovi Korvínovi ako renesančnom panovníkovi pravdivé?
A bolo Uhorsko naozaj na vrchole svojich síl alebo je to skôr výsledok vtedajšej majstrovskej propagandy?
A čo nám vlastne z obdobia jeho vlády na Slovensku zostalo?
Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával historikom Tomášom Homoľom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Edvard Beneš kormidloval československú zahraničnú politiku po celé medzivojnové obdobie.
V najkritickejších chvíľach bol prezidentom a mužom, na ktorého pleciach spočívala zodpovednosť za ťažké rozhodnutia.
Dodnes preto táto postava našich dejín vyvoláva veľké emócie a protichodné postoje.
Mali alebo nemali sme sa podvoliť mníchovskému diktátu v septembri roku 1938?
A prečo Beneš ráznejšie nezakročil proti komunistom v kritických februárových dňoch v roku 1948? 
Zvykne sa mu klásť vina za všetky porážky a národné traumy.
Čo však reálne mohol tento muž pre svoju krajinu urobiť a čo aj napokon urobil?
Bol politikom, ktorý iba večne ustupoval alebo mužom s hlbokým zmyslom pre realitu, ktorý Čechov a Slovákov uchránil pred najhoršími pohromami?
JaroValent z magazínu Historická revue sa rozprával s Tomášom Jahelkom z Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Historici ho označujú za najväčšieho vojvodcu a stratéga staroveku.
Jeho výnimočný životný príbeh je pravidelne námetom najrôznejších filmových spracovaní.
Impérium, ktoré vybudoval za udivujúco krátky čas, dodnes vzbudzuje ohromenie.
Alexander Veľký neprestáva fascinovať ani po viac než dvoch tisícročiach.
V čom spočíval Alexandrov nevídaný vojenský úspech?
A ako k nemu prispela výchova na macedónskom kráľovskom dvore aj pod dohľadom veľkého gréckeho filozofa Aristotela?
Predstavoval Alexander Veľký ideál gréckeho vládcu- filozofa alebo sa Aristotelov žiak zmenil na pomstychtivého a paranoidného despotu?
Kam až siahali Alexandrove ambície?
Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom z Katedry histórie UCM v Trnave.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Svätoštefanská koruna bola symbolom uhorskej štátnej moci a mnohí jej pripisovali mystický význam a silu.

Jej prítomnosť v krajine zaručovala stabilitu a legitímnu vládu, jej neprítomnosť znamenala rozbroje, zmätky a cudziu nadvládu.

Málokto však vie, akou pozoruhodnou a dramatickou históriou si prešiel tento sakrálny predmet.

Takzvané 'únosy svätoštefanskej koruny' takmer vždy vyvolali bezohľadný zápas o moc a dlhoročné nepokoje.

Bola mnohokrát ukrývaná, zakopaná, objavená, draho vykúpená a zachránená.

Aký význam jej pripisoval stredoveký človek?

Bola skutočne neodmysliteľným symbolom Uhorska a zárukou jeho suverenity?

A ako ju máme vnímať dnes, keď sa mnohonárodnostný uhorský štát rozpadol a rozdelil medzi niekoľko národných celkov?

Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával historikom Tomášom Homoľom.

Svätoštefanská koruna bola symbolom uhorskej štátnej moci a mnohí jej pripisovali mystický význam a silu.

Jej prítomnosť v krajine zaručovala stabilitu a legitímnu vládu, jej neprítomnosť znamenala rozbroje, zmätky a cudziu nadvládu.

Málokto však vie, akou pozoruhodnou a dramatickou históriou si prešiel tento sakrálny predmet.

Takzvané 'únosy svätoštefanskej koruny' takmer vždy vyvolali bezohľadný zápas o moc a dlhoročné nepokoje.

Bola mnohokrát ukrývaná, zakopaná, objavená, draho vykúpená a zachránená.

Aký význam jej pripisoval stredoveký človek?

Bola skutočne neodmysliteľným symbolom Uhorska a zárukou jeho suverenity?

A ako ju máme vnímať dnes, keď sa mnohonárodnostný uhorský štát rozpadol a rozdelil medzi niekoľko národných celkov?

Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával historikom Tomášom Homoľom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počuli ste niekedy o „ľudskej ZOO“? Viete si predstaviť ohrady, za ktorými vystavujú „divochov“ či takzvaných „čiernych domorodcov“?

Nie je to tak dávno, keď podobné „expozície“ boli súčasťou medzinárodných koloniálnych výstav.

Vari najznámejšou z nich sa stala parížska výstava z roku 1931.

Dnes sú potomkovia prisťahovalcov z Alžírska, Senegalu a ďalších niekdajších francúzskych kolónií európskymi občanmi.

Najskôr si však museli prejsť ťažkou a ponižujúcou cestou ľudí druhej kategórie, ktorých francúzska armáda ako „čiernu silu“ s obľubou nasadzovala na bojiská prvej svetovej vojny.

Boli to práve strašné podmienky v zákopoch na západnom fronte, ktoré afrických a európskych mužov po prvý raz zblížili.

Príklad a skúsenosť Francúzska dáva veľké množstvo odpovedí aj na aktuálne otázky.

Kedy Francúzi začali prijímať afrických imigrantov, ktorí k nim prichádzali neraz proti vlastnej vôli, ako rovnoprávnych spoluobčanov?

A ako sa vôbec podarilo, že rasizmus, tak pevne zakorenený v európskom vedomí a v pocite civilizačnej nadradenosti, predsa len ustúpil záujmom republiky a humanity?

Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podcast Dejiny vzniká v spolupráci s magazínom Historická revue. Moderuje ho Jaro Valent a vychádza každú nedeľu.

-- -- -- 

Počuli ste niekedy o „ľudskej ZOO“? Viete si predstaviť ohrady, za ktorými vystavujú „divochov“ či tzv. „čiernych domorodcov“?

Nie je to tak dávno, keď podobné „expozície“ boli súčasťou medzinárodných koloniálnych výstav.

Vari najznámejšou z nich sa stala parížska výstava z roku 1931.

Dnes sú potomkovia prisťahovalcov z Alžírska, Senegalu a ďalších niekdajších francúzskych kolónií európskymi občanmi.

Najskôr si však museli prejsť ťažkou a ponižujúcou cestou ľudí druhej kategórie, ktorých francúzska armáda ako „čiernu silu“ s obľubou nasadzovala na bojiská prvej svetovej vojny.

Boli to práve strašné podmienky v zákopoch na západnom fronte, ktoré afrických a európskych mužov po prvý raz zblížili.

Príklad a skúsenosť Francúzska dáva veľké množstvo odpovedí aj na aktuálne otázky.

Kedy Francúzi začali prijímať afrických imigrantov, ktorí k nim prichádzali neraz proti vlastnej vôli, ako rovnoprávnych spoluobčanov?

A ako sa vôbec podarilo, že rasizmus, tak pevne zakorenený v európskom vedomí a v pocite civilizačnej nadradenosti, predsa len ustúpil záujmom republiky a humanity?

Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom.

Sparta sa stala symbolom mužskej sily, železnej disciplíny a odvahy. A spartská propaganda fungovala perfektne. Napriek tomu bola Sparta veľkou neznámou už vo svojej dobe. Antický svet ju obdivoval, no tiež sa jej obával.

Najviac Spartu preslávil kráľ Leónidas, keď jeho 300 bojovníkov počas bitky pri Termopylskom priesmyku dlho odolávalo obrovskej perzskej prevahe.

Aj tu sa rodil mýtus a heslo: „Sparťan sa nikdy nevzdáva!“

Všetko, čo dnes o Sparte vieme, pochádza z pera historikov konkurenčných gréckych polis. Do veľkej miery je tak výsledkom zahraničnej spartskej propagandy, a nie verným odrazom reality.

Ako teda v skutočnosti vyzeral život v Sparte? Bola to prvá totalitná spoločnosť, ktorá navyše uplatňovala prísne pravidlá eugeniky?

Mali v nej Sparťanky naozaj lepšie postavenie, než ostatné grécke ženy?

A ako je možné, že si Sparťania dokázali podrobiť omnoho početnejších susedov a spoluurčovať osud gréckeho sveta po tak dlhý čas?

Sparta dodnes neprestáva fascinovať – od obdivovateľov vojenského umenia až po diktátorské režimy, ktoré sa s obľubou odvolávajú na hodnoty disciplíny a oddanosti jednotlivca voči štátnemu celku.

Ako Sparta formovala a stále formuje našu západnú civilizáciu?

Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom z Katedry histórie UCM v Trnave.

See omnystudio.com/listener for privacy information.